Súčasnosť a budúcnosť migrácie slovenských Rómov

S približujúcim sa dátumom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa stáva aktuálnejšou otázka vývoja v oblasti migrácie Rómov. Isté obavy, ktoré v tomto smere existujú, začínajú byť čoraz častejšie reflektované domácimi i zahraničnými médiami.

 

Nadchádzajúci vstup do EÚ sa v kontexte rómskej migrácie javí ako koniec opatrení, ktoré pred časom rómsku migráciu zastavili (predovšetkým zavedenie vízovej povinnosti).

Na stránkach zahraničných novín možno opäť nájsť zobrazovanie chudoby rómskych osád, teda “scén, ktoré Európska únia nechce vidieť”, s dôvetkom, že raz, keď sa hranice otvoria, “mnohí z pol milióna slovenských Rómov budú chcieť na západ”. Túto situáciu ilustruje i celkom nedávno otvorená otázka, načo deportovať českých Rómov – neúspešných žiadateľov o azyl z Veľkej Británie -, keď sa môžu o pár mesiacov voľne vrátiť. Odhliadnuc od sugestívne formulovaných titulkov a šokujúcich čísel, na základe doterajších výskumov migrácie Rómov a jej potenciálnej budúcnosti možno s najväčšou pravdepodobnosťou očakávať zintenzívnenie migračných pohybov Rómov do krajín Európskej únie.

Migrácia Rómov do Českej republiky

Slovensko však čelí početnejším migračným vlnám Rómov už dnes. Znepokojenie nad vzrastajúcim počtom slovenských Rómov žiadajúcich o azyl prejavujú predstavitelia Českej republiky, najmä od začiatku tohto roku. Kým do roku 1999 nebola táto destinácia z hľadiska azylovej migrácie významná, po roku 2000 nastal obrat. V súčasnosti nadobudla rozmery, keď je v českých médiách opäť označovaná ako exodus (hoci vhodnosť použitia tohto slova je v tejto súvislosti značne pochybná). Od januára do konca augusta 2003 požiadalo o azyl 837 osôb, čo je takmer toľko ako za celý minulý rok. Pritom sa upozorňuje na skutočnosť, že počet prichádzajúcich slovenských Rómov je zrejme oveľa väčší, hoci ho nie je možné zistiť, pretože väčšina nie je evidovaná. Ide o Rómov, ktorí cestujú za svojimi príbuznými a nezried-ka pracujú načierno.

Opatrenia na elimináciu migrácie

Migrácia Rómov sa stala jednou z dôležitých tém bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskou a Českou republikou. Pozornosť jej venovali počas marcovej návštevy v Bratislave aj R. Schuster a V. Klaus, pričom slovenská strana sľúbila zmapovať stav a česká strana konštatovala, že ide predovšetkým o problém Slovenska. Pracovné konzultácie splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity K. Orgovánovej s J. Jařabom, splnomocnencom vlády ČR pre ľudské práva, koncom marca v Prahe naznačili, že obom stranám je jasné, že daný trend nie je možné zvrátiť v krátkodobom horizonte. J. Jařab zároveň zdôraznil, že odmieta ísť cestou akýchkoľvek reštriktívnych opatrení, ale na druhej strane spomenul úspešnú spoluprácu s Veľkou Britániou pri obmedzovaní migrácie českých Rómov do tejto krajiny. Na základe dohody premiérov M. Dzurindu a V. Špidlu v máji v Prahe by mali byť vytvorené expertné skupiny pod vedením podpredsedov vlád P. Mareša a P. Csákyho, ktoré by sa mali zaoberať otázkou vzostupného trendu migrácie slovenských Rómov do ČR s cieľom analyzovať príčiny a navrhnúť opatrenia vedúce k jej minimalizovaniu.

Výsledky spoločných postupov

Koncom jari a v letných mesiacoch však táto otázka na Slovensku ustúpila do úzadia v súvislosti s otvorením aktuálnejších vnútropolitických otázok, hoci české médiá palcovými titulkami signalizovali, že problém s migráciou Rómov sa nezmenšil, skôr naopak. Do Česka údajne smerujú stovky až tisíce Rómov (niektoré médiá uvádzali odhady, že ide až o 20-tisíc slovenských Rómov). V reakcii na tieto skutočnosti si česká vláda vyžiadala vypracovanie Analýzy súčasnej migrácie a usadzo-vania sa príslušníkov rómskych komunít zo SR na území ČR, ktorú na objednávku Ministerstva vnútra Českej republiky vypracovala česká pobočka Medzinárodnej organizácie pre migráciu IOM. Jej výsledky budú zverejnené až po schválení v podobe vládneho materiálu.

Posledné zo série stretnutí sa uskutočnilo 30. septembra 2003 v Prahe. Podpredsedovia vlád oboch krajín sa dohodli na vytvorení špeciálnej komisie, ktorá nahradí komisie už vytvorené na podnet premiérov. Budú v nej zastúpení predstavitelia ministerstiev vnútra, zdravotníctva, zahraničných vecí a práce a sociálnych vecí. Jej prvé rokovanie by sa malo uskutočniť do konca roka.

Korene súčasného stavu

Na základe posledného vývoja je možné predpokladať, že české stanoviská môžu byť čoraz netrpezlivejšie. Migrácia Rómov zo Slovenska do Českej republiky bude totiž podľa odborníkov vzhľadom na existujúce historické a sociálne predpoklady pokračovať, hoci sezónny charakter migrácie Rómov môže prechodne znamenať zníženie počtu migrantov.

Za bezprostredný podnet prílivu slovenských Rómov do ČR sa považuje sprísnenie pravidiel pre vyplácanie sociálnych dávok, ktoré na Slovensku platí od začiatku roka. Navyše, podmienky v sloven-ských rómskych osadách sú podľa slov J. Jařaba horšie ako kdekoľvek v Česku. Súčasný počet Rómov v Českej republike sa odhaduje na 150- až 200-tisíc, pritom ide takmer výlučne o Rómov, ktorí prišli (často nedobrovoľne) zo Slovenska po druhej svetovej vojne vo viacerých vlnách. Existujúce príbuzenské vzťahy sú spolu s absenciou jazykovej bariéry (v porovnaní s krajinami EÚ) a znalosťou prostredia ďalším faktorom ovplyvňujúcim rozsah migrácie.

České obavy a očakávania

Z uvedených skutočností vyplýva obava českej strany z narastajúceho počtu slovenských Rómov v súvislosti s predpokladaným zhoršením susedských vzťahov, ako aj so znížením už teraz nízkej životnej úrovne domácich Rómov, predovšetkým v oblastiach, v ktorých sa zvyšuje koncentrácia slovenských Rómov, najmä na severnej Morave v okolí Ostravy. Práve v tomto regióne vypukli pred niekoľkými týždňami epidémie úplavice a žltačky typu A, čo sa dávalo do súvisu práve s príchodom slovenských Rómov.

V tejto súvislosti čoraz častejšie počuť, že Česko nemôže riešiť problém Slovenska a ani akceptovať tvrdenia, že tieto migračné pohybu sú prirodzené. Na druhej strane je evidentné, že českí predstavitelia sa usilujú o racionálny prístup k problému. Napríklad P. Mareš ohľadom počtu žiadateľov o azyl nedávno konštatoval, že zatiaľ nejde o nič dramatické. Akcent sa kladie aj na ľudský rozmer tohto problému. Napriek tomu sa očakáva aktívnejší a efektívnejší prístup slovenskej strany, predovšetkým pri odstraňovaní základných príčin migrácie, teda zhoršujúcej sa sociálnej a ekonomickej situácie rómskych komunít.

Mediálna reflexia súčasných migračných pohybov

Možno povedať, že slovenské médiá zareagovali na migráciu s oveľa menšou razanciou než v prípade migračnej vlny Rómov do Belgicka či iných krajín EÚ v nedávnej minulosti. Významnú úlohu zrejme zohráva skutočnosť, že sa nepociťuje ohrozenie súčasného režimu na slovensko-českých hraniciach. Do istej miery odlišná je mediálna reflexia tohto problému v Česku, kde dochádza k jednostrannostiam a k zveličovaniu, teda javom podmieneným existenciou obáv z budúceho vývoja. Na oboch stranách sú snahy o komplexné pochopenie migrácie Rómov a jej zasadenie do historického kontextu viac-menej ojedinelé.

Namiesto záveru

V súvislosti s migráciou slovenských Rómov do Českej republiky často rezonuje myšlienka, že ide o spoločný problém, ktorý by nemal rozdeľovať. Predovšetkým z hľadiska budúceho členstva v Európskej únii je v tejto oblasti situácia oboch krajín takmer identická. Ak sa vrátime k exis-tujúcim obavám spomínaným v úvode, tie sa týkajú Slovenska, Maďarska, Česka a do istej miery aj Poľska, teda tých kandidátskych krajín, v ktorých žijú početnejšie rómske komunity, príslušníci ktorých sa v minulých rokoch pokúšali o emigráciu na západ. Tu treba pripomenúť, že azylová migrácia slovenských Rómov do krajín EÚ sa nezastavila, len sa ustálila na nižších počtoch. Očakáva sa napríklad, že tí žiadatelia o azyl, ktorí budú v máji v Británii, môžu stiahnuť svoje žiadosti, a ak budú spôsobilí, môžu požiadať o prácu na základe záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Aj migrácia slovenských Rómov (najmä azylová) do Česka sa bude po spoločnom vstupe do EÚ javiť v inom svetle.

Uvedené súvislosti potvrdzujú potrebu veľmi vážneho a zodpovedného prístupu k danej problematike, pretože ak sa nebude riešiť, “hrozí, že sa stane trvalou brzdou európskej prosperity”. Pokračujúca migrácia by totiž potvrdzovala, že podmienky života Rómov sa nezlepšujú a ochrana ich práv v domácich krajinách zlyháva. Nie je možné len deklarovať vôľu, ale treba mobilizovať ľudský a ekonomický potenciál a zamerať ho na zvrátenie negatívnych trendov. Úlohou médií v tomto procese bude prinajmenšom neopakovať zvyčajné stereotypy (napríklad v súvislosti s migráciou), prekročiť tieň zjednodušovania, jednostranností a neodôvodnených zovšeobecňovaní, pretože táto cesta komplikuje nájdenie konsenzu v názoroch na riešenie daného problému.



Autorka je riaditeľkou Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií.

Ďalšie analýzy nájdete na stránke Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA