Verejné výdavky na drogovú politiku v EÚ v 90tych rokoch

Podľa údajov Komisie takmer jedna pätina populácie EÚ má skúsenosti minimálne s jednorázovým užitím nelegálnych drog.

Retrospektívny priekum, ktorý uskutočnilo Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti (EMCDDA), sa sústreďuje na členské štáty EÚ v uplynulom desaťročí (1990-2000). „Drogový rozpočet“ je cenným indikátorom hodnotenia úsilia krajiny vo sfére drogovej politiky, keďže pokrýva celkové náklady na prevenciu, zdravotnú starostlivosť a vymáhanie práva.

Výdavky na zdravotnú starostlivosť v súvislosti s drogami zahŕňajú všetky verejné výdavky, ktoré sú určené na starostlivosť potrebnú pri negatívnych dôsledkoch užívania drog a pri súvisiacich chorobách, vrátane nákladov na pacientov s HIV, na pacientov, ktorí sa nakazili pri užívaní drog hepatitídou, ako aj náklady na administráciu substitučnej liečby. Spomedzi členských štátov najvyššie výdavky na zdravotné problémy súvisiace s drogami má Švédsko, na druhom mieste je Belgicko.

Rozličné krajiny vynakladajú rôzne objemy finančných prostriedkov na vymáhanie práva vo sférach ako sú vnútorné záležitosti, spravodlivosť, financie a clá, zvlášť Nemecko, Belgicko a Holandsko vynakladajú na tieto účely sumy, ktoré prekračujú európsky priemer.

V rozsahu osemdesiatich strán správa EMCDDA sleduje krajiny a ich príspevky na výdavky súvisiace s drogami, ako aj rozsah, v akom sa môžu autority zabezpečujúce vymáhanie práva vysporiadať s drogovou kriminalitou. Porovnáva verejné výdavky na drogovú politiku v EÚ, ako aj percentuálny podiel z „drogového rozpočtu“, ktorý smeruje buď na vymáhanie práva alebo na zdravotnú starostlivosť. Na záver správa porovnáva výdavky na drogovú politiku v USA a v EÚ.


Celú správu nájdete na internetovej stránke EMCDDA.

REKLAMA

REKLAMA