Prečo holandské preskúmanie subsidiarity Britov nepoteší

V snahe predviesť svoje nové euroskeptické postoje, pripravila a zverejnila holandská vláda veľké „preskúmanie subsidiarity“ v holandsko-európskych vzťahoch. Tento počin mnohí prirovnávajú k britskému auditu kompetencií EÚ. Britskí konzervatívci však nájdu v holandskom dokumente len málo útechy, píše liberálny europoslanec Andrew Duff.

Andrew Duff je poslancom Európskeho parlamentu za skupinu Alinacia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE).

Jedným zo zvláštnych okamihov v súčasnej holandskej politike bol moment, keď britský premiér David Cameron prostredníctvom video-vstupu pozdravil kongres liberálnej strany VVD Marka Rutteho. Toto gesto nedáva v kontexte európskych politických strán žiadny zmysel. Holandská strana VVD je zakladateľom širokej pro-federalistickej Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE), kým britskí konzervatívci sú jadrom anti-federalistickej skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

Liberáli a konzervatívci na seba zvyčajne útočia cez rokovaciu sálu Európskeho parlamentu. Možno to mal byť radšej vicepremiér a spolovice Holanďan Nick Clegg, ktorého mali pozdraviť VVD. Napriek tomu, je to Cameron a Rutte, ktorí veria, že zmýšľajú rovnako.

Po tom čo Európu zasiahla kríza, ktorá takmer zdecimovala euro, sú Holanďania euroskeptickejší. Predstava, že finančnej záchrany pre lenivé a skorumpované európske Stredomorie holandských daňových poplatníkov vydesil. Hoci sa strana populistu Geerta Wildersa a ľavicová socialistická strana vo voľbách 2012 nedostali do parlamentu, obe strany aktívne pokračujú v nacionalistickej rétorike.

Holandská vládna koalícia VVD-PvDA žije v strachu z toho, že čokoľvek sa v Európe udeje, posilní to ich euroskeptických protivníkov. Preto sa rozhodli predviesť svoje euroskeptické cítenie. Rutte a minister zahraničných vecí zo Strany práce, Frans Timmermans, zverejnili dokument s názvom „Preskúmanie subsidiarity“ vo vzťahu Holandska s EÚ. Pozorovatelia tento materiál porovnávajú s podobným britskou iniciatívou, ktoré zase nesie názov „Prehodnotenie kompetencií“. Myslí sa kompetencií EÚ.

Takže nakoľko sú si v skutočnosti podobné európske politiky Holandska a Veľkej Británie? Na prvý pohľad veľmi. Verejná mienka prinútila politické strany v oboch krajinách, aby zaujali euroskeptické postoje.

Holandské referendum v roku 2005, ktoré jednoznačne pochovalo európsku ústavu (Ústavnú zmluvu), prinútilo strany zaujať defenzívny postoj. Dokonca aj najfederalistickejšia politická strana D66 musela argumentovať, že Holandsko nebude s novou zmluvou menej „holandské“.

Holandské preskúmanie subsidiarity

Holandská vláda zverejnila závery svojho „preskúmania subsidiarity“ v júni tohto roku. Výsledok je veľmi poučný. Konzultovalo sa pri tom s mnohými, ale ako sa zdá, nie s holandskými europoslancami.  V správe sa dokonca ani raz nespomína Európsky parlament, hoci nič z tejto správy nie je možné urobiť bez súhlasu Európskeho parlamentu.

Zábavné je na tom najmä to, že Timmerans bol členom vlády, ktorá vypracovala návrh Ústavnej zmluvy, ktorá mala rozšíriť kompetencie Európskeho parlamentu v takmer každom smere.

Preskúmanie  subsidiarity sa naopak nesie vo veľmi negatívnom tóne voči EÚ ako takej a špeciálne voči Európskej komisii pod vedením José Manuela Barrosa.

Holandská vláda dnes verí, že časy „čoraz užšej únie“ európskych štátov v každej oblasti politík sú už za nami. Jasne to dokázalo referendum o Ústavnej zmluve v roku 2005. Holanďnia boli a sú nespokojní s vývojom v EÚ. EÚ neustále posilňuje svoje kompetencie, akoby získavanie väčších kompetencií bolo cieľom samým o sebe.

Vláda preto hrozí, že sa pozrie na kompetencie EÚ v súlade s úzkym výkladom platných zmlúv. Európskej komisii tak nezostane žiadny priestor na voľný výklad právnych predpisov EÚ a nebude môcť robiť vlastné politické rozhodnutia.

Oveľa užitočnejšou radou ale je zlepšiť ex-ante hodnotenie dopadov a následnú ex-post vyhodnocovanie právnych noriem EÚ. Komisia by mala citlivejšie vnímať ako budú jej návrhy fungovať v každom kúte EÚ.

Pri prijímaní legislatívy by mala Komisia prijať proaktívnejší prístup v zohľadňovaní rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Vymenovanie novej Komisie v 2014 by treba využiť na prehodnotenie priorít EÚ. Čo Holandsko žiada je „skromnejšia, triezvejšia ale efektívnejšia Únia, ktorá sa riadi zásadou –na európskej úrovni, len keď je to nutné, na národnej úrovni vždy keď je to možné“.

Avšak holandská správa obsahuje niektoré rozpory. Holandsko napríklad preferuje voľnejšie smernice pred nariadeniami a to aj napriek tomu, že keď príde na implementáciu smerníc do vnútroštátnych právnych systémov, nie všetky členské štáty budú také svedomité ako Holandsko.

V správe je 54 konkrétnych bodov, ktoré majú viesť ku konkrétnym krokom.

Mnohé z nich sa vzťahujú k návrhom, ktoré sú v súčasnosti predmetom riadneho legislatívneho postupu (spolurozhodovanie s neviditeľným Parlamentom). Žiadny z návrhov nie je revolučný. Pre tých, ktorí chcú, aby EÚ dosiahla svoj maximálny potenciál doma aj v zahraničí, sú tieto návrhy skľučujúce. Vykresľujú totiž funkcionalistickú Európu bez politických ambícií.

V správe holandskej vlády sa neobjavila snaha pomenovať ekonomickú stránku a vyhodnotenie nákladovo efektívnej pridanej hodnoty: princíp subsidiarity skúmala len z národného hľadiska, nie z európskeho. Hlavným argumentom je tvrdenie, že právo EÚ je neproporčné k problému, ktoré rieši.

Zdá sa, že lekcia z finančnej krízy v holandskom zmýšľaní neprejavila. „Rozpočet EÚ by nemal rásť rýchlejšie ako rozpočty členských štátov“, uvádza materiál. Holandsko je proti myšlienke fiškálnej kapacity eurozóny na proticyklické opatrenia: „ekonomickú stabilitu môžeme najlepšie dosiahnuť na národnej úrovni“. Priame dane zostávajú „národnou výsadou“.

Spoločný konsolidavaný základ dane z príjmu je podľa nich zlý nápad. Čo sa týka nepriamych daní, chce Holandsko „zachovať národnú slobodu“. Komisiu vinia za to, že sa snaží vyžehliť rozdiely v zdaňovaní porušovaním práva a tiež za to, že za pochybenie nepostihuje všetky členské štáty rovnako.

Súčasná vláda obviňuje predchádzajúcu vládu za to, že akceptovala niektoré predpisy, ako napríklad legislatívu v oblasti rodinného práva alebo telekomunikačný balík. Ďalej by sa v žiadnom prípade nemal realizovať potenciál Lisabonskej zmluvy v harmonizácii trestného práva. Rovnako by konzulárne služby nemali byť prevedené na úroveň EÚ.

Zastaviť chcú európsky program mlieka a ovocia na školách. Európska smernica pre obmedzenie hluku by nemala platiť pre amsterdamské letisko Schiphol, pretože je príliš ďaleko od iných členských štátov aby mal hluk na tomto letisku cezhraničné účinky.  Environmentálna legislatíva EÚ „kladie väčší dôraz na prostriedky (ako na výsledky)“.

Lepším nástrojom ako európska legislatíva sú bilaterálne dohody, napríklad pre zblíženie daňových systémov, krízový manažment pre povodne a bezpečnosť tunelov. V iných oblastiach ako je znižovanie emisií CO2, by bola zase účinnejsiša globálna legislatíva. V oblasti sociálnej politiky preferujú otvorenú metódu koordinácie, ktorá sa v súčasnej dobe najmenej používa. „Systém sociáleho zabezpečenia by už nemal byť viac harmonizovaný.“

Po prečítaní týchto 54 bodov je zjavné, že sa na nich dohodli ministerstvá a dvaja koaliční partneri po náročnom procese ich sformulovania. Vo viacerých prípadoch sa objavujú trhliny. V správe je hmatateľné, čo z nej bolo vyčiarknuté. V správe sa vôbec nespomína spoločná zahraničná a obranná politika, obchodná politika, spoločná poľnohospodárska politika, spoločná politika rybolovu ani rozvojová politika. Neexistuje systematická komplexná odpoveď na plány Bruselu pre pripravovanú bankovú úniu, hospodársku a fiškálnu úniu. Správa nehovorí ani slovo o zlepšení demokratickej zodpovednosti EÚ ani o posilnení gobálnej konkurencieschopnosti.

Takže čo?

Takže čo by sme si mali zobrať z týchto zvláštnych aktivít Holandska a Veľkej Británie? Tí čo EÚ neznášajú a aj tí, ktorí sú za európski projekt, budú sklamaní.

Britskí kozervatívci zaujatý jednostranným preskúmaním kompetencií a práv EÚ sú sklamaní, že nikto nenapadol smernicu o pracovnom čase, ktorú tak nenávidia.

Britskí konzervatívci kritizujú aj záver holandskej správy, v ktorom sa uvádza, že neexistuje žiaden dôvod na zmenu zmlúv. Timmermans v tlačovej správe uviedol: „Holandsko sa nezameriava na zmenu zmlúv alebo na výnimky, ale na inkluzívny proces prehodnotenia súčasných právnych predpisov a dosiahnutia politickej dohody o budúcich prioritách v oblasti právnej úpravy. Vláda zdôrazňuje, že sa neusiluje o zmenu zmlúv. Holandsko plne akceptuje rozdelenie právomocí. Ide ale o otázku: je naozaj všetko čo EÚ robí nevyhnutné?“

Holandsko je zase proti plánu britských konzervatívcov, aby Británia vystúpila z EÚ. V tomto ich podporí aj Nemecko. Nevôľa meniť zmluvy EÚ stavia Holandsko do ťažkej situácie voči jeho partnerom.

Británia nutne potrebuje zmenu zmlúv, aby odôvodnila znovuotvorenie rokovaní o podmienkach členstva Británie v EÚ. Vlády členských štátov a ich ústavné súdy musia uznať potrebu zmeny zmlúv EÚ, ktoré by stanovili a upevnili hlbšiu integráciu, ktorú prienisie banková, fiškálna a politická únia.

Predpokladá sa, že fiškálna zmluva (podpísalo ju Holandsko, no nie Veľká Británia) bude plne zapracovaná do rámca EÚ.  Európska komisia a Parlament, sú momentálne opodstatnene zaneprázdnené posilňovaním demokratickej legitimity riadenia únie a budú bojovať za revíziu Lisabonskej zmluvy cestou zvolania Konventu na jar 2015.

Ako už raz na svoje rozčarovanie zistila Margaret Tchatcherová, zmenu zmlúv môže iniciovať jednoduchá väčšina Európskej rady. Európsky parlament má právo trvať na zvolaní Konventu a za týchto okolností tak aj urobí.

Z toho vyplýva, že Holandsko nemá šancu zastaviť otvorenie rokovaní o Lisabonskej zmluve. Ak štáty otvoria rokovanie o zmene zmluvy, v niekoľkých členských štátoch bude nasledovať referendum v roku 2017, vrátane Holandska a Veľkej Británie.

Zatiaľ ani Londýn ani Haag neponúkli svojim voličom perspektívu budúcnosti Európskej únie.

REKLAMA

REKLAMA