Plán EK pre Európu efektívne využívajúcu zdroje: Únia môže byť globálnym príkladom

Plán pre efektívne využívanie zdrojov v Európe, ktorý poukazuje na možnosti využitia odpadu ako jedného z kľúčových zdrojov EÚ, prináša podľa Bas de Leeuwa presvedčivé ciele, mechanizmy a zmysluplné návrhy pre transformáciu európskeho hospodárstva.

Príhovor Dr. Janeza Potočnika na Svetovom fóre pre zdroje 2011 vo švajčiarskom Davose deň pred publikovaním Plánu EK pre Európu efektívne využívajúcu zdroje vo mne vyvolal nádej o premene Európy na udržateľnú ekonomiku. V skutočnosti, tento Plán navrhuje prijateľnú cestu vpred vrátane pokusom stanoviť odolné a presvedčivé ciele, mechanizmy a vyhodnotenia pokroku.

Plán ponúka súbor pokynov k transformácii európskeho hospodárstva už do roku 2050. Nech už je akokoľvek vizionársky, nemohol som si pomôcť myslieť na originálny cieľ Európy v prípravnej fáze pre Summit Rio+10 v roku 2002 v Johannesburgu: prísť s konkrétnym akčným plánom pre podobný koncept, udržateľnú spotrebu a výrobu. Tento plán zlyhal. Pri tom, ako sa blížimi k prípravnej fáze pre Rio+20, vzniká otázka: zlyhá takisto tento plán? Dosiahli sme od posledného Summitu nejaký pokrok, okrem toho, že sme sa pohli k dátumu niekoľko dekád do budúcna?

Odpoveď je áno. Napriek nedostatku skutočnej globálnej ašpirácie, mnoho krajín pokročilo a sú na ceste integrovať efektívnosť zdrojov do tvorby svojej mainstreamovej hospodárskej politiky. A čo viac, Plán ukazuje, že európske členské štáty stále chcú – a podľa môjho názoru už – razia cestu.

Európa by vlastne mala byť schopná byť príkladom. Plán môže ponúknuť – okrem svojej polo-kvantitatívnej vízie a míľnikov – niekoľko veľmi zmysluplných návrhov. Bez ohľadu na šance, aby sa implementoval včas, je Plán jasný a dobre napísaný. Identifikuje aktérov, stanovuje ciele a popisuje proces, ktorý má potenciál priniesť niečo nové. Pre mňa je najzaujímavejším prvkom dokumentu zvolený bod pre intervenciu politiky v komplexnom systéme spotreby a výroby, to jest: správne údaje.

Dôležitosť merania

Nemožno riadiť to, čo nemožno merať“ – je to výrok (Jacqueline McGlade, výkonnej riaditeľky Európskej environmentálnej agentúry), ktorý si najživšie pamätám z tohtoročného Svetového fóra pre zdroje. Zdá sa, že stelesňuje ducha tohto Plánu, a špecifickejšie, jeho dôraz na meranie, pričom v jadre je produktivita zdrojov. Sám by som zvolil využitie zdrojov na obyvateľa, ktoré je podľa mňa najlepšou cestou pre kombináciu rozvojových cieľov a ochrany životného prostredia. Avšak taktiež chápem, že to môže byť kontroverzné v medzinárodnom kontexte a môže zabrzdiť akékoľvek reálne šance pre dosiahnutie konsenzu. Napriek viere, že produktívnosť zdrojov samotná veľa nedokáže, považujem ju za dobrý krok správnym smerom, ktorý bude, dúfam, nasledovať posun politického záujmu na zdanenie zdrojov namiesto zdaňovania práce v snahe dostať správne ceny. V skutočnosti vysoké ceny zdrojov spravili z Japonska jednu zo zdrojovo najefektívnejších ekonomík na svete za menej než desaťročie, ako to zdôraznil Enst Ulrich von Weizsäcker, spolupredseda Medzinárodného panelu UNEP pre zdroje v Davose.

Svetový dopad Plánu

Na globálnej úrovni mnoho krajín čelí podobne alarmujúcim trendom v raste populácie a využívaniu zdrojov, a preto majú rastúce úrovne znečistenia dopady, ktoré sú život-ohrozujúce, predovšetkým pre chudobných, ktorí už teraz neprimerane trpia finančnými, potravinovými krízami a krízou klimatickej zmeny.

Je to práve medzinárodný paragraf Plánu, ktorý ma sklamal. V porovnaní s politika, ktoré nastoľuje pre kľúčové európske sektory, medzinárodná sekcia je krátka, chýbajú konkrétne akcie a kvantitatívne ciele. Navyše vytvára dojem nedostatku zmyslu pre urgentnosť spojiť sa inými kľúčovými hráčmi ako sú Čína, USA a novo-industrializované krajiny Brazília a India. Pozrime sa na chvíľu na Čínu: projekcie naznačujú, že prístup business as usual povedie k 25-násobnému nárastu environmentálneho dopadu do roku 2050, tak ako to na Svetovom fóre pre zdroje predniesol Dajian Zhu. Čína je novo sa formujúcou ekonomikou s vysokou intenzitou zdrojov a uznáva, že úbytok, zhoršenie a vyčerpávanie zdrojov a zhoršujúce sa ekologické životné prostredie majú ďalekosiahle dôsledky pre hospodársky a sociálny rozvoj národa. Európska komisia snáď implicitne ukazuje svoju nízku úroveň ambície čo sa týka medzinárodného kontextu, keďže pravdepodobne predvída nedostatok spolupráce s vysoko komplikovanými globálnymi prípadmi, obzvlášť klimatickou zmenou, a pripravuje sa postupovať vpred dokonca aj keď ostatní zlyhajú.

Postup vpred

S približujúcim sa Rio+20 potrebujeme mať správne údaje – a tu sa to začína. Radšej ako lákať top politikov na podpisovanie veľkých a odvážnych politických plánov s neistými dopadmi, nebojme sa byť realistickí a zamerajme sa na uskutočniteľnejšie ašpirácie. Potrebujeme a dohodnúť na stave životného prostredia a stave základne našich zdrojov na globálnej úrovni, a potom použiť tieto údaje na dobré riadenie našich zdrojov navrhovaním a implementáciou vhodných politík, zatiaľčo sa dohodneme na tom, ako najlepšie merať pokrok. Plán Európskej komisie určite môže raziť cestu v tom, ako sa stať ekonomikou najviac produktívnou na zdroje na svete, takže sa dajme do toho.

Bas de Leeuw je generálnym riaditeľom Svetového fóra pre zdroje, vedeckej platformy pre výmenu znalostí o ekonomických, politických a environmentálnych vplyvoch globálneho využívania zdrojov.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA