Sú rokovania o obchodnej medzi EÚ a USA (TTIP) dohode naozaj tajné?

Závery zo seminára venovaného téme transparentnosti prípravy Transatlantického obchodného a investičného partnerstva.

Všeobecne

 

Obchodná politika má byť prínosom pre biznis ale aj pre ľudí a pre spotrebiteľov

Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) predstavuje politicky nový impulz pre vzťahy medzi EÚ a USA.

Nejde o prvý pokus o takúto dohodu, bola na stole už v minulosti. V roku 2006 rokovania stroskotali aj na otázke „chlórového kuracieho mäsa“ (chlorine chicken), ktoré v aktuálnych rokovaniach nie je témou.

Aktuálne rokovania začali v jeseň 2013, zatiaľ prebehlo šesť kôl, zo začiatku sa hovorilo najmä o tom, kde sú naše limity, následne sa na základe mandátu začalo sa rokovať o všetkom.

Dnes nie je možné povedať ako rokovania dopadnú a čo nám prinesú – zmluva TTIP je unikátna spomedzi obchodných dohôd, ktoré uzatvára EÚ, pretože nie je asymetrická. EÚ po prvýkrát rokuje s ekonomicky a politicky rovnocenným partnerom.

Zaujímavé je v kontexte TTIP parafované znenie dohody s Kanadou (CETA), ktoré môže byť v mnohých smeroch inšpiráciou aj pre TTIP.

 

Rokovací mandát

 

Obchodná politika je kompetenciou EÚ (Európska komisia). Rokovací mandát pre Európsku komisiu schvaľujú členské štáty (Rada EÚ).

V rokovacom mandáte vymedzili členské štáty rozsah svojich prioritných – ofenzívnych a defenzívnych – záujmov, inými slovami, o čom chcú rokovať a o čom nie.

Rokovací mandát EÚ nie je verejný – pokladá sa za citlivý, pričom platí pravidlo „kto potrebuje vedieť, vie“

Jedna z červených čiar EÚ v mandáte je – nepripustiť znižovanie fytosanitárnych a potravinových štandardov, či už národných alebo európskych (hormóny v hovädzom mäse, GMO..)

Rovnaký záujem deklaruje aj v administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý ako demokrat nechce, aby sa TTIP stal synonymom podliezania napr. environmentálnych regulácií.

GMO je stále témou pre americkú stranu, no niektoré krajiny EÚ majú v ústavne zakotvený zákaz GMO (napr. Maďarsko)

Mandát pre rokovania je len rámcový. Ak sa napríklad otvorí otázka automobilového priemyslu – zisťuje sa detailná pozícia v automobilovom priemysle.

 

Slovenské pozície

Slovenské pozície k rokovaniam TTIP sa pripravovali širokospektrálnym zisťovaním priorít – ofenzívnych a defenzívnych. Na Slovensku prebehli aj sektorálne stretnutia k TTIP v rámci projektu realizovanom Podnikateľskou alianciou Slovenska (PAS).

Najviac výhrad bolo v oblasti poľnohospodárstva, pripomienky boli akceptované okrem jednej – aby sa o agrosektore nerokovalo vôbec, čo sa vzhľadom na pozíciu poľnohospodárstva v slovenskej ekonomike nebolo akceptované

Pre Slovensko budú dôsledky TTIP najmä sekundárne – cez náš export do iných krajín EÚ – ktoré viac obchodujú s USA a z toho, ako dohoda nastaví systém globálneho obchodu, kdeže Slovensko má záujmy aj v postsovietskom priestore

 

ISDS

 

Slepou uličkou v rokovaniach sa nateraz stal spôsob riešenia sporov medzi štátom a investorom (ISDS).

Európska komisia sa rozhodla pre verejnú konzultáciu, do ktorej prišlo niekoľko tisíc substantívnych pripomienok, zo Slovenska asi 170. Vyhodnotenie konzultácie sa očakáva v novembri.

Otázku ISDS rieši na Slovensku najmä Ministerstvo financií  SR.

Slovensko má platnú dohodu o ochrane investícií s USA z roku 1991, ktorá je extrémne nevýhodná, nový režim v rámci TTIP by mohol byť pre Slovensko prijateľnejší.

Môže sa stať, že k dohode nedôjde a ISDS nebude súčasťou TTIP.

 

 

Postup a transparentosť

 

Hoci je to Komisia, ktorá vyjednáva, sú to v konečnom dôsledku členské štáty, ktoré nakoniec dajú dohode zelenú. Prenesenie kompetencie na Komisiu plní aj tú funkciu, aby sa 28 krajín bolo schopných dohodnúť. Nakoniec príde dohoda na schválenie aj do Národnej rady SR. Zároveň ale platí, že Komisia vystupuje v procese rokovaní ako aktér s vlastnými záujmami.

Pracovné skupiny Rady EÚ pravidelne diskutujú o otázkach TTIP, ktoré Komisia dá na program, alebo o tých, ktoré si členské krajiny požiadajú. Z týchto rokovaní slovenskí zástupcovia vyhotovujú záznam, ktorý sa zasiela rezortom, ktorých sa týka a tiež dvom výborom Národnej rady SR.

Raz za mesiac zasadá výbor stálych zástupcov pri EÚ a rieši to, čo sa nepodarilo vyriešiť na pracovnej úrovni. Prichádzajú na rad politické rozhodnutia – môžu skončiť až na Rade ministrov pre obchod (zasadá raz za pol roka a bude mať konečné slovo pri schvaľovaní dohody pred ratifikáciou v národných parlamentoch). 

Pred každým kolom rokovaní medzi EÚ a USA sa uskutočňuje stretnutie stakeholderov, ktoré je verejné (v Bruseli alebo Washingtone – podľa miesta konania rokovaní). Po každom kole sa konajú brífingy.

Negociačný text, ktorý sa aktualizuje v priebehu rokovaní je neverejný – ide o nečistý text – ku ktorému majú prístup len experti s previerkou v jednej miestnosti v Bruseli (reading room) bez použitia akejkoľvek techniky kvôli zabráneniu únikom.

EÚ sa snaží tlačiť na americkú stranu, aby sa podmienky prístupu textu uvoľnili.

Jeden smer argumentácie hovorí, že priebežný nečistý negociačný text nie je vhodné zverejňovať, pričom by sa privítalo zriadenie viacero „reading rooms“ v členských štátoch, nie len v Bruseli.

Druhá tvrdí, že absolútna transparentnosť ohľadom TTIP by ukľudnila situáciu a zabránila populizmu.

Existujú obavy z toho, že sa finalizácia dohody bude prelínať so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ (2. polrok 2016). Zároveň je potrebné, aby sa Slovensko na túto eventualitu pripravilo .

Na konci procesu existuje možnosť záchrannej brzdy pre členské štáty – vyhradiť si právo neuplatňovať niektorú časť dohody.

 

Komunikácia

Európska komisia doteraz nepraktizovala  takú otvorenosť v obchodnej politike ako to robí pri TTIP.

MH SR spúšťa vlastnú komunikačnú stratégiu.

Ak si tému TTIP osvoja politické strany na Slovensku, môže sa z TTIP stať rýchlo zaujímavá mediálna téma

Závery semináru si môžete stiahnuť na tejto linke

REKLAMA

REKLAMA