15-miliónový národ v 10-miliónovej krajine

Na maďarskej politickej scéne už dlhé roky rezonuje na jednom z prvých miest záujmu otázka etnických Maďarov žijúcich v susedných štátoch. Posledným vyvrcholením v tejto oblasti sa stalo minuloročné referendum o udelení dvojitého občianstva zahraničným Maďarom.

Integrace, partner
Integrace, partner

 

Táto otázka rozdeľuje nielen maďarské politické strany, ale aj obyčajných ľudí. Najkontroverznejšou sa pravidelne stáva s blížiacimi sa voľbami, keď jednotlivé politické strany rozdúchavajú túto – pre maďarského občana citlivú – problematiku s cieľom získať v predvolebnom boji čo najviac hlasov. Pohľad na Maďarov žijúcich za hranicami svojej vlasti determinuje aj pozíciu Maďarska na ceste medzi nacionálnou a občianskou spoločnosťou. Posledným vyvrcholením v tejto oblasti sa stalo minuloročné referendum o udelení dvojitého občianstva zahraničným Maďarom.

4.jún 1920

Koniec Prvej svetovej vojny, s ním súvisiaci rozpad Rakúsko – Uhorska a napokon Trianonská zmluva zo 4. júna 1920 spôsobili, že Maďarsko prišlo o dve tretiny svojho vtedajšieho územia a polovicu maďarsky hovoriaceho obyvateľstva. Táto hlboká psychologická, ako aj demografická rana sa dodnes nezahojila. Trianon zostáva pre Maďarov historickou nespravodlivosťou, na ktorú sa nedá zabudnúť a ktorej dôsledky v podobe veľkého počtu krajanov žijúcich v okolitých štátoch stále existujú. Odhadovaný počet Maďarov žijúcich mimo svojej vlasti je päť miliónov. Z toho väčšina žije v okolitých štátoch – takmer 1,5 milióna v Rumunsku, 520 tisíc na Slovensku, 300 tisíc v Srbsku a 156 tisíc na Ukrajine.

Dôsledky trianonskej zmluvy boli síce nakrátko neutralizované počas Druhej svetovej vojny keď Maďarsko získalo niektoré stratené územia späť, ale po tom, čo sa opätovne ocitlo na strane porazených štátov, jeho hranice sa vrátili do svojej “trianonskej” podoby. V nasledujúcom období komunizmu boli nacionalistické myšlienky spojené so znovuzjednotením maďarského národa potláčané. Dôvodom bolo, že väčšina etnických Maďarov žila v “spriatelených krajinách”, s ktorými malo Maďarsko podpísané zmluvy o priateľstve, garantované hranice a dokonca aj zmluvy zabraňujúce dvojitému občianstvu. Po páde železnej opony a nastolení demokracie sa však dlho potláčaná otázka etnických Maďarov takmer okamžite dostala do popredia, kde zostáva až dodnes.

Už na prvom zasadnutí demokraticky zvoleného parlamentu v roku 1990 vtedajší maďarský premiér János Antall vyhlásil, že sa cíti byť premiérom všetkých pätnástich miliónov Maďarov a nielen tých niečo vyše desiatich miliónov žijúcich v Maďarsku. Už vtedy tento jeho výrok vzbudil veľké pobúrenie v okolitých štátoch. Zo strany maďarského premiéra to bolo gesto, ktoré neznamenalo výzvu na revíziu trianonskej zmluvy, ale výzvu na určité symbolické zjednotenie Maďarov. Napriek tomu, že Trianon považujú za nespravodlivý, si všetky relevantné maďarské politické strany uvedomujú, že nie je možné ho nijakým spôsobom revidovať, a že hranice štátov v karpatskej kotline sú dané a nemenné. Potvrdzujú to aj nové zmluvy podpísané s okolitými štátmi, ktoré tieto hranice garantujú.

Krajanský zákon

Otázka etnických Maďarov bola prioritnou záležitosťou najmä pravicových vlád, ktoré v tejto oblasti vystupovali radikálnejšie. Ich počiatočné snahy, ktoré smerovali k tomu, aby bola v okolitých krajinách etnickým Maďarom poskytnutá autonómia, neboli úspešné. Vnútropolitická scéna v týchto štátoch na to nielenže nedávala nádej, ale práva národnostných menšín v týchto krajinách mnohokrát neboli na štandardnej úrovni. Situácia sa výrazne zlepšila až s výmenou ich mocenskej garnitúry. Na Slovensku a v Rumunsku sa strany zastupujúce etnických Maďarov dokonca stali súčasťou vládnych koalícií, aj keď požiadavku na autonómiu nemohli otvorene vysloviť ani v tejto situácii.

Pomerne priaznivá situácia však bola využitá vládou Viktora Orbána na presadenie tzv. krajanského zákona, ktorý poskytuje etnickým Maďarom určité výhody. Patrilo sem napríklad právo pracovať v Maďarsku tri mesiace do roka, bezplatnú zdravotnú starostlivosť, zľavy na hromadnú dopravu, či štipendiá pre deti učiace sa v maďarskom jazyku. Európska únia vyhlásila, že zákon je nezlučiteľný s európskym právom, pretože umožňuje diskrimináciu na základe etnického pôvodu. Z tohto dôvodu bolo z pôsobnosti zákona vyňaté Rakúsko a jeho takmer 70 tisícová maďarská menšina. S textom zákona nesúhlasili ani Rumunsko a Slovensko. Podobne ako EU protestovali proti diskriminácii na základe etnického pôvodu a zároveň proti zasahovaniu zákona do ich suverenity. V roku 2003 bol preto na základe konzultácií s Benátskou komisiou Rady Európy, Slovenskom a Rumunskom zákon socialistickou vládou Pétera Megyessiho zmenený a jeho najkontroverznejšie prvky odstránené. Z textu zákona bola vymazaná aj deklarácia o znovuzjednotení maďarského národa, ktorá iritovala okolité vlády a vyvolávala zbytočné protimaďarské postoje.

Dvojité občianstvo

Otázka udelenia dvojitého občianstva krajanom začala výraznejšie rezonovať až v roku 2003. Ako prvá prišla žiadosť zo strany srbských Maďarov. Po tom, čo vláda Pétera Megyessiho túto iniciatívu v podstate odmietla, pripravila Svetová federácia Maďarov petíciu na vyhlásenie referenda o udelení dvojitého občianstva krajanom. Jej požiadavkou bolo udeliť maďarské občianstvo každému, kto je držiteľom preukazu zahraničného Maďara a požiada o to. Na podporu tejto iniciatívy sa pridali maďarské strany v zahraničí, ako aj opozičné strany Mladí demokrati (FIDESZ) a Maďarské demokratické fórum (MDF). Pod petíciu sa podpísalo cez 300 tisíc občanov. Zákonná podmienka na vyhlásenie referenda – 200 tisíc podpisov tým bola splnená a maďarský prezident po preskúmaní otázky ústavným súdom referendum vyhlásil. Toto sa uskutočnilo 5. decembra minulého roku a otázka udelenia dvojitého občianstva bola spojená s otázkou privatizácie zdravotníctva. Socialistická vláda nového premiéra Ferenca Gyurcsánya sa postavila negatívne k obom otázkam a viedla kampaň, ktorej cieľom bola nízka účasť obyvateľstva na referende. Vláda teda dúfala, že obyvatelia budú hlasovať najmä nohami. Jej predpoklady nakoniec vyšli, a aj keď sa tesná nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov vyslovila v prospech dvojitého občianstva – referendum nebolo platné.

Prečo dvojité občianstvo?

Dôvodov, prečo chcú zahraniční Maďari získať dvojité občianstvo je viacero. Na jednej strane je to posilnenie pocitu spolupatričnosti s materskou zemou a zadosťučinenie z napravenia “trianonskej” krivdy a na strane druhej praktické výhody vyplývajúce z občianstva. Keďže možnosť pracovať a slobodu pohybu v štátoch EÚ zabezpečuje aj občianstvo inej členskej krajiny, maďarské občianstvo by malo praktický význam predovšetkým pre Maďarov žijúcich v nečlenských krajinách EÚ. Vzhľadom k tomu, že vstup Rumunska do EÚ sa očakáva v roku 2007, táto otázka sa týka predovšetkým Maďarov žijúcich na Ukrajine a v Srbsku.

Zo strany Maďarska by mohlo mať dvojité občianstvo výhodu v silnejšej pozícii v rámci EÚ, v potenciálnom riešení demografického problému znižovania počtu obyvateľstva a tým úbytku pracovnej sily, ktorá začína v Maďarsku v niektorých sektoroch chýbať.

Výhra v referende bola veľmi dôležitá aj v súvislosti s mocenským bojom. S občianstvom by ruka v ruke prišlo aj volebné právo, a to pre nezanedbateľnú skupinu voličov, ktorých priazeň by s najväčšou pravdepodobnosťou získali strany, ktoré najviac obhajovali ich záujmy t.j. FIDESZ a MDF.

Argumenty

Maďarská vláda sa v referendovej kampani postavila proti schváleniu dvojitého občianstva. Argumentovala najmä medzinárodnými komplikáciami, neustálym utápaním sa v minulosti a nacionalistickým pozadím referenda. Silným argumentom proti občianstvu sa stala aj hrozba hromadného príchodu krajanov. Premiér Ferenc Gyurcsány odhadol počet imigrantov najmenej na 800 tisíc, čo by podľa neho spôsobilo astronomické náklady pre maďarský štátny rozpočet a enormnú záťaž zdravotného a sociálneho systému.

V debate pred referendom sa jednotlivé politické strany vzájomne neustále obviňovali. Opozícia vinila vládu z nedostatočnej ochrany maďarského národa, z výpredaja národných záujmov a zo stavby steny medzi Maďarskom a jeho krajanmi. Vláda opozíciu naopak obvinila z nacionalizmu, populizmu a zo sociálnej demagógie. Podľa premiéra Gyurcsánya aj podľa predáka opozície Viktora Orbána sa v referende rozhodovalo o budúcnosti Maďarska. Gyurcsány žiadal obyvateľov, aby sa vyslovili v prospech moderného “európskeho” Maďarska a Orbán zase voličov varoval, že referendum ukáže “našim nasledovníkom, akí sme boli”.

Medzinárodné komplikácie

Jedným z vládnych argumentov proti dvojitému občianstvu boli aj možné medzinárodné komplikácie. Európska únia sa síce vyjadrila, že považuje občianstvo za vnútornú záležitosť jednotlivých členských krajín, ale prípadné udelenie občianstva stovkám tisícom ľudí prakticky zo dňa na deň by sa jej určite dotklo, najmä ak jediným kritériom jeho udelenia by bola národnosť žiadateľa. Najväčšie výhrady proti dvojitému občianstvu vyjadrilo Rumunsko, ktoré oznámilo, že by neumožnilo svojim občanom mať zároveň maďarské občianstvo a museli by sa vzdať rumunského, respektíve by ho boli zbavení. Rovnaká situácia je na Ukrajine, kde dvojité občianstvo vylučujú zákony. S rumunskou vládou dokonca prebehla výmena názorov keď Ferenc Gyurcsány bol nútený obhajovať legitimitu referenda a udelenia dvojitého občianstva a zároveň agitoval proti účasti voličov a proti dvojitému občianstvu ako takému.

Záver

Aj keď referendum o udelení dvojitého občianstva nakoniec nebolo platné a vláda sa už do konca volebného obdobia touto problematikou zaoberať nebude, získať maďarské občianstvo pre etnických Maďarov nie je až tak zložité ani v súčasnosti. Maďarsko ich už dávnejšie zvýhodňuje. Zatiaľ čo ostatní uchádzači musia splniť podmienku trvalého pobytu v dĺžke najmenej osem rokov, ten kto dokáže, že má aspoň jedného predka s maďarským občianstvom musí splniť lehotu iba jeden rok. Zatiaľ čo však klasickým spôsobom získalo maďarské občianstvo v období rokov 1999 – 2001 iba niečo cez 13 tisíc etnických Maďarov, v prípade dvojitého občianstva by podľa niektorých odhadov šlo o jeden až dva milióny ľudí.

V kontexte neúspešného referenda sa zdá, že proces tvorby charakteru spoločnosti a proces vysporiadania sa s vlastnou minulosťou ešte nie je v Maďarsku ukončený. Otázka zahraničných Maďarov bude určite ešte niekoľko rokov rezonovať na maďarskej politickej scéne. Vstup krajín s výraznou maďarskou menšinou do EÚ však prispeje k jej upokojeniu a môže byť dokonca určitým symbolickým znovuzjednotením maďarského národa aj bez potreby udeľovania dvojitého občianstva krajanom.


Analýza bola uverejnená na portáli Integrace.cz 22.augusta 2005.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA