Ako sa zmení zahraničná politika SR po vstupe do EÚ a NATO?

Autorka sa v pýta, nakoľko podstatnú zmenu pre zahraničnú politiku SR bude predstavovať vstup do EÚ a NATO. Podľa analýzy prichádza k zmenám, až na výnimočné prípady, postupne. Preto netreba čakať veľkú zmenu ani v slovenskom prípade.

 

Rok 2004 bude vstupom do Európskej únie a NATO pre Slovenskú republiku historický a táto zmena spôsobí, samozrejme, aj zmenu slovenskej zahraničnej politiky. Zahraničná politika krajiny sa však vo väčšine prípadov mení postupne, k zmene nedochádza v jedinom okamihu, ktorý je presne stanovený. Výnimkou sú len zlomové momenty v histórii ako revolúcie alebo vojny. Z tohto dôvodu sa ani zahraničná politika SR radikálne nezmení dňom vstupu do EÚ a NATO.

Vstup do EÚ a NATO je krok, na ktorý sa Slovenská republika pripravuje niekoľko rokov. Po získaní pozvánky na vstup sa naša príprava ešte zintenzívnila. To nutne znamenalo aj zbližovanie postojov a stanovísk s našimi partnermi v oboch organizáciách. Proces vstupu Slovenskej republiky do EÚ a NATO spôsobil jednu podstatnú zmenu v jej zahraničnej politike. Je ňou väčší význam multilaterálnej politiky a multilaterálnych vzťahov.

Slovensko ako člen EÚ a NATO

Vstup do EÚ bude klásť značné nároky na slovenskú zahraničnú politiku smerom do vnútra EÚ. Pri príprave návrhu európskej “Ústavnej zmluvy” sa terajšie a budúce štáty EÚ rozdelili v otázke predsedníctva Európskej rady do dvoch základných skupín. Najmä väčšie štáty EÚ podporujú vytvorenie funkcie stáleho predsedu Európskej rady. Slovensko spolu s ďalšími štátmi vystupuje za zachovanie rotácie predsedníctva Európskej rady. Ak ostane rotujúce predsedníctvo zachované, SR sa na pol roka stane predsedajúcou krajinou. V tomto období budú jej predstavitelia vystupovať voči tretím krajinám nielen ako zástupcovia Slovenska, ale budú pre ne aj “tvárou” EÚ. V tomto období budú musieť vo zvýšenej miere konzultovať svoje postoje so svojimi rezortnými a vládnymi partnermi z ostatných členských krajín a zohľadňovať ich postoje. A tento princíp bude platiť aj opačne. Ak, naopak, dôjde k vytvoreniu funkcie stáleho predsedu Európskej rady, slovenská diplomacia bude mať o to väčšiu a dôležitejšiu úlohu pri obhajovaní svojich postojov a pri ich zbližovaní s postojmi ostatných členských krajín. V tejto úlohe môžu Slovensku pomôcť úzke vzťahy, ktoré si v posledných rokoch vybudovala svojou účasťou v rôznych organizáciách a zoskupeniach v rámci stredoeurópskeho regiónu.

Zahraničná politika Slovenskej republiky sa však po vstupe do EÚ (a NATO) zmení nielen pri jej pôsobení smerom dovnútra EÚ, ale aj navonok – voči tretím štátom. Na jednej strane sa slovenské postoje budú musieť aspoň sčasti prispôsobiť postojom ostatných členských k r ajín EÚ a NATO. Zosúladenie postojov však prebieha postupne po celú dobu našej prípravy na vstup, takže v súčasnosti sa už mnohé z nich prekrývajú, alebo sú totožné.

Ďalšou zmenou bude nutnosť orientovať sa aj na krajiny a oblasti sveta, ktoré doteraz neboli predmetom intenzívneho záujmu slovenskej zahraničnej politiky. Táto potreba bude vyplývať jednak z toho, že aj Slovensko sa ako člen týchto zoskupení bude podieľať na vytváraní ich politiky voči rôznym krajinám a regiónom, ako aj zo skutočnosti, že v určitých momentoch SR bude musieť vo vzťahoch s nimi zastupovať a vyjadrovať politiku celej EÚ alebo NATO. Slovensko by si malo vytvoriť pevný postoj predovšetkým k niektorým dôležitým, ale pritom problémovým oblastiam.

Čína a ďalšie štáty Ďalekého východu a celej oblasti juhovýchodnej Ázie boli doteraz pre Slovensko hlavne ekonomickým partnerom. Po vstupe do týchto organizácií sa aj Slovensko bude musieť vyjadrovať k problémom v tejto oblasti viac ako doteraz. Vo vzťahu k Číne existujú dva základné problémy – Taiwan a ľudské práva. S problémom v Severnej Kórei sa Slovensko bude musieť vysporiadať pravdepodobne skôr ako člen NATO než ako člen EÚ, keďže najväčšie diplomatické aktivity vyvíjajú v tomto regióne Spojené štáty. Ďalšou problematickou oblasťou sveta je Blízky východ. Európska únia tu má veľmi silné, ale pritom rôznorodé politické a ekonomické záujmy. Takisto USA sú v tejto oblasti dlhodobo prítomné. Slovenská republika by sa mala vo svojej zahraničnej politike, či už bilaterálnej, v rámci EÚ, NATO alebo na pôde OSN, jednoznačne zasadzovať za mierové ukončenie konfliktu medzi Izraelom a Palestínou cestou diplomatických rokovaní.

Slovensko sa spolu s mnohými ďalšími krajinami sveta zapojilo do boja proti terorizmu po 11. septembri. Podporilo americké vojenské akcie v Afganistane a Iraku. Slovensko sa na tomto boji podieľa prostredníctvom svojich policajných aj vojenských jednotiek, ako aj svojou diplomatickou podporou. A práve diplomacia tu musí v budúcnosti zohrať veľkú úlohu. Slovenská diplomacia by sa mala usilovať vytvoriť prostred-níctvom rokovaní a rôznych bilaterálnych a multilaterálnych dohôd priaznivé podmienky na to, aby sa slovenské bezpečnostné zložky ešte viac ako doteraz mohli podieľať na medzinárodnom boji s terorizmom a inými bezpečnostnými hrozbami. Taktiež je však potrebné vytvoriť systém globálnej kooperatívnej bezpečnosti, v ktorom bude predchádzanie krízam zohrávať rovnako dôležitú úlohu ako reakcie na ne.

Slovenská republika ako plnoprávny člen EÚ a NATO bude rozhodovať aj o vstupe ďalších kandidátskych krajín do oboch organizácií. Slovensko si preto musí vytvoriť jasný postoj k snahám Bulharska, Rumunska a Turecka o vstup do EÚ, štátov bývalej Juhoslávie do EÚ aj NATO a v dlhodobom horizonte aj ďalších štátov. V prípade Ruska je potrebné vychádzať z iných hľadísk. Aby si EÚ zachovala svoj zmysel, aby prehĺbila svoju akcieschopnosť a aby sa jej vybudované štruktúry nezrútili, nemôže sa tak ďaleko na východ nikdy rozšíriť. Rusko však potrebuje európske peniaze a investície, Európa zasa ruskú energiu a nerastné bohatstvo. Preto by sa európska diplomacia vo vzťahu k Rusku mala snažiť o vytvorenie strategického partnerstva, z ktorého by sa časom mohla stať zóna voľného obchodu. V rámci NATO už došlo k vytvoreniu platformy, ktorá posilňuj e vzťahy medzi NATO a Ruskom, Rady NATO – Rusko. Aj tu Slovensko môže pomáhať upevňovať vzťahy a dokázať tak Rusku, že NATO nie je po rozšírení na východ voči nemu nepriateľské, ale stavia sa ústretovo k spolupráci.

Slovensko by ďalej malo rozvíjať intenzívnu spoluprácu so svojimi stredoeurópskymi susedmi, a to nielen napr. v rámci doterajšieho zoskupenia V4, ale aj jednotlivo s každou z týchto krajín. Okrem spolupráce na medzivládnej a medzištátnej úrovni je veľmi dôležité podporovať komunikáciu medzi jedn otlivými regiónmi a územnými celkami týchto krajín a priame kontakty ich obyvateľov.

Vzťah so Spojenými štátmi je z pohľadu Slovenska vzťahom strategického partnerstva. Spolupráca SR po vstupe do NATO a EÚ by sa mala ďalej prehlbovať, a to najmä v bezpečnostnej a hospodárskej oblasti. Ďalším štátom, s ktorým má Slovensko dlhodobo intenzívne ekonomické kontakty, je Nemecko. Vzhľadom na to, že Nemecko je jednou z najväčších a najvplyvnejších krajín EÚ, spolupráca s ním by sa aj v politickej oblasti mala ešt e zintenzívniť.

Napriek tomu, že mnoho členských krajín Európskej únie je zároveň aj členom NATO, niekedy dochádza k rozdielnym postojom medzi významnými členmi oboch zoskupení. Po vstupe bude úlohou slovenskej diplomacie predovšetkým zaujímanie takých postojov a rozhodnutí, ktoré SR bude plniť a ktoré na seba prevezme vstupom do oboch organizácií.

Otázkou zostáva, ako by sa mala Slovenská republika postaviť k zásahom síl NATO mimo územia členských krajín NATO, k akým v poslednej dobe došlo a aké nie sú vylúčené ani v budúcnosti. Problém by nemal nastať v prípade, keď sa takýto zásah deje so súhlasom Rady bezpečnosti OSN. K problémom dochádza, keď Rada bezpečnosti svoj súhlas nedá a proti sú aj významní členovia NATO a Európskej únie. Potom, keď naplno začne fungovať spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ, môžu podobné názorové kontroverzie viesť k ešte väčším konfliktom. V súčasnosti je ešte rozhodovanie členských štátov EÚ v zahraničnopolitických otázkach do značnej miery samostatné. Po vrcholn ej schôdzke európskych predstaviteľov v Kolíne nad Rýnom v júni 1999 síce existuje Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a za prvého vysokého predstaviteľa EÚ bol vymenovaný Javier Solana, ale praktická zahraničná politika EÚ stále ešte nie je zjednotená. Európsky parlament nemá dodnes v tejto oblasti rozhodovaciu právomoc a o každom spoločnom konaní 15 vlád členských štátov v oblasti zahraničnej politiky sa rozhoduje samostatne. Rozšírenie Európskej únie o 10 štátov v máji 2004, ako aj naliehavé otázky, ktoré treba vo svetovej politike riešiť, však budú musieť viesť v záujme funkčnosti zahraničnej politiky k zjednodušeniu tvorby spoločného európskeho postoja.

Čo sa týka zásahov bez súhlasu alebo s nejednoznačným súhlasom Bezpečnostnej rady OSN, Slovensko doteraz podobné zásahy podporilo. V prípade konfliktu v Kosove legitimitu konania NATO posilnila jednotným hlasovaním aj Európska únia. V budúcnosti bude musieť Slovensko na jednej strane zvažovať prevažujúci postoj v Európskej únii, na strane druhej s a bude musieť rozhodnúť ako lojálny spojenec v NATO. Malo by pri tom prihliadať na vlastné záujmy v danej oblasti, ako aj na to, či je zásah nevyhnutný na presadenie demokracie a dodržiavania ľudských práv alebo na odstránenie medzinárodných bezpečnostnýc h hrozieb. Dá sa predpokladať, že európske štáty budú vždy požadovať aj súhlas OSN a ani Slovenská republika by sa v zásade tejto požiadavky nemala vzdávať. V čase celosvetovej globalizácie je organizácia, ktorej členmi sú takmer všetky krajiny sveta, pri riešení konfliktov obzvlášť potrebná. Slovensko by však malo podporovať snahy, aby OSN bola akcieschopnejšia a pružnejšia pri riešení problémov. Malo by podporovať takú reformu OSN a posilnenie jej mierových misií, aby tieto neboli len jednoduchými pozorova teľmi prebiehajúcich konfliktov, ale aby do nich v záujme ich ukončenia mohli aj zasiahnuť. Tak ako doteraz Slovenská republika by sa aj naďalej mala na týchto misiách zúčastňovať.

Sú však situácie, ktoré vyžadujú akciu zo strany demokratických štátov, ale súhlas OSN k zásahu nie je možné dosiahnuť kvôli odmietavému postoju jedného alebo viacerých stálych členov Rady bezpečnosti a kvôli hlasovaciemu mechanizmu v Rade. Vtedy by členské krajiny NATO mali mať, za predpokladu, že existuje podpora širšieho demokratického spoločenstva štátov, dostatok vôle k samostatnému rozhodnutiu.

Slovenská republika vstupom do EÚ a NATO prirodzene neprestane pôsobiť v ďalších medzinárodných organizáciách, ktorých je v súčasnosti členom. Ako sme už spomenuli, OSN je významnou medzinárodnou organizáciou, ktorá spoločne so svojimi špecializovanými organizáciami významne prispieva k urovnávaniu konfliktov a k riešeniu iných problémov v najrôznejších oblastiach sveta. Veľmi dôležité sú jej humanitárne aktivity, na ktorých sa zúčastňuje napr. UNHCR (Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov), UNICEF (Detský fond OSN), WHO (Svetová zdravotnícka organizácia alebo FAO (Organizácia pre potraviny a poľnohospodárstvo) v spolupráci s množstvom nezávislých humanitárnych organizácií. Tieto aktivity úzko súvisia s misiami Spojených národov v krízových oblastiach. Všetky tieto programy napomáhajú rozvoj regiónov zničených ozbrojenými konfliktmi alebo prírodnými katastrofami, a preto je dôležité, aby dostali všetku možnú pomoc od bohatších kra j ín vrátane Slovenska. Ďalšou oblasťou, v ktorej OSN v posledných desiatich rokoch vyvíja značné úsilie, je ochrana životného prostredia. Jedná sa o tému, ktorá sa týka všetkých krajín sveta. Predmetom diskusií a rokovaní je problematika energií, ochrany zemskej klímy, otázky vôd a odpadových vôd, biodiverzity, rybolovu a obchodu. Aj tieto problémy majú výrazný zahraničnopolitický rozmer a snaha o ich riešenie spôsobuje isté názorové rozdiely medzi EÚ a Spojenými štátmi. Slovensko ako krajina kandidujúca na vstup do EÚ postupne prijalo mnoho právnych predpisov, ktoré obsahujú prísne normy ochrany životného prostredia.

Tvorcovia slovenskej zahraničnej politiky

Zo všetkých doteraz uvedených skutočností a faktov vyplýva, že na tvorbe zahraničnej politiky štátu sa nepodieľa výlučne iba Ministerstvo zahraničných vecí SR. Mnohé ďalšie rezorty zastrešujú aktivity, ktoré presahujú hranice štátu.

V prvom rade ide o rezort obrany. Našou účasťou v medzinárodnej bezpečnostnej organizácii, v bezpečnostných štruktúrach EÚ a v prebiehajúcich i v budúcich mierových misiách pod záštitou OSN vystúpi jeho úloha ako hlavného koordinátora všetkých bezpečnostných aktivít Slovenska ešte viac do popredia. Veľmi dôležitým je pri rozvíjaní vzťahov s inými štátmi aj rezort hospodárstva. Či už ide o oblasť Ďalekého východu, Rusko, štáty susediace so Slovenskom, členské štáty EÚ alebo USA, ekonomické a hospodárske väzby s týmito štátmi vždy tvoria podstatnú časť našich vzájomných vzťahov. Dôležité sú aj rezorty dopravy a regionálneho rozvoja. Prepojenie s inými štátmi a kvalitná cestná, železničná a letecká infraštruktúra zohrávajú v dnešnom čoraz viac globalizujúcom sa svete významnú úlohu a sú predpokladom pre rozvoj intenzívnejších hospodárskych vzťahov medzi štátmi. Ako už bolo nazn ačené, taktiež poľnohospodárska politika má značné medzinárodné dopady. Užšie vzťahy medzi štátmi sa vytvárajú aj na základe kultúrnej spolupráce a výmeny.

Na tvorbe zahraničnej politiky sa však nepodieľa len prezident, vláda, jednotlivé ministerstvá a ich súčasti, ale napr. aj rôzne mimovládne organizácie, či už sú to organizácie na podporu ľudských práv, humanitárne organizácie alebo iné spoločnosti usilujúce sa o rozvoj občianskej spoločnosti a zapájanie občanov do rozhodovacích procesov vo vlastnej kr a jine. Na zahraničnej politike štátu sa podieľa popri výkonnej aj zákonodarná zložka moci. Príkladom môže byť činnosť Spoločného parlamentného výboru NR SR – Európsky parlament alebo Parlamentného zhromaždenia NATO. SR reprezentujú v zahraničí aj jednotlivé politické strany svojím členstvom a svojimi vystúpeniami v celoeurópskych politických zoskupeniach.

Na záver

Vstup do EÚ a NATO spôsobí, že nároky kladené na slovenskú zahraničnú politiku budú oveľa väčšie ako doteraz. Bude musieť riešiť omnoho širšie spektrum problémov a otázok ako doteraz a bude potrebovať tomu zodpovedajúce personálne, inštitucionálne a finančné zázemie. Vstup do týchto organizácií však bude pre SR znamenať aj historickú šancu vybudovať si pevné postavenie vo svete. V oboch organizáciách nájde silných partnerov, ktorí mu nielen poskytnú potrebné bezpečnostné záruky, ale s pomocou ktorých sa bude môcť spolupodieľať na iniciatívach, ktoré značne presahujú možnosti jednotlivých, a to aj väčších štátov. Spolu s nimi sa bude môcť účinnejšie zasadzovať za podporu demokracie a dodržiavania ľudských práv.

Za svetový vývoj sú spoluzodpovedné všetky štáty sveta. Vždy je možné prispieť k šíreniu demokratických myšlienok a podporiť tých, ktorí sa o demokratický vývoj snažia aj za veľmi nepriaznivých podmienok. Slovensko sa stáva členom rodiny slobodných a demokratických krajín a malo by urobiť všetko preto, aby šancu z toho vyplývajúcu aj plne využilo.


Redakčne upravené, pôvodná verzia príspevku sa umiestnila na 3. mieste Autorskej súťaže MZV SR

Autorka je študentka 4. ročníka Právnickej fakulty UK v Bratislave

Ďalšie analýzy môžete nájsť na stránke Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA