Cena za odmietnutie Turecka

„Keď bude Turecko prijaté za člena EÚ, Únia bude v omnoho lepšej pozícii na presadzovanie hodnôt otvorenej spoločnosti vo svete“, píše Hakan Altinay, výkonný riaditeľ Open Society Foundation.

Open Society Institute
Open Society Institute

Altinay je editorom publikácie, v ktorej štyria experti hodnotia, aká by bola cena odmietnutia členstva Turecka v EÚ pre obe strany.

Švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt varuje pred odmietnutím Ankary. „Nevidím žiaden platný dôvod, aby EÚ nesplnila svoje záväzky voči Turecku, keď bude zavŕšený reformný proces.“

„Turecko je  dnes druhým najdôležitejším strategickým partnerom Európskej únie, po Spojených štátoch.“

„Nové, modernizované Turecko, pripravené na členstvo v EÚ, bude mať obrovskú príležitosť vybudovať prosperujúcu a slobodnú spoločnosť.“

Ak EÚ zavrie pred Ankarou dvere, podľa Bildta tým oslabí svoju schopnosť byť pozitívnou silou v svetovej politike.

„Otázka prijatia Turecka alebo nie sa zmení na otázku, či budeme budovať Európu skutočne otvorenú spolupráci s krajinami iných kultúr a tradícií… alebo č budeme riskovať, že skĺzneme do dlhodobej konfrontácie kultúr a – v konečnom dôsledku – krajín.“

Norbert Walter, hlavný ekonóm Deutsche Bank, zas tvrdí, že Európa sa nemôže zmeniť na múzeum. „Hlavnou motiváciou podpory tureckého členstva v EÚ nie je len to, aby sa EÚ stala farebnejšou, aby sa  zvýšila jej rôznorodosť.“

Walter upriamuje pozornosť na tureckú strednodobú perspektívu udržateľného rastu. „Ak bude politická situácia v Turecku stabilná… hospodársky potenciál Turecka otvára cestu k pokračovaniu silného rastu.“

„Najlepšou vecou pre Európu a Turecko je spolupracovať, učiť sa od seba navzájom a postupovať spolu vpred.“

Medzinárodná tajomníčka gréckej stredo-ľavej strany PASOK, Paulina Lampsa, ktorá je zároveň členkou grécko-tureckého fóra, podčiarkuje vplyv na stabilitu a prosperitu východného Stredomoria.

„Za posledných asi desať rokov sa ukázalo, že prekážkou európskych ašpirácií Turecka je pokračovanie grécko-tureckej rivality a cyperský problém.“

„Stálo veľa námahy racionalizovať grécku zahraničnú politiku a transformovať pohľad politickej elity na svet.“

Preto „len strategická vízia vytvorenia stabilného a bezpečného východného Stredomoria môže byť scenárom, v ktorom víťazí Grécko, Turecko, Cyprus i EÚ.“

„Celkové vyriešenie otázky Cypru bude silným znakom, že je koexistencia v multikultúrnej spoločnosti nie len možná, ale aj nevyhnutná pre mier a stabilitu.“

Hakan Yilmaz, profesor politických vied na Bogazici University tvrdí, že ak vzťah EÚ – Turecko zlyhá, Turecko premešká kritickú príležitosť „resynchronizovať“ sa s Európou.

„Nový Občiansky zákonník, reformy práva z augusta 2002 a iné nasledujúce reformy, nazývané „harmonizačné zákony“, sú výsledkami snáh o naplnenie tejto resynchronizácie, minimálne v oblasti práva.“

„Niektoré mestá, inštitúcie, jednotlivci a udalosti Turecka si určite môžu nájsť miesto v tomto novo vytvárajúcom sa európskom priestore.“

„Špecifickým príspevkom Turecka môže byť prehĺbenie, diverzifikácia a skutočné obohatenie európskej kultúry.“

Celú štúdiu nájdete v anglickom jazyku na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA