Chorvátsko a EÚ

Zdá sa, že Chorvátsko sa zabrzdilo tesne pred vstupom do predsiene k členstvu v EÚ. V analýze autor mapuje postoje jednotlivých aktérov a hodnotí otázku, ktorá nie je len technická, ale aj silno emocionálna.

eac, fpvmv
eac, fpvmv

 

Po vstupe Slovinska do Európskej únie 1. mája 2004 a očakávanom vstupe Bulharska a Rumunska 1. januára 2007 sa balkánsky polostrov stane centrom ďalšieho rozširovania Európskej únie. Krajiny ako Chorvátsko či Srbsko a Čierna Hora, ktoré proti sebe viedli pred niekoľkými rokmi vojnu, majú dnes spoločný zahranično-politický cieľ.

Už dnes sa však môžeme domnievať, že prístupový proces ktorý ich čaká bude omnoho náročnejší a zdĺhavejší ako to bolo v našom prípade. Aj čelní predstavitelia chorvátskej vlády sa vyjadrili, že Chorvátsko určite neprekoná rýchlostný rekord Slovenska v prístupovom konaní. Krajiny balkánskeho polostrova majú špecifické politické prostredie, ktoré má korene v nedávnej vojne.

Európska únia dodnes nestanovila dátum začatia prístupového konania s Chorvátskom kvôli jednej nesplnenej požiadavke. Dodnes sa im nepodarilo chytiť a postaviť pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu generála Anteho Gotovinu, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov. Kvôli jednému človeku sa zastavil integračný proces Chorvátska, hoci si splnilo všetky ostatné kritéria.

Európska únia ukázala aká dôležitá je pre ňu proklamovaná demokracia a jej šírenie. Spôsob, akým chce medzinárodné spoločenstvo doviesť do konca súdne spory s aktérmi tejto vojny, prijala za svoj aj Európska únia. Svojím postojom k Chorvátsku dala najavo, že medzi seba nechce prijať za člena krajinu, ktorá sa nevie vysporiadať so svojou minulosťou, pretože tým by boli narušené hodnoty na ktorých je postavená.

Chorvátske úrady síce deklarujú snahu dolapiť Gotovinu, aj keď im v tom bola doteraz vyčítaná malá snaha. Na mieste je ale otázka ako sa k tomuto problému stavajú samotní Chorváti, pretože pre nich je generál Gotovina národným hrdinom. Z toho sa dá usudzovať, že svoju podporu doteraz úspešne využíva na unikanie pred spravodlivosťou. Ale v akej pozícií sú Chorváti? Tí môžu s tvrdohlavosťou Gotovinu chrániť a byť hrdí na svojho národného hrdinu. Sami sa však pri dnešnom postoji Európskej únie oberú o možnosť integrácie. Druhou možnosťou je podvoliť sa a aktívne spolupracovať na jeho chytení. Oveľa dôležitejšie ako aktívna účasť štátu bude presvedčiť Chorvátov o správnosti tejto cesty. Pre ich národnú hrdosť to však bude tvrdá rana. Majú totiž v povahe, že osoba ktorá sa stane národu obľúbená, ostane na „rebríčku popularity“ za každých okolností. Z tohto postavenia ju môže odstaviť iba národ. Preto dnes Chorváti asi veľmi ťažko znášajú túto požiadavku Európskej únie. Ale je iba na nich ako sa rozhodnú a ktorú cestu sa rozhodnú prijať. Pri tomto, z hľadiska národného vedomia, strategického rozhodnutia sa však vláda musí opierať o mienku národa, ktorý jej dal mandát.

Nie všetky krajiny Európskej únie sa však postavili proti začatiu prístupových rokovaní s Chorvátskom. Popri Rakúsku, Maďarsku a Slovinsku sa aj Slovensko zasadzovalo o neodkladanie začiatku prístupového procesu. Pri pohľade na tieto krajiny sa dá usudzovať, že ich dôvody na toto rozhodnutie plynú z uvedomenia si regionálneho postavenia a budúcej rozšírenej ekonomickej spolupráce s Chorvátskom.

Zaujímavý je postoj Slovinska, s ktorým má Chorvátsko otvorený spor o niekoľko kilometrov morského pobrežia. V dohľadnej budúcnosti je to totiž ďalší zdroj napätia pri negociačnom procese. Stanovisko, aké zaujalo Slovensko, sa dá vysvetliť uvedomením si a napĺňaním našich budúcich priorít, medzi ktoré patrí aj balkánsky priestor. Ale aj Slovensko má skúsenosť, keď kvôli jednej osobe bolo na istý čas odstavené z prístupového procesu, resp. v ňom v porovnaní so svojimi susedmi zaostávalo.

Chorvátsko Európsku úniu potrebuje. Preto si myslím, že v dohľadnej dobe sa už nájde nejaké riešenie tejto situácie, ktoré bude uspokojivé pre obe strany. Európska únia je však tiež v pozícií, keď si nemôže dovoliť odstaviť integračnú ambíciu Chorvátska. Európa potrebuje mať balkánsky priestor pod kontrolou a jej cieľom bude jeho jednota. Zároveň však postoj Európskej únie voči Chorvátsku bude určujúci aj voči budúcemu ďalšiemu rozširovaniu o Srbsko a Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu alebo Macedónsko. Dnes sa dá predpokladať, že rozširovanie Európskej únie na Balkán bude v sebe okrem mnohých problémov obsahovať aj silné emocionálne podfarbenie.


Ďalšie analýzy nájdete na stránkach Euroatlantického centra

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA