Chorvátsko ako 28. člen EÚ: radšej neskoro ako nikdy!

Prijatie Chorvátska do EÚ sa zdržalo a krajina musela urobiť rázne opatrenia v oblasti korupcie. Dôvodom bolo, že EÚ si myslí, že prijatie Bulharska a Rumunska v roku 2007 bolo predčasné, tvrdí chorvátsky žurnalista Augustin Palokaj. Autor opisuje minulosť, súčasnosť a budúcnosť cesty Chorvátska do EÚ.

Augustin Polakaj je korešpondent v Bruseli pre Jutarnji List, najväčší chorvátsky denník.

Článok bol prvý krát uverejnený v bulharčine tu.

"Nakoniec, s veľkým oneskorením a na dvadsiate výročie vyhlásenia nezávislosti, Chorvátsko konečne uzavrie šesť rokov trvajúce prístupové rozhovory s Európskou úniou. Európska komisia potvrdila, že Chorvátsko splnilo všetky podmienky. 1. júla 2013 sa Chorvátsko stane 28. členom EÚ a zväčší ju o 56,595 štvorcových kilometrov a o 4,4 milióna obyvateľov.

Niektorí to považujú za veľký úspech, pretože prekročiť cieľovú čiaru je vždy úspechom, aj keď sa tak stane neskoro. Považujem chorvátske prístupové rozhovory za kombináciu úspechov a zlyhaní. Aj ten najväčší skeptik by v roku 2004, kedy sa Chorvátsko stalo kandidátskou krajinou, neuveril, že prijatie príde až v polovici roku 2013. Na vine sú obe strany.

Chorvátsko nebolo celkom úprimné a snažilo sa pri svojom boji proti korupcii podvádzať EÚ, ktorá sa ale už medzičasom poučila z prípadu Bulharska a Rumunska, posilnila podmienky a bola tvrdým učiteľom. Prítomná však bola aj nechuť. Niektorí boli unavení z rozširovania a iní boli skeptickí špecificky voči Chorvátsku. Teraz sme však blízko k tomu stať sa členom EÚ a musíme tento podporovať.

Kto sme

Sme známei ako turistická destinácia (s jedenástimi miliónmi turistov za rok) a celkom úspešný športový národ, no chorvátske členstvo nebude mať na Úniu veľký vplyv. Jeho populácia nie je taká veľká ako poľská, nie tak malá ako na Cypre, je skôr podobná írskej.

V porovnaní s ostatnými krajinami by Chorvátsko nemalo byť považované za chudobnú krajinu ako Bulharsko či Rumunsko, pretože jeho HDP na hlavu je 63 % priemeru EÚ, čo je viac ako u siedmych terajších členoch EÚ. Nie je však také bohaté ako Švajčiarsko či Nórsko, takže si nemôže dovoliť zostať mimo Európskej únie, a to aj napriek tomu, že by si to mnohí Chorváti priali.

Chorvátsko bude mať v EÚ jedného komisára, 12 poslancov v Európskom parlamente a chorvátština sa stane jedným z oficiálnych jazykov EÚ.

Chorvátsko je v mnohých prípadoch jedinečný prípad. Je to prvou členskou krajinou EÚ, ktorá nedávno zažila vojnový konflikt. Ten skončil v roku 1995. Bude to druhá krajina bývalej Juhoslávie, ktorá sa po Slovinsku stala členom EÚ.

Svojím dedičstvom, kultúrou a tradíciou spája Stredomorie so strednou Európou. Jeho obyvateľstvo je prevažne katolícke, na čo poukázal aj pápež Benedikt XVI počas svojej minulotýždňovej návštevy Zagrebu. Vyjadril svoju podporu vstupu Chorvátska do EÚ a dúfa, že prinesie svoj katolícky duch do Únie. Katolicizmus sa často spomína ako dôvod, pre ktorý krajiny ako Rakúsko, Maďarsko, SlovenskoTaliansko podporovali vstup Chorvátska do EÚ viac, zatiaľ čo Veľká Británia a Holandsko boli zdržanlivejšie.

Podľa prieskumu Gallup Europe, iba okolo 60 % Chorvátov tvrdí, že náboženstvo hrá v ich živote dôležitú rolu. Všetky ostatné národy na západnom Balkáne, okrem Albánska, sú viac nábožensky založené ako Chorvátsko. Zvolili si za prezidenta Ivo Josipoviča, ktorý sám seba označil za neveriaceho a za agnostika. Napriek tomu zostáva jedným z najpopulárnejších chorvátskych politikov.

Teraz, keď chorvátsko dokončuje svoje prístupové rokovania, vláda a ostatné politické strany budú musieť presvedčiť svojich občanov, že je výhodné stať sa členom EÚ, čo určite nebude ľahké. Chorváti budú zrejme hlasovať za členstvo v Únii, väčšina z nich však nemá ilúzie o tom, že členstvo zmení ich život. V nedávnom prieskume sa iba 25 % Chorvátov vyjadrilo, že vidí vstup do EÚ ako dobrú vec. To však neznamená, že budú hlasovať proti vstupu. Prekvapivo má vstup Chorvátska do EÚ väčšiu podporu medzi obyvateľmi Únie ako medzi obyvateľmi Chorvátska.

„Danke Deutschland“

Chorvátsko má veľmi dobré vzťahy s Nemeckom a mnohí v EÚ vidia Nemecko ako sponzora vstupu Chorvátska do EÚ. Nemecko bolo najsilnejším zástancom chorvátskej nezávislosti v roku 1992 a bolo ochotné uznať Chorvátsko aj bez podpory ostatných krajín EÚ.

Len dva roky po zjednotení Nemecka to nebolo ľahké rozhodnutie. Mnohí sa totiž obávali toho, ako sa zväčšené Nemecko bude správať na európskej úrovni. V Chorvátsku ľudia podpisovali „Danke Deutschland“ a v meste Šibenik bola postavená socha nemeckému ministrovi zahraničných vecí Hans Dietrich Genscherovi. Hovorí sa, že jediný prípad, kedy Nemecko mohlo oľutovať uznanie nezávislosti Chorvátska, bolo keď ho Chorvátsko v roku 1998 porazilo na Svetovom pohári, ktorý sa konal vo Francúzsku.

Nemecko podporovalo aj vstup Chorvátska do EÚ. Bolo však skeptické voči ďalšiemu rozširovaniu, a preto trvalo na tom, že Chorvátsko sa smie stať členom až vtedy, keď bude pripravené na 100 %.

Toto „pripravené na 100 %“ znamenalo, že Chorvátsko nebude nijak monitorované po svojom vstupe na rozdiel oproti najnovším členom Bulharsku a Rumunsku. Mnohé krajiny si myslia, že to bolo chybou prijať tieto krajiny do EÚ, avšak nikto sa to neodváži priznať oficiálne.

Nakoľko BulharskoRumunsko považujú za zlý príklad, chceli aby sme my boli dobrým príkladom. To je dôvodom, prečo trvalo Chorvátsku dokončenie rozhovorov tak dlho. Keď vstúpili do EÚ BulharskoRumunsko, uvítalo to Chorvátsko a aj zvyšok Balkánu. Chápalo sa to ako „ak to oni dokázali, tak každý, aj my, to dokážeme“. Avšak v EÚ prevážil iný „myšlienkový prúd“: „Urobili sme chybu a znova ju nezopakujeme.“

Každý, kto si myslí, že chorvátsko neurobilo v boji proti korupcii viac ako BulharskoRumunsko, by mal navštíviť väznicu Remetinec: niektorí cynicky poznamenali, že „v tejto väznici je najväčšia koncentrácia manažérov spoločností a politikov v Chorvátsku.“

Takže lepšie neskôr ako nikdy. Toto však nie je koniec cesty.“

REKLAMA

REKLAMA