Chorvátsky sociálny demokrat

„Presvedčivé víťazstvo Iva Josipoviča v prezidentských voľbách je dobrou správou nie len pre Chorvátsko ale aj pre celý západný Balkán a v neposlednom rade pre nádeje regiónu stať sa súčasťou Európskej únie“, píše Ivan Vejvida, riaditeľ Balkan Trust for Democracy a belehradskej pobočky German Marshall Fund.

„V prezidentskej kampani bol Josipovič hlasom rozumu a umiernenosti. V regióne, v ktorom býva charizma zväčša spojená s inými, menej príjemnými osobnostnými črtami, spočíva príťažlivosť tohto lídra v odhodlaní popasovať sa so zakorenenou korupciou a organizovaným zločinom a sviežom zmysle pre spravodlivosť.

Jeho výzva k dialógu a spolupráci v regióne oslovila voličov, ktorí sú už z malicherných hádok unavení. Ako kandidát opozičnej Sociálnodemokratickej strany Chorvátska získal v druhom kole podporu od opozičných aj vládnych strán – Chorvátskej ľudovej strany a Nezávislej demokratickej strany Srbov. Volanie po normálnosti a únava z populistov boli heslami dňa. Jeho súper, starosta Záhrebu Milan Bandič, so svojou populistickou rétorikou jednoducho nemal šancu.

V čase chorvátskych volieb vypočúval v Bruseli Európsky parlament nových eurokomisárov. Špeciálny dôraz pri tom kládli na otázku rozširovania. Nová šéfka európskej diplomacie Catherine Ashton prízvukovala, že rozširovanie bude jednou z jej priorít.

Západný Balkán už do veľkej miery pokročil na svojej ceste európskej integrácie. Ku koncu roka 2009 sme boli svedkami niekoľkých dôležitých udalostí – zavedenie bezvízového režimu pre Macedónsko, Čiernu Horu a Srbsko, odovzdanie prihlášky Srbska do EÚ, Čierna Hora urobila ďalší krok k získaniu štatútu kandidátskej krajiny, keď odovzdala dotazník mapujúci jej pripravenosť Európskej komisii a získala Akčný plán členstva do NATO (Membership Action Plan, MAP). Albánsko už tiež dostalo od Európskej komisie dotazník a Bosna a Hercegovina si podala žiadosť o MAP.

Samozrejme to neznamená, že všetko ide hladko. Naopak, všetky tieto krajiny majú vážne problémy. V Bosne a Hercegovine uviazol proces, ktorým sa EÚ snažila o zavedenie samo-udržateľného politického systému (Butmirský proces), na mŕtvom bode. Riešenie sporu medzi Macedónskom a Gréckom o názov krajiny sa rovnako nečrtá. No a v neposlednom rade bude Kosovo ešte dlhý čas potrebovať vojakov NATO a administratívnu asistenciu EÚ.

Na druhej strane avšak ukázal nový chorvátsky prezident Ivo Josipovič odhodlanie pohnúť veci dopredu, keď povedal, že chce výrazne zlepšiť bilaterálne vzťahy so Srbskom. Vystierajúcej ruky sa chopil aj srbský prezident Boris Tadič, ktorý povedal, že príde na Josipovičovu inauguráciu 18. februára alebo sa s ním stretne krátko po nej. Ako prvé gesto by mali obe krajiny stiahnuť vzájomné obvinenia z genocídy, ktoré podali na Medzinárodný súdny dvor v Haagu.

Všetky vlády v regióne deklarujú, že budú pracovať na budúcnosti svojich krajín v EÚ a na pokojnom vyriešení zostávajúcich bilaterálnych a regionálnych problémov prostredníctvom rokovaní.  Preto musí približovanie k EÚ, hoci niekedy frustrujúco pomalé, pokračovať. Posilňuje totiž motiváciu demokraticky zmýšľajúcich občanov a štátnych predstaviteľov napredovať s náročnými reformami. Prieskumy verejnej mienky za posledných desať rokov ukazujú, že jasná väčšina obyvateľstva je za integráciu do EÚ. Paradoxne v celom regióne okrem Chorvátska, kde zdá sa platí, že čím bližšie sa dostanete, tým viac pochybností máte. Zvolenie Josipoviča ale tieto pochybnosti vyvracia.“

REKLAMA

REKLAMA