Čo s vízami pre Východoeurópanov?

Analýza z pera viacerých autorov z regiónu V4 hodnotí stav vízových vzťahov s Ukrajinou, Bieloruskom, Moldavskom a Ruskom. Popisuje aký vplyv na ne mal vstup Maďarska, Slovenska, Poľska a Českej republiky do EÚ a následne do Schengenského priestoru. Formuluje odporúčania z perspektívy vyšehradských krajín.

Možnosť cestovať do krajín západnej Európy bez víz bola hybnou silou pre ďalšie zmeny v strednej Európe. Túto skúsenosť by sme nemali odopierať ani krajinám vo východnej Európe, tvrdia autori analýzy.

Ako poznamenáva štúdia, s každým krokom smerom k uľahčeniu cestovania občanom krajín V4 smerom na Západ (vstup do EÚ, do Schengenu) sa pre východných susedov (pre účely analýzy Bielorusko, Ukrajina a Moldavsko) stalo cestovanie k nám ťažším a komplikovanejším.

Preto, kým bude EÚ uplatňovať reštriktívny vízový systém, nemôže byť rétorika o posilňovaní partnerstva so svojimi susedmi braná vážne, uvádza sa v texte.

Autori považujú za dôležité zdôrazniť, že objem víz vydaných krajinami V4 v Bielorusku, Moldavsku, Rusku a na Ukrajine predstavuje podstatnú časť víz vydaných pre ich občanov všetkými krajinami EÚ.

Pred Schengenom

Medzi vyšehradskou štvorkou existovali rozdiely. MaďarskoPoľsko mali napríklad ešte pred vstupom do Schengenu liberálnejšiu vízovú politiku v porovnaní s reštriktívnejším prístupom Slovenska a Českej republiky.

Ako konštatuje analýza, Slovensku chýbala akákoľvek stratégia vo vzťahu k východným susedom. Vízová politika bola vnímaná len ako súčasť bezpečnostnej politiky a nie ako nástroj zahraničnej politiky. Čiastočne to vysvetľujú faktom, že integrácia do EÚ a s tým súvisiaca potreba plnenia podmienok bola pre SR vyššou prioritou, spolu s potrebou koordinovať sa Českou republikou, ktorá víza týmto krajinám zaviedla skôr ako my.

V dôsledku zníženej premávky na hraniciach sa Slovensko postupne odhodlalo k liberalizácii vízového režimu v podobe malého pohraničného styku, či preferenčného zaobchádzania s určitými skupinami ľudí.

Dohody o liberalizácii, ktoré boli podpísané medzi jednotlivými východnými susedmi EÚ na jednej strane a Maďarskom, Slovenskom a Poľskom na strane druhej boli do veľkej miery podobné, preto je podľa autorov prekvapujúce, že Budapešť, Varšava a Bratislava nekoordinovali v tejto otázke svoje kroky a neinšpirovali sa maďarským príkladom, ktoré pristúpilo k podpisu dohôd ako prvé.

Po Schnegene

Platí, čím uvoľnenejšia vízová politika pred vstupom do Schengenu, tým väčšie zhoršenie pre našich susedov po ňom. Dôsledky vstupu do Schengenu sa dajú jasne vidieť na poklese počtu vydaných víz v medziročnom porovnaní. V najmenšej miere sa to týka Českej republiky, pretože nemá spoločné hranice so žiadnou z krajín mimo EÚ a aj predtým k vízam pristupovala reštriktívnejšie. U nás sa pokles počtu vydaných víz po vstupe do schengenského priestoru najviac týkal občanov Ukrajiny.

Odporúčania:

  • Aktivity individuálnych krajín

– vydávanie dlhodobých viacvstupových víz uchádzačom s „dobrou históriou“, popracovanie na dobrom informačnom systéme pre žiadateľov, zníženie počtu dokumentov potrebných k žiadosti, v záujem zvýšenia transparentnosti celého procesu by mali konzuláty byť schopné informovať uchádzačov o dôvodoch odmietnutia víz, využívanie nových technológií a zodpovedná príprava pracovníkov konzulátov

  • V spolupráci krajín V4

– koordinácia dohôd o lokálnej hraničnej doprave, spolupráca pri odstraňovaní dopadov rozšírenie Schengenu (znižovanie poplatkov), koordinácia v otázke imigrantov na trhu práce, konzulárna spolupráca

  • Presadzovanie liberalizácie vízového režimu pre východných susedov na úrovni EÚ

Analýzu v anglickom jazyku si môžete stiahnuť tu

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA