Globalizácia, integrácia a slovenský národný záujem

Vo svetle globalizačných procesov a integrácie Slovenska do euroatlantických štruktúr analyzuje autor obsah pojmu národného záujmu. Konštatuje pri tom, že "národných záujmov može byť viac, podľa toho, koľko skupín formuluje stratégiu štátnej politiky, alebo kto momentálne vládne".

SFPA, Partner
SFPA, Partner

 

V posledných rokoch 20. storočia došlo „k explózii“ fenoménu globalizácie. Tento všeobsiahly proces, ktorý nemožno odvrátiť, otvára nielen veľké perspektívy a príležitosti, ale predstavuje aj nové riziká a hrozby. Jeho dôsledky sú a môžu byť protirečivé.

Globalizácia je sprevádzaná vzájomnou závislosťou rôznych subsystémov a trans-hraničnosťou interakcií medzi jednotlivými aktérmi svetovej politiky. Nie je len medzinárodným poriadkom, ale aj faktorom jeho zmien. Zároveň núti prehodnocovať úlohy a možnosti národných štátov ako rozhodujúcich aktérov medzinárodných vzťahov. Miera internacionalizácie dnes už prekračuje kritický prah a formuje sa celoplanetárna štruktúra vzťahov. Je zrejmé, že primárny a určujúci charakter a význam ekonomických procesov a vzťa-hov sa znútra štátnych celkov presúva na globálnu úroveň. Dominantnými a rozhodujúcimi sa stávajú tie ekonomické procesy, v ktorých majú kľúčovú pozíciu a vplyv transnacionálni aktéri – nielen medzinárodné inštitúcie, ale aj, a najmä, nadnárodné korporácie.

Tieto korporácie sa navzájom spájajú a dochádza tak k obrovskej koncentrácii kapitálu. Je teda pochopiteľné, že majú priamy a nemalý vplyv na chod národných ekonomík. Nezanedbateľná je však aj ich politická moc – veľmi často sú nepriamo prepojené na vládne orgány národných štátov a na medzinárodné inštitúcie. Najväčšie a najsilnejšie globálne korporácie vplývajú na tieto inštitúcie tak, aby prispôsobili legislatívu, pravidlá, zameranie činnosti a konkrétne politické rozhodnutia ich záujmom. Nadnárodné korporácie sú teda určujúcim komponentom v štruktúre globalizačných procesov.

Na Slovensku však tieto faktory nie sú dostatočne analyzované v odbornej literatúre či zohľadňované pri tvorbe praktickej politiky. Predstavujú pritom najvážnejšiu výzvu pre suverenitu národných štátov, ktoré by mali svoje konanie prispôsobiť novému prostrediu.

Významnú úlohu pri formovaní globálnej svetovej ekonomiky popri transnacionálnych korporáciách zohráva vytváranie silných integračných zoskupení. Tieto sú vnútorne homogénnym ekonomickým priestorom a umožňujú intenzívnejšie transfery a väzby, a tým aj realatívne väčšiu efektívnosť hospodárskych aktivít.

Globalizácia – či už hospodárska, finančná alebo kultúrna – nezávisle od úrovne, z akej ju analyzujeme, si vynucuje od štátov nové formy spolupráce pri riešení problémov, ktoré má ľudstvo. Ale aby sa mohol medzinárodný systém efektívne a reálne rozvíjať a fungovať, musí si vypracovať mechanizmy globálneho pôsobenia, ktoré umožnia uspokojovať potreby aktérov a riešiť problémy, ktoré vzhľadom na svoj charakter a rozsah nepatria ani na „poschodie“ medzištátnych vzťahov, ani na „poschodie“ nadnárodných organizácií a integračných zoskupení, ale na tretie, globálne „poschodie“. Teda nielen bezpečnostné, ale ani hospodárske záujmy nie je možné realizovať mimo tohto tretieho stupienka medzinárodných vzťahov. Spájanie riadenia národného hospodárstva na úrovni vlády s aktivitami svetových organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Medzinárodný menový fond či Svetová banka sa stalo nevyhnutnosťou.

Inak povedané, pole výsostnej pôsobnosti národného štátu sa postupne zmenšuje a jeho schopnosť konať je spútavaná čoraz tesnejšími hranicami a vonkajšími obmedzeniami. Ak aj veľký štát ako zjednotené Nemecko môže svoje životne dôležité záujmy účinne presadzovať iba v rámci dobrovoľných integračných zväzkov, či už ide o EÚ alebo NATO, menšie štáty, k akým patrí aj Slovensko, majú možnosti samostatného postupu ešte ohraničenejšie.

Slovenské záujmy v novom prostredí

Plnoprávne členstvo SR v Severoatlan-tickej aliancii a Európskej únii otvára nové kolo diskusie o slovenských národných záujmoch. Transformácia týchto organizácií po historicky najväčšom rozšírení a ich adaptácia na nové, najmä bezpečnostné výzvy dáva Slovensku príležitosť a zároveň istotu uplatniť svoj hlas v NATO a EÚ v súlade so svojimi dlhodobými záujmami.

Kategória národného záujmu patrí v teórii medzinárodných vzťahov ku kľúčovým. V západnej, najmä anglosaskej literatúre sa národné záujmy zvyčajne definujú ako záujmy politického štátneho národa, spoločenstva, ktoré žije v rámci teritória stanoveného štátnymi hranicami a viaže sa k štátu občianstvom. Národnostné menšiny a etnické skupiny sú súčasťou tohto spoločenstva.

V zahraničnej politike členských krajín EÚ a NATO prevažuje prístup, ktorý spája spoliehanie sa na vlastnú silu a na podporu spojencov, ako i šírenie slobody, ľudských práv a demokracie vo svete. Ani tento prístup však zásadne neodstránil legitimitu otázky, či národný záujem má naozaj objektívny chatrakter, resp. akým spôsobom sme schopní vyhodnotiť, či určitá politika je alebo nie je zhodná s oným objektívnym národným záujmom. Komplikácia spočíva v tom, že hodnotenie každej politiky v kategóriách národného záujmu vyžaduje uplatnenie určitých hodnotiacich kritérií a výber týchto kritérií, čo spôsobuje, že hodnotenie je vždy vyjadrením presvedčenia toho, kto ho formuluje. A keďže riešením nie je ani subjektivizmus, t. j. konštatovanie, že národný záujem je jednoducho to, čo zaň pokladá jestvujúce spoločenstvo alebo jeho politická elita, treba pripustiť, že nie je možné hovoriť o jedinom „správnom“, všeobecne akceptovanom chápaní národných záujmov. Treba rešpektovať, že „národných záujmov“ može byť viac, podľa toho, koľko skupín formuluje stratégiu štátnej politiky, alebo kto momentálne vládne.

Národný a partikulárny záujem

V súvislosti s národným záujmom sa zvyčajne zdôrazňuje, že je nadradený vo vzťahu k záujmom tried, vrstiev, skupín, politických strán patriacich do národa, resp. jestvujúcich v štáte. Nadradenosť národného záujmu neznamená, že všetci členovia spoločenstva tento záujem chápu rovnako, ale iba to, že tí, čo uvažujú v kategóriách národného záujmu, ho stavajú nad záujmy jednotlivých skupín. V politickej praxi takýto prístup nie je samozrejmý, pretože strany si navzájom konkurujú v úsilí získať si priazeň voličov nielen svojimi postojmi k udalostiam, ale aj svojou interpretáciou rôznych záujmov a návrhmi na spôsoby ich obhajoby a realizácie. Do hry, samozrejme, vstupujú aj ideologické rozdiely medzi politickými stranami, ktoré nevyhnutne určujú aj optiku videnia národného záujmu. Na druhej strane národné záujmy predsa len bývajú bodom, okolo ktorého sa buduje širší a dlhodobejší politický konsenzus aj medzi politickými konkurentmi so zásadne odlišnými ideologickými prístupmi.

Aby takýto konsenzus mohol vzniknúť, zúčastnení aktéri si musia uvedomiť, že ideologické ciele by sa nemali realizovať aj za cenu ohrozenia životného národného záujmu. Ľudia, ktorí vykonávajú štátnu politiku, by nemali ideologické argumenty povyšovať nad to, čo sami pokladajú za národný záujem. Uvedomenie si tejto skutočnosti je rozhodujúcou podmienkou pre úspech úsilia o vytvorenie širšej politickej zhody v chápaní základných zahraničnopolitických a bezpečnostných záujmov štátu.

Poľský vedec J. Wiatr v práci Refleksie o polskim interesie narodowym (Reflexie o poľskom národnom záujme) vychádza pri definovaní národného záujmu z predpokladu, že národ nie je jednoducho iba spoločenstvo kultúry či jazyka, hoci existencia spoločnej kultúry je dôležitým predpokladom jeho vzniku. Národ je spoločenstvo, ktoré realizuje svoje ašpirácie v úsilí o vlastný štát alebo v rámci národného štátu. Ak je národný štát centrálnou hodnotou, okolo ktorej sa konštituuje národ, potom treba štát chápať ako dreň národného záujmu. Takéto chápanie národného záujmu kladie dôraz na politický status národa vo vzťahu k iným národom a na jeho možnosti v medzinárodnom prostredí, medzi ostatnými štátmi. Prvoradé sú pritom hranice štátu a možnosti pre všetkých občanov bez rozdielu národnostnej či etnickej príslušnosti považovať sa za príslušníkov národa v politickom zmysle, t. j. bez toho, aby sa vzdali svojej národnostnej, resp. kultúrnej a jazykovej identity.

Z takto chápanej definície národného záujmu vyplýva, že rozhodujúcou úlohou politiky smerujúcej k napĺňaniu národných záujmov je upevňovanie štátu, posilňovanie identifikovania sa občanov s vlastným štátom a formovanie politického národa, čo predpokladá rešpektovanie a posilňovanie dvojitej identity príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín – identity s národnostným, resp. etnickým spoločenstvom a identity so Slovenskou republikou ako svojou vlasťou. Inak povedané, politika presadzovania národných záujmov je v takom mladom štáte, ako je Slovenská republika, primárne spätá s budovaním štátu, s posilňovaním jeho ústavného systému, inštitúcií, kvality štátnych a verejných zamestnancov, so zvyšovaním úrovne plnenia funkcií štátu navonok i do-vnútra, smerom k občanom. Kľúčovou úlohou je pritom vytesňovanie korupcie a organizovaného zločinu ako javov schopných najviac paralyzovať štát.

Životné záujmy Slovenska

Spätosť národných záujmov s kvalitou štátu je evidentná aj pri definícii životných záujmov Slovenskej republiky v Bezpeč-nostnej stratégii SR, schválenej Národnou radou Slovenskej republiky 27. marca 2001. Medzi životné záujmy, ktoré „vychádzajú zo základných dlhodobých potrieb a majú rozhodujúci význam pre zaručenie života a bezpečnosti občanov, existenciu a fungovanie štátu“, sa po zaručení „bezpečnosti Slovenskej republiky, jej suverenity a integrity“ na druhom a treťom mieste zaraďujú „zachovanie a rozvoj demokratických základov štátu, jeho vnútornej bezpečnosti a poriadku, ochrany života a zdravia občanov“ a „zabezpečenie trvale udržateľného hospodárskeho, sociálneho, environmentálneho a kultúrneho rozvoja spoločnosti, spolu s ochranou dôležitých infraštruktúr štátu a životného prostredia“ Teda životné, resp. základné národné záujmy sa v tomto strategickom dokumente spájajú nielen s kvalitou demokratických základov štátu a ochranou jeho infraštruktúr, ale aj s kvalitou najdôležitejších štátnych politík. Až potom nasleduje v poradí ako štvrtý národný záujem – „zachovanie mieru a stability v strednej Európe spojenej s rozširovaním zóny demokracie, bezpečnosti a prosperity vrátane plnohodnotného členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii“.

Medzi dôležité záujmy, „ktoré vytvárajú širšie predpoklady na realizáciu životných záujmov Slovenskej republiky“, sa najmä v súvislosti s druhým a tretím životným záujmom zaraďujú „vnútropolitická stabilita založená na celospoločenskej zhode v otázkach životných a dôležitých záujmov Slovenskej republiky, dosiahnutie dynamického prechodu ekonomiky Slovenskej republiky na ekologicky vyváženejšiu, výkonnejšiu a zdrojovo diverzifikovanejšiu trhovú ekonomiku, schopnú primerane uspokojovať potreby občanov, zaručenie sociálneho mieru a stability v spoločnosti založenej na rešpektovaní rovnosti práv všetkých obyvateľov bez rozdielu politickej príslušnosti, náboženského vyznania, pohlavia, rasy, príslušnosti k rôznym národnostným či sociálnym skupinám“. Realizácia životných záujmov SR sa v tomto dokumente zásadného významu, ktorý sa v NR SR schválil počtom hlasov presahujúcim ústavnú väčšinu, spája nielen s kvalitou štátu, ale aj s kvalitou vládnych politík a s posilňovaním politickej kultúry hľadania a dosahovania reálneho konsenzu nielen v zahraničnej a bezpečnostnej politike, ale aj v prístupoch k zásadným hospodárskym a sociálnym reformám. Príležitosťou na presadenie politiky konsenzu sú najmä rozbiehajúce sa diskusie o Koncepcii zahraničnej politiky SR a Bezpečnostnej stratégii SR po vstupe do NATO a EÚ.


Autor pôsobí na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave

Ďalšie analýzy nájdetena stránkach Listov SFPA, ktoré vydáva Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA