Gruzínsko: Smrť ochrancu

Smrť premiéra Zuraba Žvaniu je pre gruzínskych politikov výzvou, aby dospeli. Analýza sa venuje jeho úlohe v politickom živote Gruzínska.

transitions online, tol
transitions online, tol

 

Ako pomaly doznieva šok z neočakávanej smrti Zuraba Žvaniu, politici i analytici si začínajú uvedomovať trochu nepríjemnú pravdu: že Žvania, hoci mal iba 41 rokov, bol ochrancom nestabilného gruzínskeho politického systému. Takmer nikto ho nemal rád, no väčšina ľudí sa skryto spoliehala na jeho triezvy úsudok.

Počas posledných 15 rokov pracoval politický systém nezávislého Gruzínska ako skartovací stroj, s hrozivou pravidelnosťou ničiaci politické elity krajiny. Keď sa v roku 1990 stal prezidentom Zviad Gamsakhurdia, došlo takmer k vyhladeniu bývalej komunistickej elity. Samotného Gamsakhurdiu zvrhli jeho bývalí spojenci z národného hnutia za nezávislosť začiatkom roka 1991, iba deväť mesiacov po jeho nástupe do funkcie. Jeho prívrženci boli prenasledovaní, v konfrontácii, ktorá vrela až do roku 1995, mnohí z nich zavraždení či vyhnaní do exilu. Zdalo sa, že Eduard Ševarnadze situáciu v Gruzínsku napravil. Obklopený vojenskými diktátormi a vedomý si toho, že komunistickú elitu, ktorej predstaviteľom bol on sám predstaviteľom, nie je možné vzkriesiť, povolil nábor mladých a čerstvých kádrov do svojej strany Únia občanov Gruzínska (CUG). Skartovací stroj sa na chvíľu spomalil, no zánik CUG a následná rezignácia Ševarnadzeho v Ružovej revolúcii v roku 2003 uvoľnila mnohých provládnych aktivistov z politického života.

Zurab Žvania nielen vydržal celé toto prevratné obdobie, ale rástol ako osobnosť i ako politik. Začínal ako aktivista Hnutia zelených v boji o nezávislosť Gruzínska koncom 80.-tych rokov minulého storočia, unikol kontroverzii Gamsakhurdiovej prezidentúry a občianskej vojne, a znova sa objavil v roku 1993 ako prekvapujúci kandidát na predsedu Ševardnadzeho strany CUG. Stal sa reformistickým predsedom parlamentu a takmer počas celých 90.-tych rokov bol stelesnením mladých, prozápadných gruzínskych politických kádrov. Takže keď sa tento bojovník v roku 1991 vzdal svojo kresla predsedu parlamentu, bol to neklamný znak, že zvyšok Ševarnadzeho CUG je pred zánikom.

Jeho status veterána v gruzínskej politike, ako aj šírka a hĺbka jeho kontaktov v gruzínskej spoločnosti boli neprekonateľné. Napriek tomu sa Žvaniovi stále darilo vyhnúť sa obvineniam z korupcie a úplatkárstva – a to v skorumpovanej Ševarndazeho vláde.

Jedným zo Žvaniových najcennejších a zriedkavých talentov bola jeho schopnosť vytvoriť politicky priaznivé prostredie pre veci, ktoré si cenil: rozvoj nezávislých médií, rast gruzínskych organizácií občianskej spoločnosti, a prijatie do Rady Európy. Možno prepustil vedenie gruzínskej demokratickej revolúcie Michailovi Saakašvilimu, ale vytvoril predpoklady na to, aby sa vôbec mohla uskutočniť.

Bol skrátka architektom a ochrancom gruzínskeho pokroku. Nodarovi Ladariovi, prispievateľovi gruzínskeho liberálneho týždenníka 24 Hodín a ostrý kritik rozporuplnosti, s ktorou Saakašviliho vláda zavádza demokratické reformy a liberálnu politiku, sa v článku na počesť Žvaniu podarilo zachytiť podstatu Žvaniovej úlohy tak, ako ju dnes vnímajú mnohí Gruzínci, a pocit, ktorý v nich vzbudzovala. „Dnes si uvedomujem,” napísal Ladaria 7. februára, „že existencia Zuraba Žvaniu mi umožnila zahaliť moju kritiku do ľahkej, takmer hravej formy paródie. Niekde hlboko dolu som vždy cítil, že rastúca grotesknosť niektorých predstaviteľov našej politickej vládnucej vrstvy prešla Žvaniovým filtrom, a teda nezanechá jazvy na našej krajine.”


Celý text analýzy bol uverejnený na stránke Transitions Online 9. februára 2005.  

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA