Komplikované rusko-ukrajinské vzťahy

Juščenko v Moskve hovorí o „stálom partnerstve“, ale v Štrasburgu o „nezvratnej transformácii“, a necháva Rusko zmätené a v neistote.

transitions online, tol
transitions online, tol

Neistá reč tela, no upokojujúce slová sprevádzali prvé stretnutie nového ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka s ruskou hlavou štátu Vladimírom Putinom. Po predvolebnej kampani, v ktorej Kremeľ otvorene podporoval Juščenkovho oponenta, bol dôležitý verbálny i neverbálny prejav. Rovnako aj symbolika Juščenkovho rozhodnutia, zvoliť si za svoju prvú zastávku v sérii zahraničných návštev, ktorá ho postupne zaviedla do Osvienčimu, Štrasburgu a Davosu, miesta konania Svetového ekonomického fóra, práve Moskvu.

Juščenko nazval Moskvu „stálym strategickým partnerom Ukrajiny“ a prisľúbil „udržanie kontinuity“ vzájomných vzťahov. Jeho predchodca Leonid Kučma podnikol počas svojho pôsobenia na čele Ukrajiny mnohé významné kroky smerom k Rusku, vrátane prihlásenia Ukrajiny k želanej odpovedi Ruska Európskej únii v otázke Oblasti spoločného trhu. Putin za ruskú stranu vyhlásil: „Na ceste našej spolupráce nevidím ani jedinú otázku, ktorá by mohla vyvolať nedorozumenia, alebo vytvoriť podmienky pre akékoľvek ťažkosti.“ Juščenko odpovedal v podobnom duchu: „Myslím si, že sa nám podarilo obrátiť predvolebnú stránku, uzavrieť ju.“

Volanie po zlepšení

Napriek všetkým slovám a symbolike nie všetci sú presvedčení o tom, že predvolebná stránka už je obrátená, a radšej čítajú medzi riadkami. 23.januára, v deň Juščenkovej inaugurácie, sa Putin stretol s Viktorom Janukovičom, mužom, ktorého podporoval v ukrajinských prezidentských voľbách. A Juščenko v deň, kedy sa stretol s Putinom, nominoval na post úradujúcej premiérky Ukrajiny najmenej prijateľnú kandidátku pre Kremeľ- Juliu Tymošenkovú.

Načasovanie menovania Tymošenkovej mohlo ovplyvniť viacero faktorov – Juščenko bol inaugurovaný do funkcie prezidenta len deň pred tým – no poslúžilo ako akcelerátor ruských obáv, že vzťahy Ukrajiny s Ruskom budú chladnejšie, než za Kučmu.

Ďalší olej do ohňa obáv, že Ukrajina by sa mohla obracať skôr smerom k Európe, než k Rusku, priliala následná Juščenkova návšteva v Rade Európy. Juščenko sa tam jasne deklaroval európske smerovanie Ukrajiny (Oranžová revolúcia bola demonštráciou toho, že „európske hodnoty sú zakorenené v mentalite môjho národa“) a túžbu Ukrajiny po členstve v Európskej únii. Vyzval na rýchlu aktualizáciu vzťahov, žiadal užšiu spoluprácu, voľnejšie cestovné obmedzenia, vytvorenie zóny voľného obchodu, a podporu Európy pre ukrajinskú žiadosť o členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii.

Toto všetko predstavovalo doplnok Juščenkovho domáceho programu „zaistenia nezvratnosti transformácie Ukrajiny“.

Tlak na Európsku úniu, aby otvorila náruč Ukrajine, rastie. 13. januára Európsky parlament vyzval európskych lídrov, aby Ukrajine ponúkli perspektívu členstva. Poľsko, bojovník za práva Ukrajiny, nástojí na tom, aby pre Ukrajinu platil rovnaký časový harmonogram vstupu, ako pre Turecko.

EÚ podnikla určité kroky, aby týmto výzvam vyhovela. Zverejnila desať iniciatív, zameraných okrem iného na uľahčenie obchodu s Ukrajinou a podporu investícií.


Celý text analýzy v anglickom jazyku bol uverejnený na stránke Transitions Online 31. januára 2005.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA