Koniec manželstva medzi Srbskom a Čiernou Horou

Autor hodnotí možné následky posledného delenia bývalej Juhoslávie .- vzniku samostatnej Čiernej hory.

ssve, spoločnosť pre strednú a východnú európu
ssve, spoločnosť pre strednú a východnú európu

 

Nedávno sme boli svedkami konečného rozpadu bývalej Juhoslávie. Čierna Hora sa stala nezávislým štátom, resp. obnovila svoju nezávislosť udelenú na Berlínskom kongrese v 1878 roku. Osamostatnenie Čiernej Hory je pre Srbsko symbolom posledného poníženia celej srbskej politickej scény. Pre Čiernohorcov je však potvrdením identity vlastnej národnosti, ktorá bola v 19. storočí široko rešpektovanou vďaka spôsobu, ktorým si vybojovala oslobodenie a nezávislosť z hraníc Osmanskej ríše.

Niektorí zahraniční pozorovatelia tvrdia, že sú prekvapení skutočnosťou ako veľa srbských politikov, novinárov a predstaviteľov mimovládnych organizácií podporovalo rozchod s Čiernou Horou (europoslanec Justas Paleckis). Na druhej strane ich zároveň prekvapuje aj to, že v demokratickom Srbsku boli vypnuté frekvencie televíznych staníc, ktoré podporovali „ideu opozičných strán“ (BK televízia) a to, že liberálna časť Srbska bola označená za protinárodné zhromaždenie.

Deň po vyhlásení nezávislosti sa albánsky prezident Sali Berisha pozitívne vyjadril k úspešnému referendu a blahoželal Čiernohorcom k ich „správnemu rozhodnutiu“. Nezabudol však zdôrazniť aj to, že Albánci, ktorí žijú v Čiernej Hore majú prínos na pozitívnom priebehu referenda a že to všetko prispeje k „európskej budúcnosti na Balkáne“.

Aj srbský prezident Boris Tadič verejne uznal výsledky referenda. Aktuálne rakúske predsedníctvo, ktoré zorganizovalo referendum za pomoci slovenských diplomatov (Františka Lipku a Miroslava Lajčáka) tiež oznámilo, že uvažuje nad rozhodnutím čiernohorského národa a vyzvalo Belehrad a Podgoricu, aby čím skôr pomocou konštruktívneho dialógu vyriešili právny štatút staronových štátov.

Zbytočné sú teraz akékoľvek tézy o tom, či to Čiernohorci mali urobiť skôr. Slávnostná atmosféra v uliciach Podgorice predstavuje iste lepšie riešenie ako ktorékoľvek iné osamostatnenie sa v minulosti, ktoré priviedli Juhosláviu do krvavej vojny. Po získaní mandátu vlastného obyvateľstva, s podporou medzinárodnej verejnosti a so susedskými štátmi, si v súčasnosti Čiernohorci môžu sadnúť na seriózne rozhovory s Belehradom a definovať alebo reafirmovať doterajšie „bratské“ vzťahy na kvalitatívne vyššej úrovni.

Referendovské ANO neznamená NIE pre budúce dobré susedstvo a napriek prognózam destabilizácie, je isté a očakávajúce, že tieto dva štáty relatívne ľahko vyriešia technické detaily formálno-právneho procesu delenia. Toto by implicitne prispelo aj k zvýšeniu diplomatického imidžu na celom Balkáne.


Plné znenie analýzy nájdete na stránkach Euromonitor, vydávaných Spoločnosťou pre strednú a východnú Európu

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA