Kosovo si zaslúži „špeciálny štatút“ v rámci EÚ

Ako možné riešenie súčasného stavu navrhuje analýza udeliť Kosovu „špeciálny štatút“ v rámci Európskej únie.

Autor hodnotí východiskovú situáciu nasledovne: Súčasný štatút Kosova je neudržateľný a „veľmi nebezpečný“. Nezávislosť, ktorá by znamenala zástavu v OSN je v súčasnosti a najbližšej budúcnosti tiež nemožná kvôli odporu Ruska.

Ako veľmi nevhodná sa autorovi javí možnosť jednostranného vyhlásenia nezávislosti, ktorú by uznali USA a niektoré štáty Únie. Destabilizovalo by to širší región ako aj samotné komunity v Kosove – albánsku a srbskú.

Oddelenie Kosova od Srbska je podľa autora oprávnené, kedže homogénna skupina ľudí na danom území utrpela veľkú neprávosť zo strany centrálnej moci. Entita, ktorá sa chce oddeliť má pritom šancu vytvoriť vlastnú vládu.

Kedže EÚ sleduje cieľ plnej integrácie celého Balkánu do EÚ, môže sama nájsť riešenie kosovského problému. Najprv však musí prekonať nesúhlas Ruska.

Odpoveďou na situáciu Kosova by mohlo byť obísť OSN a riešiť otázku v kontexte európskej integrácie. EÚ by na základe Ahtisaariho plánu vyjednala priamo s Kosovom jeho budúci štatút, vrátane inštitucionálnych a vnútorných otázok, pričom by samotná EÚ poskytla záruky srbskej menšine.

Hlavné body návrhu zahŕňajú:

  • Kosovo by podliehalo európskemu právu a jurisdikcii Európskeho súdneho dvora v oblastiach, na ktorých by sa EÚ a Kosovo dohodli. To všetko s vyhliadkou budúceho členstva.
  • EÚ by spravovala politiky a programy vrátane štrukturálnych fondov a programu Erasmus v spolupráci s kosovskou vládou.
  • Kosovo by vydávalo pasy pre svojich občanov, ktoré by EÚ a následne aj väčšina sveta uznávala. Kosovo by malo mať stále zastúpenie v Bruseli ako potvrdenie jeho špeciálneho štatútu.

Autor navrhuje, aby bol právny štatút Kosova definovaný ako „špeciálne územie EÚ“, prípadne „špeciálny región EÚ“, či „pridružené teritórium“. Odvoláva sa pri tom na pozurohodnú právnu a politickú agilnosť s akou EÚ hľadala štatút pre Nórsko, Island či Channel Islands ako dôkaz, že by takýto scenár mohol fungovať.

Kosovským lídrom radí autor akceptovať, že Rusko bude brániť v OSN vzniku suverénneho a plne nezávislého štátu a sústrediť sa skor na „funkčné uznanie“, ktoré by v sebe zahŕňal špeciálny štatút v rámci EÚ.

Srbsko by malo byť oficiálne pozdvihnuté na „kandidátsku krajinu“ ako výmenu za akceptovanie plánu. Trojstranná dohoda medzi Srbskom, EÚ a Kosovom, ktorá by podliehala jurisdikcii Európskeho súdneho dvora by bola nástrojom na riešenie otázok, ktoré by v budúcnosti vyvstali.


Celý text analýzy v anglickom jazyku nájdete na tejto linke

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA