Krajiny visegrádskej štvorky – stále kresťanské?

Autorka porovnáva dôležitosť otázky viery a cirkvi v politickom živote krajín V4.

partner, visegrad, analyzy
partner, visegrad, analyzy

 

Rozširovanie Európy na východ so sebou prináša aj ošemetnú otázka náboženstva a jeho vplyvu v týchto čerstvých členských štátoch Únie. Napriek v mnohom spoločnej a podobnej histórii a kultúre, Poľsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko, tiež známe ako krajiny Visegrádskej štvorky, sa často líšia v tom, ako riešia nevyhnutnú otázku odluky cirkvi a štátu.

Poľsko: Je katolicizmus národným stereotypom?

Hlboko katolícko Poľsko, rodisko pápeža Jána Pavla II., je neoblomným zástancom zmienky kresťanstva v budúcej európskej ústave. Počas nedávnej komunistickej minulosti to bola práve cirkev, kto aktívne podporoval prodemokratické hnutie. Ale po 1989 musela aj ona čeliť kritike. Mnoho Poliakov odmietalo jej miešanie sa do vládnej politiky a snahu presadiť svoj konzervatívny sociálny program. Nedávno podpísaný konkordát medzi poľskou vládou a Vatikánom dáva cirkvi silnejšiu pozíciu pri obhajovaní tohto svojho programu. Nové cirkvi a sekty množiace sa ako huby po daždi a rastúci požiadavok na právo na potrat sú jedny z najvážnejších tém, s ktorými sa táto mocná inštitúcia bude musieť vysporiadať. Jej aktívne lobovanie sa ale vypláca. Nedávna aliancia s obrovským hnutím za život zmarila všetky nádeje na to, že by sa v Poľsku v tejto oblasti čokoľvek zmenilo. V krajine, kde sa náboženstvo učí na štátnych školách a kríže visia v oboch komorách parlamentu, je debata o odluke štátu a cirkvi vyčíňajúca v mnohých západoeurópskych krajinách bezpredmetná.

Maďarsko: Búrka v šálke kávy?

Cirkev, jej financovanie a úloha v súčasnej spoločnosti je v Maďarsku naozaj horúcou témou. Nedávne vylúčenie homosexuála z Univerzity Reformovanej Cirkvi Gaspara Karóliho len prilialo olej do ohňa debát, v ktorých stále viac ľudí spochybňuje narastajúci vplyv cirkvi v spoločnosti, hoci inštitúcia funguje najmä vďaka verejnému financovaniu. Pravidlá financovania boli nedávno maďarskou legislatívou zmenené tak, že sa podpora vypláca na základe počtu členov oproti 1-percentnej asignácii. V Maďarsku, tak ako v Poľsku, 100 ľudí stačí na vytvorenie, oficiálne uznanie a právo na verejné financovanie akejkoľvek cirkvi. To je oveľa ťažšie dosiahnuť v Českej republike a na susednom Slovensku, kde tzv. registračný proces môže trvať až desať rokov a vyžaduje často podporu tisícou aktívnych členov.

Slovensko: Na ceste ku cirkevnému štátu?

Na Slovensku sa politické strany často otvorene nazývajú kresťanskými, alebo kresťanské dedičstvo spomínajú vo svojich programoch. Ale napriek tomu, že kostolné lavice sa napĺňajú stále väčším počtom praktikujúcich kresťanov, náboženstvo a jeho miesto v spoločnosti zostáva často diskutovanou otázkou. Búrka, čo sa strhla kvôli vysokým výdavkom na pápežovu poslednú návštevu a nedávne zavedenie náboženstva ako povinne voliteľného predmetu na všetkých stupňoch štátnych základných škôl, nútia niektorých tvrdiť, že sa krajina stáva klerikálnym štátom. Pár krokov opačným smerom bolo ale tiež urobených. Patrí medzi ne návrh na odluku cirkvi a štátu miestnej komunistickej strany, ktorá v posledných voľbách prvýkrát od Nežnej revolúcie získala parlamentné kreslá, aj nedávne rozhodnutie znížiť počet náboženských organizácií schopných uchádzať sa o verejné financovanie.

Česká republika: čierna ovca rodiny?

Väčšina Čechov (59 % podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky) sa vyhlasuje za ateistov a len 5 % katolíkov pravidelne navštevuje kostol v kontraste k 55 % v Poľsku. Tieto štatistiky približujú Českú republiku štátom Západnej Európy, kde návšteva kostolov dosahuje historické minimá. Z rapídneho úbytku nábožnosti možno viniť komunizmus a ateistické tradície, ktoré tu vládli v druhej polovici dvadsiateho storočia, ale aj nepríjemné vymáhanie cirkevných majetkov v rámci reštitúcií. Zo všetkých krajín V4, Česká republika zatiaľ jediná nepodpísala s Vatikánom konkordát.


Ďalšie analýzy nájdete na stránkach Visegrád.info

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA