Medzi spokojnosťou a dezilúziou – vzťahy EÚ a Ukrajiny rok po Oranžovej revolúcii

Kľúčovou otázkou tejto analýzy je –sú vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou od Oranžovej revolúcie lepšie, ako za čias prezidenta Kučmu?

 

Štúdia sa tiež pokúsi definovať, či už tieto vzťahy prekročili Rubikon oddeľujúci rétoriku o skutočných krokov. Očakávania, najmä na strane Ukrajiny, bola na začiatku roku 2005 veľmi vysoké. Rok na to dominujú vzťahom dva protikladné pocity – určitá spokojnosť na jednej strane, a určitá dezilúzia na strane druhej.

Oficiálne sú vzťahy považované za uspokojivé, ako proklamovali obe strany na summite EÚ-Ukrajina 1. decembra 2005. EÚ a Ukrajina sa zhodli na tom, že sú vzťahy „hlbšie a silnejšie“ než kedykoľvek predtým. Poukázali na niekoľko úspechov: po prvé, podpis Akčného plánu EÚ-Ukrajina a značný pokrok pri jeho implementácii; po druhé konštruktívna úloha Ukrajiny v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ (predovšetkým v súvislosti s konfliktom v Podnestersku a vzťahmi s Ukrajinou); po tretie otvorenie rokovaní o dohode o poskytovaní víz; a nakoniec de facto udelenie statusu trhovej ekonomiky Ukrajine podľa Základnej antidumpingovej regulácie EÚ.

Neoficiálne je však na oboch stranách mnoho sklamaní. Predstavitelia EÚ z inštitúcií Únie a členských krajín kritizujú nedostatok vážnych reforiem, predovšetkým v ekonomickej oblasti. Poukazujú tiež na pomalý postup Ukrajiny v rokovaniach o členstve vo WTO (ukrajinská vláda chcela vstúpiť v roku 2005) a neveľké úspechy v iných oblastiach, ako je reforma súdnictva. Dokonca aj predstavitelia pozitívne naklonení Ukrajine, ako je predseda Komisie Barroso, hovoria o potrebe reálnych krokov. Barroso počas návštevy ukrajinského premiéra Janukoviča v Bruseli 6. októbra 2005 vyhlásil: „Budúcnosť Ukrajiny je v Európe. Najlepším spôsobom ako to dosiahnuť nie je diskutovať celý čas o členstve v Európskej únii, ale dosiahnuť konkrétne výsledky, pragmatické výsledky.“ Je evidentné, že EÚ potrebuje zo strany Ukrajiny konkrétne kroky, len tak je možné dosiahnuť akúkoľvek formu postupnej integrácie Ukrajiny s Úniou.

Ukrajinskí predstavitelia sú zas sklamaní politikou EÚ, ktorá je skôr rezervovaná, predovšetkým pokiaľ ide o šance Ukrajiny na členstvo. Oficiálne vláda akceptovala Susedskú politiku EÚ (ktorá nepredpokladá členstvo), v skutočnosti sú však hlboko sklamaní faktom, že sú kladení do jednej kategórie s krajinami severnej Afriky a Blízkeho východu.

Aká nálada teda dominuje vzťahom medzi EÚ a Ukrajinou rok po Oranžovej revolúcii – spokojnosť, či sklamanie? Je treba poznamenať, že hoci sa môže zdať, že od Oranžovej revolúcie neubehol dostatočne dlhý čas na to, aby sa prejavili podstatné zmeny vo vzťahoch, autori štúdie považujú čas za dostatočný na tvorbu uzáverov o tom, či mal nový štýl vlády na Ukrajine vplyv na vzťahy a či sa nejako zmenil prístup EÚ k Ukrajine.


Plnú verziu štúdie nájdete na stránkach Stefan Batory Foundation.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA