Načo je nám únia

Kým sa nenaučíme, že EÚ sme "my" a nie "oni", bude naše členstvo stále trochu polovičné a príživnícke.

HNonline
Hospodárske noviny online

S nástupom nového roka sa skončilo prvé programovacie obdobie, počas ktorého mohlo Slovensko ako člen EÚ čerpať peniaze z eurofondov. Podľa Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika sme boli ku koncu minulého roka “v pluse” iba štyri miliardy korún. O toľko sme z EÚ viac dostali, než sme do jej rozpočtu zaplatili. Práve tento pohľad na princípe dáš / dostaneš akoby pri hodnotení nášho členstva v únii hral dominantnú rolu. Pritom únia nie je iba o tom.

Je síce pekné, že bohatší pomáhajú chudobnejším, a tí sa na peniaze “zadarmo” tešia, lenže to zďaleka pri hodnotení členstva nestačí. Dôvod je jednoduchý: na únii nemôže každý priamo zarábať. Ak niekto z únie viac dostáva, ako do jej rozpočtu platí, musia zákonite existovať aj tí, ktorí viac platia ako dostávajú. Príkladom je napríklad Nemecko. Ak by sa na svoje členstvo pozeralo iba z hľadiska, koľko zarobí na eurofondoch, asi by z EÚ vystúpilo.

Európska únia je však aj o spoločnom trhu, jednom z najväčších na svete. Za bezproblémový prístup naň si niektoré krajiny musia zaplatiť. Napríklad Švajčiarsko, ktoré taktiež prispieva novým členským štátom, aj keď členom únie nie je. A my sme medzi tými, ktorí túto pomoc dostávajú. My prístup na trh ako členský štát máme a je už iba na nás, ako ho dokážeme využiť. Podobne je to aj so (zatiaľ okresanou) slobodou pohybu pracovnej sily, osôb či iných benefitov spoločného trhu.

Nad tým sa však zamýšľame už menej, rovnako ako nad tým, na čo sa vlastne eurá míňajú a kto z pomoci profituje. Bolo by preto zaujímavé, ak by ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja dokázalo pripraviť sumár, čo všetko sa z eurofondov zaplatilo. Čísla hovoriace o miere čerpania peňazí z jednotlivých operačných programov totiž hovoria o tom “koľko sme únii nechali”, ale už nie o reálnom prínose minutých miliárd.

Tieto peniaze sa niekedy vnímajú akoby boli zadarmo, a tak nikoho veľmi netrápi, či sa míňajú efektívne alebo nie, však nie sú “naše”. A kým sa nenaučíme, že EÚ sme už aj “my” a nie “oni”, bude naše členstvo stále trochu polovičné a príživnícke.


HNonline: Načo je nám únia (SK)

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA