Nové členské krajiny v EÚ: Od počúvania ku konaniu?

Podľa niektorých politikov a politológov rozšírenie EÚ v rokoch 2004/2007 zásadne ovplyvnilo fungovanie EÚ. Je to pravda? Štúdia katedry politológie Filozofickej fakulty UK hľadá odpoveď na otázku skúmaním preferencií nových členských krajín.

Katedra politológie, Filozofická fakulta UK
Katedra politológie, Filozofická fakulta UK

Pre rozšírením Únie v rokoch 2004/2007 skeptici varovali, že rozhodovanie v Európskej únii môže byť paralyzované, v lepšom prípade bude hľadanie kompromisu mimoriadne obtiažne. Štúdia Katedry politiológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave však tvrdí, že vstup nových krajín do EÚ  v tomto smere žiadne väčšie ťažkosti nepriniesol.

Napriek všeobecnému presvedčeniu boli naopak „nové“ členské krajiny vo všeobecnosti za prehlbovanie integrácie s výnimkou niekoľkých oblastí akými sú dane alebo sociálna politika.

Cieľom štúdie bolo zhodnotiť vplyv, ktorý majú alebo nemajú tieto krajiny na rozhodovanie v inštitúciách EÚ odkedy sa stali členmi bloku.

Na štúdii autori pracovali dva a pol roka, pre jej skompletizovanie absolvovali rozhovory s viac ako stovkou relevantných respodentov v Bruseli a hlavných mestách skúmaných krajín – Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Slovinska, Litvy, Lotyšska a Estónska (2004), Bulharska a Rumunska (2007). Štúdia nehovorí o Malte ani Cypre, ktoré sú podľa autorov špecifickými prípadmi.

Štúdia v plnom znení v anglickom jazyku je dostupná na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA