Perspektívy riešenia cyperskej otázky

Analýza si kladie za cieľ identifikovať kroky zúčastnených aktérov Cyperského konfliktu a konkrétne SR, ktoré je možné zrealizovať na vyriešenie cyperskej otázky. Prináša aj prierez vývojom konfliktu až po neúspešné referendum o Annanovom pláne a stručný súhrn motivácií a pozícií hlavných aktérov konfliktu.

SFPA, Partner
SFPA, Partner

 

Úvod

Napriek zdanlivej bezvýznamnosti cyperskej otázky vo svetle množstva aktuálne prebiehajúcich konfliktov vo svete je vyriešenie budúceho statusu Cyprusu strategicky významné pretože sú v ňom priamo či nepriamo zaangažovaní kľúčoví hráči na poli medzinárodnej politiky. Stranami sporu totiž nie sú len Cyperská republika a Turecká republika Severného Cypru, ale aj Helénska republika (Grécko) a Turecká republika (Turecko), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (Veká Británia), a po vstupe Cyperskej republiky do EÚ 1. mája 2004 je vlastne jednou zo strán sporu aj samotná Európska únia. Z ďalších aktérov na poli medzinárodných vzťahov sú, vzhľadom na súčasné a historické väzby, v konflikte nepriamo zaangažované aj USA. Vzhľadom na svoje jedinečné postavenie garanta medzinárodného mieru a stability zohráva (a až do vyriešenia konfliktu by mala zohrávať) zásadnú úlohu OSN.

Príležitosť pre Slovensko

Slovenská republika, o ktorej pozícii v svetovej politike sa bližšie zmieňujeme v druhej časti tejto analýzy, má vzhľadom na svoje súčasné postavenie hneď niekoľko komparatívnych výhod, ktoré ju predurčujú na to, aby aktívne prispela k vyriešeniu cyperského konfliktu. Vychádzajúc zo základných dokumentov bezpečnostnej a zahraničnej politiky SR, ide o štát pevne ukotvený v spoločenstve demokratických krajín, dbalých vlády zákona a ľudských práv a spolupracujúcich pri zaisťovaní vlastnej bezpečnosti a prosperity. Deklaruje tiež, že si je vedomá nielen prínosov ale aj záväzkov vyplývajúcich z týchto členstiev a opakovane vyjadruje dobrú vôľu ich čo najzodpovednejšie plniť. Vzhľadom na svoju veľkosť, ekonomickú a vojenskú silu a historickú skúsenosť však musí zvažovať, ako môže svoje výhody a dobrú vôľu šíriť hodnoty svoje a svojich spojencov čo najefektívnejšie.

Na Cypre Slovensko dlhodobo pôsobí na viacerých úrovniach. V rámci misie OSN UNFICYP má SR na Cypre 196 príslušníkov OS SR, čo je nielen najväčší počet zo všetkých misií SR, ale predstavuje to aj značný podiel celkového počtu príslušníkov tejto misie OSN. V skutočnosti má Slovensko na Cypre tretí najväčší kontingent po Argentíne a Veľkej Británii. Zároveň, SR má zo všetkými zúčastnenými stranami konfliktu dobré vzťahy a spoločné členstvo v niektorých exkluzívnych organizáciách – EÚ (Cyperská republika, Grécko, Veľká Británia), NATO (Grécko, Turecko, Veľká Británia). Ďalšia z výhod SR spočíva v geopolitickom postavení Slovenska a vo fakte, že v cyperskom, ani v žiadnom z ďalších zásadnejších medzinárodných konfliktov nie je SR priamo zaangažovaná a teda ju možno považovať za nestrannú. (Ak samozrejme nerátame členstvo v EÚ, ktorá je už súčasťou sporu.) Na pôde EÚ sa však SR môže zasadiť o presadenie konštruktívneho prístupu. Aktuálne najzásadnejším faktorom je slovenské členstvo v BR OSN, na pôde ktorej by sa o cyperskom konflikte opäť malo hovoriť najneskôr v júni 2006 (v závislosti od reakcie generálneho tajomníka na tureckú Novú iniciatívu).

V neposlednom rade, Slovensko sa v riešení cyperského konfliktu angažuje už od roku 1987 (ako súčasť ČSSR), kedy začalo organizovať, s cieľom premostiť bariéry medzi politickými reprezentáciami tureckých a gréckych Cyperčanov, bikomunálne stretnutia v Paláci Ledra v Nikózii. V čase, kedy styky medzi oboma komunitami virtuálne neexistovali, keďže „zelená hranica“ bola uzavretá, išlo o významný príspevok. V súčasnosti si však zmenené podmienky vyžadujú, ak má byť splnený cieľ, zväčšenie záberu Slovenska a jeho aktívnejšiu úlohu ako podporovateľa dosiahnutia komplexného a finálneho riešenia cyperského konfliktu na politickej a diplomatickej úrovni.

V rokoch 2006 a 2007 bude Slovenská republika v jedinečnej pozícii na to, aby v tejto úlohe obstála a uvedené komparatívne výhody ju predurčujú na to, aby významnú rolu v riešení konfliktu zohrávala aj po skončení svojho členstva v BR OSN. Pre Slovensko je to jednak šanca skutočne prispieť k vyriešeniu problému, ktorý zúčastnené strany trápil po vyše štyri desaťročia a vyžiadal si nemálo ľudských životov, ale zároveň pokračovať v šírení svojho dobrého mena, dôveryhodnej a zodpovednej krajiny. Takáto „propagácia kvalitnou prácou“ môže Slovensku priniesť veľa výhod a byť, napríklad z hľadiska zahraničných investícií, mnohonásobne efektívnejšia než nákladné investičné stimuly, či platená podpora a reklama na povzbudenie cestovného ruchu.

OSN a cyperský konflikt

Pre Európsku úniu je vyriešenie tohoto konfliktu dôležité (a viac menej nevyhnutné) hneď vo viacerých rovinách. Po prvé, je neželateľné, aby dlhodobo platil stav, kedy jeden zo súčasných členských štátov EÚ nevykonáva moc nad celým svojím územím. Cyperská republika je totiž medzinárodne uznaná ako reprezentant všetkých Cyperčanov a celého Cypru, avšak na severnej časti ostrova sa acquis neuplatňuje. Po druhé, vznikla absurdná situácia, kedy jeden z kandidátskych štátov na členstvo v Únii, Turecko, de iure neuznáva Cyperskú republiku ako zvrchovaného predstaviteľa celého Cypru a všetkých Cyperčanov, keďže podľa tureckej a turecko-cyperskej strany Cyperská republika tureckých Cyperčanov nezastupuje. Na druhej strane však práve Turecko (rovnako ako Turecká republika Severného Cypru) urobilo v poslednom období niekoľko zásadných unilaterálnych ústretových krokov smerom k vyriešeniu konfliktu. Väčšina z nich sa však nestretla s reciprocitou Atén či Nikózie, čo platí aj o tureckej Novej iniciatíve z januára 2006. Európska rada však 3. októbra 2005 rozhodla o začatí predvstupových rokovaní s Tureckom, čím potvrdila, že si uvedomuje prínosy, ktoré môžu z tureckého členstva pre Úniu a jej občanov vyplývať. Aj z tohto dôvodu bude musieť Únia vytvoriť podmienky, aby riešenie cyperského konfliktu neovplyvňovalo priebeh rokovaní s Tureckom, presne tak, ako nezabránilo prijatiu Cyperskej republiky.

Súčasť tureckej Novej iniciatívy, Akčný plán, v ktorom sa opätovne volá po odstránení všetkých druhov obmedzení (napr. obchod – prístavy, letiská) ako kroku ku komplexnému riešeniu sa síce stretol s pozitívnou odozvou EÚ, USA, Ruska aj Generálneho tajomníka OSN, avšak grécku a grécko-cyperskú stranu veľmi nezaujal. Keďže súčasný stav by nemal prospievať EÚ, Slovensko má možnosť povzbudiť svojich kolegov v EÚ (a OSN) aby podporili ústretové kroky tureckej strany.

Po tretie, Únia z roka na rok intenzívnejšie deklaruje vôľu a záujem posilňovať svoju politickú (a zahraničnopolitickú) spoluprácu – na tom nič nemení súčasný stav v (ne)prijímaní ústavnej zmluvy či spory ohľadom operácie Iracká sloboda. Ambícia byť efektívnym prispievateľom k riešeniu konfliktov mimo svojho územia je v dokumentoch z dielne inštitúcií EÚ a vyhláseniach predstaviteľov Únie ešte silnejšie prítomná od zintenzívnenia protiteroristických opatrení po 11. septembri 2001. Dokazujú to nakoniec aj východiská a ciele stanovené v Európskej bezpečnostnej stratégii z decembra 2003. Vytvorenie vhodných podmienok pre rýchle a uspokojivé vyriešenie cyperského konfliktu zo strany Únie a členských štátov je preto nevyhnutné aj z hľadiska úspešného plnenia bezpečnostných a zahraničnopolitických cieľov EÚ. Rola, ktorú Únia (a členské štáty) zohrajú v ďalšej etape rokovaní o konflikte, ktorý sa odohráva priamo na území členského štátu môže byť tiež skúškou kredibility a schopnosti prispieť k riešeniu konfliktov mimo jej územia.

V Európskej bezpečnostnej stratégii sa však tiež hodnotí Charta OSN ako základný rámec medzinárodných vzťahov, Bezpečnostná rada OSN ako teleso s prvotnou zodpovednosťou za udržovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a za európsku prioritu sa považuje „posilňovanie OSN, jej vybavenie tak, aby mohla plniť svoje úlohy a efektívne konať.“ Najmä vzhľadom na nové okolnosti (po prijatí Cyperskej republiky) by úlohu mediátora v riešení cyperského konfliktu Európska únia mala prenechať OSN, ktorá sa v tomto spore vzhľadom k existujúcim podmienkam a kontextu má možnosť angažovať nestranne. SR, aj vzhľadom na svoje záväzky v BR OSN má možnosť zasadiť sa o to, aby aj naďalej ostala OSN hlavným mediátorom konfliktu, pričom Únia môže prispieť vytvorením podmienok na prijatie konštruktívneho riešenia (keďže Annanov plán pracuje s kontextom EÚ) a jej členovia môžu vplývať na grécku a grécko-cyperskú stranu, aby sa o nájdenie záverečného statusu snažili rovnako intenzívne, ako turecká a turecko-cyperská strana. Dôraz pri tom treba klásť nie na hľadanie „väčšieho vinníka“ z minulosti, ale na vzájomne najvýhodnejšie riešenie pre budúcnosť.

OSN sa v konflikte angažuje od marca 1964, kedy BR OSN vydala prvú z množstva rezolúcií k cyperskému konfliktu rez. 186/1964, ktorou vyzýva zúčastnené strany aby sa vyvarovali krokov, ktoré by situáciu mohli ešte zhoršiť resp. ohroziť medzinárodný mier a volá po zriadení mierovej misie. Odvtedy sa väčšina rozhovorov o Cypre uskutočnila pod záštitou OSN. Doteraz najkomplexnejšie riešenie, ktoré z tohoto úsilia vzišlo, Annanov plán, v referendách v roku 2004 tri štvrtiny gréckych Cyperčanov odmietli kým dve tretiny tureckých Cyperčanov ho podporili. To znamenalo, že 1. 5. 2004 do Únie vstúpila len Cyperská republika, kým tureckí Cyperčania ostali naďalej v izolácii. Treba zdôrazniť, že odmietnutiu gréckych Cyperčanov predchádzala zo strany predstaviteľov republiky a cirkvi politická kampaň proti zjednoteniu, ktorej sa Únia veľmi nesnažila zabrániť. V Únii sa tak ocitla „euroskeptickejšia“ časť ostrova, kým „eurooptimistickejšia“ zostala v izolácii.

Nestrácajme však zo zreteľa fakt, že cyperský konflikt môže mať zásadný vplyv na priebeh rokovaní o vstupe medzi EÚ a Tureckom. A to napriek skutočnosti, že nevyriešený status ostrova zjavne neovplyvnil prijatie Cyperskej republiky do EÚ. Aj v tejto súvislosti, ak má SR ambíciu využiť svoju súčasnú pozíciu v medzinárodnom spoločenstve, je nevyhnutné, aby prispela k uplatňovaniu prístupu „jednotného metra“ a zasadila sa o oddelenie cyperskej problematiky od prístupových rokovaní.

Ostáva tiež zvážiť vyváženosť vzťahov SR k priamo zúčastneným stranám konfliktu. Národná rada SR 30. novembra 2004 zaviazala „člena vlády SR presadzovať na rokovaní Európskej rady taký spôsob začiatku rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie, ktorý bude rešpektovať nevyhnutnosť plnenia kritérií a z ktorého nebude vyplývať záväzok Európskej únie prijať Turecko za člena Európskej únie.“ Vzhľadom na fakt, že v uznesení sa kladú nároky na Turecko (plniť kritériá), ale už z nich automaticky nevyplývajú záväzky pre EÚ (prijať Turecko za člena v prípade splnenia kritérií), je odôvodnené sa domnievať, že SR má o tureckom členstve isté pochybnosti. Hoci Turecko disponuje charakteristikami ktoré sa odlišujú od väčšiny súčasných členov EÚ, a jeho možný vstup do Únie vyvolal v európskych verejnostiach skôr negatívne ohlasy, je dôležité, aby SR a jej predstavitelia ctili medzinárodné právo – napr. princíp pacta sunt servanda, a pristupovali k všetkým stranám cyperského konfliktu, a teda aj k Turecku, vyvážene a s ohľadom na hodnoty a princípy, ku ktorým sa doteraz SR prihlásila. A to aj na úrovniach, ktoré sa priamo nevzťahujú k cyperskému konfliktu, najmä ak SR chce rozšíriť pole svojho pôsobenia ako dôveryhodný hráč, ktorý poskytuje demokratický príklad.


Celý text analýzy bol uverejnený na stránke Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vo februári 2006.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA