Poliaci do USA aj naďalej s vízami

Postoj USA k požiadavke Poľska na zrušenie vízovej povinnosti vyvolal v poľskej spoločnosti rozčarovanie a spochybňovanie strategického partnerstva s USA. Šancou Poľska je využitie „klauzuly solidarity“ v rámci EÚ.

 

Blížiaci sa vstup Poľska do EÚ a zavedenie nových procedúr pri poskytovaní víz na amerických konzulátoch, ktorých súčasťou je snímanie odtlačkov prstov, v Poľsku opäť otvorili otázku zrušenia vízovej povinnosti pri cestách do USA. Túto požiadavku podporovali všetky politické strany, vládne i opozičné. Varšavský primátor Lech Kaczyński, ktorý je zároveň popredným predstaviteľom konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť, dokonca rezignoval na plánovanú cestu do USA, kým neprestanú platiť procedúry, ktoré väčšina Poliakov považuje za ponižujúce.

Ešte minulý rok prezident USA George Bush, rozhodne nie neopodstatnene, nazval Poľsko najlepším spojencom Spojených štátov v Európe. Poľsko dôsledne podporovalo vojnu v Iraku, pre čo sa dostalo do rozporu so svojimi partnermi v EÚ. Osobitne sa v Iraku vyznamenala elitná jednotka GROM. USA pozitívne hodnotia aj účasť Poľska na povojnovej správe Iraku. O to väčšiu nespokojnosť vyvolala neochota USA zrušiť pre občanov Poľska vízovú povinnosť, hoci Američania už dávno môžu do Poľska cestovať slobodne. Vízová otázka sa stala dominantnou témou parlamentnej diskusie pri prerokúvaní pravidelného výročného expozé ministra zahraničných vecí Włodzimierza Cimoszewicza. Nevôľu prejavovali nielen poslanci radikálnej opozície, ale aj tých opozičných strán, ktoré ešte donedávna vehementne podporovali zahraničnopolitickú orientáciu Poľska na úzke partnerstvo s USA. Nezaostávali za nimi ani predstavitelia vládnej koalície. Šéf Úradu národnej bezpečnosti Marek Siwiec, blízky spolupracovník prezidenta Aleksandra Kwaśniewského, varoval, že pokiaľ Američania nezačnú v tejto otázke „pracovať s fantáziou“, Poľsko bude nútené zareagovať. Upozornil na možnosť zhoršenia poľsko-amerických vzťahov. Kongres americkej Polónie, najsilnejšia organizácia tamojšej desaťmiliónovej poľskej komunity, iniciovala petíciu za zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Poľska. Hoci Poliaci tvoria silnú skupinu voličov, kongres je pre svoje antisemitské postoje v posledných rokoch v očiach amerického establishmentu mimoriadne neobľúbený.

Spochybňovanie partnerstva s USA

V poľskej tlači sa začali čoraz častejšie objavovať pochybnosti o výhodnosti doterajšieho strategického partnerstva s USA. Agrárna Poľská ľudová strana (PSL) sa pokúšala na pôde parlamentu presadiť rezolúciu, požadujúcu stiahnutie vojenského kontingentu z Iraku. Nad obmedzením účasti v Iraku sa však zamýšľajú aj predstavitelia vládnych strán. Ročný pobyt poľských vojakov stojí približne 700 miliónov zlotých, čo zodpovedá sume 7 miliárd Sk. Pritom rezort obrany bude od roku 2005 predmetom úspor v rámci reformného plánu ministra práce a hospodárstva Jerzyho Hausnera. Liberálna Gazeta Wyborcza tvrdila, s odvolaním sa na vojenských špecialistov, že Poľsko bude mať finančné prostriedky na vyslanie troch, maximálne štyroch polročných kontingentov, pozostávajúcich z 2,5 tisíca vojakov. Po schôdzke ministrov obrany členských štátov NATO 7. – 8. februára v Mníchove bolo prijaté rozhodnutie, že poľskú zónu začne preberať Aliancia už v druhej polovici roku 2004. Hoci poľskí predstavitelia tvrdia, že vyslanie vojakov nebolo motivované snahou získať kontrakty na práce pri obnove Iraku, verejnosť si od nich veľa sľubovala. Realita je však iná, pretrvávajúce nepokoje, ale aj nízka konkurencieschopnosť poľských firiem nesľubujú v dohľadnom čase reálne zisky. Do Poľska sa zatiaľ nehrnú ani americkí investori, ktorí mali začať podnikať v rámci offsetu za nákup amerických stíhačiek F-16. To však takisto nemožno pričítať iba na vrub neochote USA dodržiavať uzavreté dohody, ale aj nie najlepšej kvalite podnikateľského prostredia v Poľsku. V súčasnosti sú napríklad v USA stíhané dve firmy za korupčné metódy pri spolupráci s poľskými partnermi, hoci americké zákony praktizovanie korupcie v zahraničí zakazujú.

Počas vojny v Iraku iba malá časť poľskej verejnosti vystupovala otvorene proti politike USA, hoci väčšina s vojnou nesúhlasila. Nemci a Francúzi, ktorí sa jednoznačne postavili proti vojne, podobne ako občania všetkých ostatných štátov európskej pätnástky, s výnimkou Grécka, však pri cestách do USA víza nepotrebujú. Preto sa začiatkom tohto roka protiamerické nálady v poľskej verejnosti vyostrili.

Kwaśniewského cesta do USA

Prezident Kwaśniewski sa v takejto situácii rozhodol podniknúť „mission impossible“. Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose počas rokovaní s americkým viceprezidentom Richardom Cheneym a neskôr počas pracovnej návštevy v USA otvorene nastolil otázku zrušenia vízovej povinnosti. Stalo sa tak aj napriek varovaniam odborníkov, akým je napr. bývalý poradca prezidenta Jamesa Cartera pre otázky národnej bezpečnosti Zbigniew Brzeziński, pred priveľkými očakávaniami. Sebaistými vyhláseniami pred cestou do USA nešetril ani šéf diplomacie Cimoszewicz. Kwaśniewski povzbudený Cheneyho prísľubom vypracovania „cestovného poriadku“ pre zrušenie vízovej povinnosti očakával od Busha omnoho viac, ako mu mohol americký prezident reálne ponúknuť. Z tridsiatich minút, vyhradených na spoločné rokovania, až dvadsaťosem venoval otázkam víz. Podľa súčasných zákonov, ktoré určuje Kongres USA, je však zrušenie vízovej povinnosti možné iba v prípade, keď podiel zamietnutých žiadostí o vízum neprekračuje 3 percentá. V súčasnosti americké konzuláty v Poľsku vracajú 30 – 40 podaných žiadostí. Dôvodom je najmä obava z práce „načierno.“ Na druhej strane Bush prisľúbil liberalizáciu režimu pri poskytovaní pracovných víz, čo však je aj výsledok tlaku latinskoamerickej loby. No aj tento zákon musí schváliť Kongres. Zároveň sa má posilniť konzulárne zastúpenie USA vo Varšave a pasové kontroly sa budú konať priamo na varšavskom medzinárodnom letisku. Okrem toho Bush prisľúbil zvýšenie vojenskej pomoci. Poľsko dostane šesť používaných dopravných lietadiel C-130 Hercules, ktorých hodnota spolu s rekonštrukciou dosahuje sumu 66 mil. USD. V predvečer Kwaśniewského návštevy firma PZL Mielec dostala po niekoľkomesačnom úsilí certifikát, vďaka ktorému môže na americkom trhu predávať svoje civilné lietadlo Skytruck. To jej otvára cestu k objednávkam pre irackú armádu.

Kwaśniewski neskrýval svoje rozčarovanie. Jeho cesta sa skončila neúspechom predovšetkým v dôsledku nereálnych očakávaní a chybne stanovených cieľov. Súčasná americká legislatíva ním požadované zrušenie víz neumožňuje, prípadná politicky motivovaná zmena by bola precedensom pre milióny ďalších prisťahovalcov z Mexika, Pakistanu či Filipín, ktorých prílevu sa Američania obávajú. Omnoho reálnejšie by bolo usilovať sa o preskúmanie kritérií, na základe ktorých americké konzuláty udelenie víz Poliakom odmietajú. Nereálne zhodnotil aj význam Poľska pre USA. Z hľadiska bezprostredných potrieb sú pre USA omnoho dôležitejšími partnermi napr. Turecko, Pakistan či Južná Kórea.

S Európou proti USA?

„Vízový spor“ je po roku 1989 azda prvým prípadom otvoreného rozporu medzi Poľskom a USA. Hoci podobný problém trápi všetkých nových členov únie s výnimkou Slovinska, iba Poľsko ho otvorilo s takou naliehavosťou. Aj „najbližší spojenec USA v Európe“ však má pritom iba obmedzené možnosti manévrovania. V rámci NATO je viazané existenciou obranných plánov, ktoré predpokladajú v prípade agresie z východu presun dvoch amerických divízií na svoje územie. Aj keď iba málokto verí na takúto možnosť, pre posilnenie svojej bezpečnosti sa usiluje o umiestnenie vojenských základní USA na svoje územie, pretože je znepokojené posledným vývojom v Rusku. S USA Poľsko spájajú podobné názory na súčasné usporiadanie Európy, odmietanie teritoriálneho revizionizmu i podpora prozápadnej orientácie republík bývalého ZSSR, najmä Ukrajiny.

Recipročné zavedenie víz pre Američanov by zasa v prvom rade postihlo miestnu poľskú diaspóru. Navyše, podobný postoj ako USA v otázke víz voči Poliakom zastáva aj Kanada, Austrália a Nový Zéland. Dve posledne menované krajiny majú dokonca kritériá ešte prísnejšie. Podmienky priznania víz nesmie porušovať viac ako dve percentá uchádzačov. Jedinou možnosťou, ktorá teda Poľsku zostáva, je obrátiť sa na EÚ so žiadosťou o využitie tzv. klauzuly solidarity, obsiahnutej v pravidle č. 539/2001 vo vízovej direktíve únie. Tá predpokladá vystúpenie všetkých krajín únie na podporu štátu, ktorého občania sa musia naďalej uchádzať o víza v štáte, vo vzťahu ku ktorému EÚ zrušila vízovú povinnosť. Rada EÚ môže na požiadanie dotknutej krajiny adresovať požiadavku vládam Kanady, Austrálie, USA a Nového Zélandu na zrušenie vízovej povinnosti pod hrozbou zavedenia vízovej povinnosti pre ich občanov na území celej únie. Zatiaľ táto klauzula nebola nikdy použitá, uvažovalo o tom Grécko, nakoniec sa však k podobnému kroku neodvážilo.

Jej aplikovanie by znamenalo ďalšiu diplomatickú porážku Poľska. Muselo by totiž uznať, že doterajšia jednostranná orientácia na USA, bez jej vyváženia dobrými vzťahmi a úzkou spoluprácou s partnermi z Weimarského trojuholníka, bola chybná. Poľsko sa teda opätovne poučilo, že ak chce pri realizácii svojich cieľov uspieť, musí sa snažiť pre ne získavať aj svojich európskych partnerov. To Poľsku odporúča aj Brzezinski. Pokiaľ sa však bude usilovať napríklad o získanie amerických základní na úkor Nemecka, pre ktoré je americká prítomnosť významným zdrojom príjmov a pracovných príležitostí, pokiaľ prinajmenšom verbálne nebude podporovať účasť Nemecka a Francúzska na obnove Iraku, jeho šance prekonať izoláciu na pôde európskeho kontinentu sú pomerne malé. V prípade posilnenia protiamerických nálad a ďalšieho zhoršenia vzťahov s USA môžu dokonca poklesnúť ešte viac.


Analýza bola vypracovaná v rámci projektu podporovaného Friedrich Ebert Stiftung Slovensko.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA