Poľsko a jeho úspechy

Článok sumarizuje hlavné zistenia jesenných ekonomických prognóz Komisie pre región strednej a východnej Európy.

Krátka správa

Európska komisia prednedávnom vydala svoje jesenné ekonomické prognózy. V porovnaní s poslednými prognózami publikovanými na jar, rast vylepšil situcácia čo sa svojho zostupného trendu. Situácia v krajinách strednej a východnej Európy sa nezmenila. Oživovanie v Európskej úniii však ostáva základnou podmienkou opätovného nastavenia komponentov rastu.

  • Oživenie v Poľsku zakrýva mierny pokles v ostatných krajinách SVE

Rast v regióne SVE bol v uplynulých dvoch rokoch očividný, napriek spomaleniu v globálnej ekonomike. Hlavným motorom rastu bola pritom súkromná spotreba, ktorá profitovala predovšetkým vďaka boomu v pôžičkách domácností, expanzívnej fiškálnej politike a výraznému rastu miezd. V roku 2003 by mal priemerný rast v desiatich pristupujúcich krajinách dosiahnuť úrpveň 3,1%, čo je nezmenená úroveň v porovnaní s jarnými prognózami, zatiaľ čo v eurozóne zaznamenáva pokles o 0,6%. To vedie k zrýchleniu reálnej konvergencie, keďže rozdiely v priemernom raste v pristupujúcich krajinách a v EÚ by mali vzrásťz úrovne 1,2% na 2,3% v roku 2003. Hoci táto robustnosť vychádza predovšetkým z odrazu v aktivite v Poľsku, je to aj tka viac, aklo boli pôvodné predpoklady (prognózy sa pohybovali okolo 3,3%, v porovnaní s 2,5% na jar) po dvoch rokoch stagnácie. Vo väčšine krajín bude rast dosahovať úroveň podobnú roku 2002, k jeho zníženiu by malo dôjsť jedine v Maďarsku, Slovensku a Slovinsku. Najslabší by mal byť v krajinách, ktoré vo veľkej miere závisia predovšetkým od turizmu (Cyprus, Malta) a najvyšší v Rumunsku, Bulharsku a Pobalstkých štátoch. Pobaltské štáty sú na priamej ceste rastu, potom čo ich ekonomiky trpela v dôsledku ruskej krízy.

  • Výrazné odlišnosti v exporte

Rozdiely v raste exportu v prvej polovici roka 2003 vo veľkej miere odrážali predovšetkým posun v ekonomickom cykle, hoci došlo k nárastu investícií v krajinách, v ktorých došlo k výraznému spomaleniu reorganizácie kapacity produkcie (Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko, Litva). Spomedzi štyroch visegrádskych krajín bola najväčšia divergencia sledovaná v prvom polroku 2003 vďaka výsledkom zahraničného obchodu. Poľsko a Slovensko zaznamenali dynamický rast v exporte. Poľsko profitovalo predovšetkým z pretrvávajúceho oslabovania zlotého, ktoré začalo ešte v polovici roku 2002, slovenský export bol podporovaný automobilovým sektorom. V Slovinsku, Českej republike a osobitne v Maďarsku, Estónsku a v Bulharsku sa vyvýjal import omnoho rýchlejšie ako export, čo viedlo k narušeniu rovnováhy obchodnej bilancie (a negatívnym dopadom na rast). Radikálne zlepšenie v obchodnej bilancii takto ostáva podmienené podmienkami stabilného oživenia v EÚ.

  • Obrat v roku 2004 bude vo veľkej miere závisieť od vývoja v členských štátoch EÚ

Podľa Komisie by mal rast stúpať až na úroveň 3,8% v priemere v desiatich pristupujúcich krajinách v roku 2004 a 4,2% v roku 2005, čo znamená postupný návrat na poteciálnu cestu (trend rastu, upravený o ukazovatele cyklických odchýlok) ale nižšie tempo ako v členských štátoch (2,0% v priemere v roku 2004 oproti 0,8% v roku 2003). Stimulácia ekonomického rastu v zmysle pozitívnych účinkov na export sa smozrejme objaví, no až neskôr. Na strane domácností by malo odôjsť k poklesu verejnej a súkromnej spotreby, keďže domácnosti už minuli svoje úspory a investície by mali mať prevahu vo všetkých visegrádskych krajinách. V Poľsku osobitne by mali investície stúpnuť o 9% v roku 2004, po ich dramatrickom poklese v roku 2001 a 2002. Európske štrukturálne fondy by mali tiež povzdbudiť investície, hoci ich úplný účinok sa očakáva až nasledujúci rok.


Ďalšie analýzy o procese rozširovania EÚ nájdete na internetovej stránke DREE o rozširovaní.

REKLAMA

REKLAMA