Poľsko po euroreferende

Politická situácia v Poľsku je čokoľvek, len nie stabilná: vláda sa teraz musí zaoberať naliehavými otázkami konsolidácie financovania verejného sektora a znižovania nezamestnanosti.

Poľsko: konsolidácia rozpočtu a nezamestnanosť stále hlavnými výzvami

S populáciou takmer 40 miliónov je Poľsko jednou z najväčších krajín spomedzi štátov, ktoré sa stanú členmi Únie na budúci rok. V EÚ – 25 bude mať v Rade ministrov viac hlasov ako Poľsko jedine Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia. Rozdiel v príjmoch medzi európsky priemerom a Poľskom sa však stále zvyšuje, pričom to nie je len dôsledok skutočnosti, že ekonomická štruktúra Poľska je stále založená predovšetkým na poľnohospodárstve. Úspech rozširovania Únie bude vo veľkej miere závisieť aj od toho, v akom rozsahu bude možné urýchliť proces vyrovnávania v reálnom hospodárstve. Aj preto v tejto publikácii analyzujeme poľskú ekonomickú a politickú situáciu rok pred vstupom do EÚ. 

Odsúhlasenie členstva v EÚ riadnou väčšinou voličov v júnovom referende nakoniec otvorilo cestu k pristúpeniu Poľska k k EÚ 1. mája 2004. Až do obdobia tesne pred uskutočnením referenda v Poľsku pretrvávali vážne obavy, že bude kvôli nízkej účasti voličov vyhlásené za neplatné. Pri 59% účasti voličov, z ktorých 77% hlasovalo „áno“, však bol súhlas vyslovený omnoho ráznejšie, ako predpovedali pozorovatelia. Domáca politická situácia však bola aj po uskutočnení referenda nestabilná. Premiér Leszek Miller videl svoju šancu a ihneď po referende žiadal hlasovanie o vyslovení dôvery, aby ukázal, že jeho menšinová vláda má podporu parlamentu. S pomocou sľubov v oblasti sociálnej politiky a odmietnutia smerovania k striktnej finančnej konsolidácii, Millerova vláda vyšla z hlasovania úspešne s tesnou väčšinou 236 hlasov k 213. Tesne pred hlasovaním došlo k presunu kontroly nad celkovou hospodárskou politikou z ministerstva financií na ministerstvo hospodárstva, čo viedlo k odstúpeniu ministra financií Grzegorza Kolodka. V rámci vlády stál Kolodko na strane konsolidácie rozpočtu. Je preto na mieste obávať sa, že vláda odsunie reformu verejných financií na neskôr a namiesto toho sa sústredí na budovanie dopytovo orientovaného hospodárstva a oživenie ekonomického rastu. Nie je však jasné, či vláda ostane pri moci až do konca tohto legislatívneho obdobia, t.j. do roku 2005. Parlamentná väčšina je aj naďalej nestabilná.

Vláda sa teraz musí sústrediť na naliehavé výzvy, ktoré v uplynulých mesiacoch kvôli júnovému referendu ignorovala. Podľa nášho názoru bude hlavnou úlohou konsolidácia financií verejného sektora a boj proti nezamestnanosti. Úspech v týchto dvoch problematických oblastiach sčasti závisí aj od rýchlosti oživovania poľského hospodárstva.

Zdĺhavý rast…

Poľské hospodárstvo sa stabilizovalo od konca roka 2001. K pomalému oživovaniu rastu dochádzalo v niekoľkých posledných kvartáloch (pozri graf). Hoci celkový rast v roku 2002 predstavoval len mierne 1.4% (po tom, čo v roku 2001 dosahoval 1.0%). Pohľad na komponenty HDP ukazuje, že najväčšími slabinami minuloročného rastu boli atribúty domáceho hospodárstva: najvážnejší bol predovšetkým pokles investícií (7.2% v roku 2002). Naopak export sa vyvíjal priaznivým smerom. Poľský export sa zvýšil o 5% a to napriek stagnujúcemu hospodárstvu v západnej Európe (predovšetkým v Nemecku). Tieto trendy pokračovali aj v tomto roku. Hoci je ťažké nájsť indikátory, na základe ktorých by bolo možné zaznamenať nárast domáceho dopytu, rast exportu ostáva významným pilierom postupného oživovania hospodárstva.

S postupným zvyšovaným rastu poľského exportu, napriek stagnácii ich západných partnerov, exportné spoločnosti postupne získali podiel na trhu. Napriek tomu však poľský rast pravdepodobne nebude schopný udržať tempo ekonomickej expanzie v Nemecku na trvalo. Ekonometrické odhady zdôrazňujú minulú silnú závislosť na raste HDP v Nemecku.

Ak poľská fiškálna politika nebude pokračovať v expanívnom smere, je pravdepodobné, že Národná banka Poľska pristúpi k znižovaniu úrokových mier. Inflácia sa tento rok zatiaľ udržala pod úrovňou 1%, odhady konečnej tohtoročnej inflácie na úrovni 2-4 % sú pravdepodobne prehnané. Centrálna banka však má dostatočné možnosti pre ďalšie znižovanie úrokových mier. Nižšie reálne úrokové miery by mali viesť k miernemu nárastu investícií v druhom polroku, takže ekonomický rast bude mať pravdepodobne vzostupnú mieru a dosiahne takmer 2,5% v roku 2003. V strednodobom výhľade by mal rast dosiahnuť každoročne 4-5%. Nevyhnutnou podmienkou tohto vývoja je prekonanie obdobia stagnujúceho rastu v západnej Európe.

…čo komplikuje konsolidáciu financií…

Konsolidácia financií verejného sektora je až nástojčivo nevyhnutná, a to z niekoľkých dôvodov:

  • V uplynulých dvoch rokoch došlo k nárastu rozpočtového deficitu na viac ako 5% HDP. V tom istom období prekročila úroveň verejného zadĺženia 45% HDP. Ak nebudú prijaté proti opatrenia, dôjde v nasledujúcich niekoľkých rokoch k jeho nárastu na až na 50%. Podľa poľskej ústavy a ustanovení Maastrichtskej zmluvy, celkové zadĺženie krajiny nesmie prekročiť 60% HDP. Ak majú byť splnené Maastrichtské kritériá, aktuálny deficit musí byť znížený pod úroveň 3% HDP. 

  • Členstvo v EÚ zvýši v budúcom roku náklady, ktoré budú musieť byť kompenzované z rozpočtu vlády. Ak má Poľsko dostať pomoc zo štrukturálnych a regionálnych fondov EÚ, bude musieť presúvať príjmy, aby bolo schopné zabezpečiť spolufinancovanie. Podľa odhadov by mohol tento nárast vo výdavkoch zvýšiť prehĺbenie deficitu o 0.5- 1% HDP.

  • Expanzívna fiškálna politika môže sťažiť Národnej banke Poľska ďalšie znižovanie úrokových mier. Nadmerný deficit už prispel k vyvolaniu nárastu inflácie v roku 2000, takže centrálna banke musela sprísniť monetárnu politiku. Dopady tohto ekonomického poklesu sú pociťované ešte aj dnes.

Kvôli vyššie spomenutým dôvodom sa zdá, že neexistuje iná možnosť ako konsolidácia. Bývalý minister financií Kolodko dôrazne žiadal postupné znižovanie rozpočtového deficitu. Teraz je však na mieste obávať sa, že s hospodárskou politikou, ktorá je pevne v rukách ministerstva hospodárstva, bude snaha odsúvať fiškálne pritvrdenie. Zníženie deficitu je nepochybne hlavnou výzvou, ktorej čelí súčasná vláda. Zvažovaná musí byť aj skutočnosť, že len približne 15% verejných výdavkov je želaných, keďže príslušné znižovanie výdavkov vyžaduje zmeny v existujúcich zákonoch. Politické presadenie znižovania výdavkov nebude ľahké predovšetkým kvôli pretrvávajúcej vysokej miere nezamestnanosti. Aj keby bol pôvodný Kolodkov plán plne implementovaný, cieľový deficit by bol len ťažko dosiahnuteľný, keďže je založený na príliš optimistických odhadoch rastu. Odhady rastu (3.5% v roku 2003, potom postupný rast na 6% do roku 2006) boli označené ako nerealistické dokonca aj poľskou centrálnou bankou, MMF a OECD. V nasledujúcich rokoch je očakávaný aj mierny nárast úrokových mier. Napriek tomuto pozadiu je nepravdepodobné, aby bol v nasledujúcich rokoch dosiahnutý pokles rozpočtového deficitu pod úroveň 4,0 – 5,0% HDP.

…a ťažšie dosiahnutie poklesu nezamestnanosti

Miera nezamestnanosti sa v Poľsku v minulých rokoch sa neustále zvyšovala; dosiahla najvyššiu úroveň spomedzi nových členských štátov a v rámci starej EÚ. Podľa ILO je miera nezamestnanosti vyššia ako 20,5%. Miera rastu však v posledných rokoch spomalila v dôsledku postupného oživovania hospodárstva. Fakt, že pomalší rast nezamestnanosti bol mnohými pozorovateľmi označovaný ako „stabilizácia“, odráža vážne problémy na poľskom trhu práce. Negatívny vývoj, ktorý prebiehal v niekoľkých posledných rokoch vo sfére zamestnanosti nie je spôsobený len slabinami hospodárstva. Dôležitú úlohu hrajú aj štrukturálne faktory.

  • Úroveň miezd v Poľsku je pomerne vysoká: priemerný hrubý mesačný príjem predstavuje ekvivalent 540 Eur. Poľské mzdy sú relatívne vysoké i z hľadiska regionálnych štandardov („drahšie“ je iba Slovinsko, nejaký čas bolo aj Maďarsko), hoci produktivita práce sa pohybuje len na priemernej úrovni.

  • Flexibilita miezd v Poľsku je na regionálnej a sektorovej úrovni nízka. Úroveň miezd je výsledkom dohody komisie, ktorú tvoria členovia vlády, odborov, a zástupcov podnikateľského sektora. Táto komisia definuje len hornú hranicu, ktorú môžu jednotlivé spoločnosti prekročiť. V skutočnosti táto hranica predstavuje základ rastu miest – a to aj vo verejnom sektore.

  • Vysoká minimálna mzda sťažuje tvorbu nových pracovných miest v nízko-príjmovom sektore. Podľa OECD predstavuje minimálna mzda v Poľsku 35% priemernej mzdy, čo je podstatne viac ako v Maďarsku a v Českej republike. V dôsledku toho je nezamestnanosť pracovne sily s nízkou kvalifikáciou osobitne vysoká (podobná situácia je v Nemecku). Miera nezamestnanosti v tejto skupine predstavuje 28%. Na druhej strane miera nezamestnanosti absolventov vysokých škôl dosahuje len 6.8% (údaje za rok 2002).

  • Reštrukturalizácia Poľského hospodárstva ľ nebola ukončená, pokračuje, rovnako ako zvyšovanie nezamestnanosti. Ďalšie prebytočnosti sú ešte pravdepodobne v poľnohospodárskom sektore, ktorý stále zamestnáva okolo 20% pracovnej sily. Aj v spoločnostiach v oblasti ťažby, oceliarstva, dopravného sektora (železnice), ktorých vlastníkom je štát, je stále potrebná značná reštrukturalizácia, ktorá bude tiež pravdepodobne spojená s prepúšťaním.

  • Zásadné regionálne rozdiely v nezamestnanosti sa počas uplynulých rokov značne posilnili. Zvlášť riedko osídlené, rurálne regióny v západnej a severovýchodnej časti krajiny majú nedostatočnú infraštruktúru a je vysoko nepravdepodobné, že by sa v tomto priestore v blízkej budúcnosti výrazne zlepšila situácia v pracovných príležitostiach. Regionálna pracovná mobilita je veľmi nízka.

Napriek miernemu ekonomickému rastu, ktorý Poľsko zaznamenáva tento a nasledujúci rok, vláda pravdepodobne nebude schopná výrazne znížiť nezamestnanosť. Tak ako v Nemecku aj v Poľsku bude výrazné zníženie vyžadovať opatrenia smerom k budovaniu flexibilného trhu práce. Intenzívny rast nezamestnanosti pravdepodobne nenastane, pokiaľ nebude dokončená reštrukturalizácia hospodárstva. Nárast ceny práce vyžaduje, aby bola udržaná, alebo ešte lepšie znížená pod úroveň miery rastu produktivity. Nastávajúce členstvo Poľska v EÚ môže viesť k miernemu poklesu nezamestnanosti v kategórii mladých ľudí, keďže niektoré členské štáty (napr. Veľká Británia) upustili od dodržiavania prechodného obdobia čo sa týka slobody pohybu. To môže znamenať ponuku pracovných príležitosti Poliakom, ktorí usilujú o získanie zamestnania aj v zahraničí. Riešením poľského problému so zamestnanosťou však nemôže byť jedine pristúpenie k EÚ. Poľsko sa bude musieť tiež pustiť aj cestou k fiškálnej konsolidácii, aby mohla získať podporu z fondov EÚ a využiť ich efektívne (napr. na rozvoj infraštruktúry v odľahlých oblastiach). Krátkodobá expanzívna politika by bola momentálne zlým signálom: vyšší rozpočtový deficit by znepokojil finančné trhy a znemožnil by skorý vstup Poľska do EMU.

Viac analýz si môžete prečítať na internetovej stránke Deutsche Bank Research

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA