Príručka pre ďalšie rozširovanie Európskej únie

Autor v analýze vysvetľuje nový jazyk a idey, prestavené na zasadnutí Európskej rady 16.-17. decembra 2004 a ich dopady na Európsku susedskú politiku.

CEPS, logo
CEPS, logo

Summit Európskej rady 16.-17. decembra 2004 prijal mnoho rozhodnutí, ktoré budú určovať smerovanie pokračujúceho procesu rozširovania Európskej únie. Tieto rozhodnutia sa týkajú predovšetkým Bulharska, Rumunska, Chorvátska a Turecka, zároveň však naznačujú charakter nadchádzajúceho procesu, ktorý sa bude týkať aj ďalších potenciálnych členov od Balkánu až po Ukrajinu. Summit predstavil novú rétoriku a idey.

Bulharsko a Rumunsko dosiahli takmer identický úspech. U oboch krajín bolo formálne potvrdené uzavretie prístupových rokovaní 14. decembra 2004, podpis prístupových zmlúv určený na 7. apríl 2005, a plní členstvo by obe krajiny mali dosiahnuť k 1. januáru 2007.

Napriek tomu sú tu nejaké „ak“ a „ale“. Rozhodnutia explicitne predpokladajú pokračovanie reformných procesov, predovšetkým v oblasti súdnictva a vnútorných záležitostí u oboch kandidátov, a aj v oblasti hospodárskej súťaže a environmentálnej politiky v prípade Rumunska.

Vo všeobecnejšej rovine budú „riešenie závažných problémov, ktoré môžu nastať pred vstupom, alebo do troch rokov po vstupe zabezpečovať ochranné klauzuly“ pre Rumunsko i Bulharsko.

V praxi to znamená, že EÚ bude v oblastiach ako vnútorný trh a spravodlivosť a vnútorné záležitosti schopná prijať ochranné opatrenia, ak pristupujúci štát plne neimplementuje svoje záväzky. Takýto vývoj však nie je veľmi pravdepodobný.

Dôležitejší je prevládajúci názor, že k Rumunsku bolo v súvislosti s Kodanskými politickými kritériami pristupované veľmi mierne, a že mnohé vážne nedostatky v kvalite verejnej správy, ktoré počas minulého roka vyvolali kritické reakcie zo strany Európskeho parlamentu, sa za posledných niekoľko mesiacov veľmi nezlepšili. Prípad Rumunska bude v budúcnosti bezpochyby citovaný ďalšími kandidátskymi krajinami s relatívne nízkym štandardom verejnej správy napríklad z Balkánu, s argumentom „dosahujeme štandard Rumunska“. Ďalšie krajiny môžu argumentovať, že latka bola znížená. Dobré meno Rumunska môžeme posúdiť podľa nedávnych prezidentských volieb. Hoci obvinenia z volebného podvodu v prvom kole boli pomerne vážne, v druhom kole prekvapujúco zvíťazil 12. decembra opozičný kandidát – bukureštský primátor Traian Basescu, čo okamžite a elegantne uznal odstupujúci prezident Ion Iliescu. Hladký a demokratický prechod moci do rúk opozície, skúška ohňom pre nové demokracie, sa podaril.

Chorvátsku bol prisľúbený 17. marec 2005 ako dátum začatia prístupových rokovaní, ale pod výslovnou podmienkou, že „podnikne potrebné kroky pre plnú spoluprácu s Medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a […] že zostávajúci obžalovaný musí byť čo najskôr nájdený a prevezený do Hágu“.

Zostávajúcim obžalovaným je generál Gotovina, hľadaný pre vojnové zločiny. Je určite najhľadanejším mužom Chorvátska a tiež jednou z jeho najznámejších tvárí. Ale nachádza sa skutočne v Chorvátsku v dosahu jurisdikcie chorvátskej vlády? Kolujú fámy, že je vo Francúzsku, kde jeho pobytu môže napomáhať aj správa, ktorú som počul z neoficiálnych chorvátskych žurnalistických zdrojov, že vďaka svojej dávnej službe vo francúzskej Cudzineckej légii má aj francúzsky pas a občianstvo. Ak je to pravda, možno by jeho prípad mohlo prevziať Francúzsko.

Turecko bolo najdôležitejším bodom na programe summitu. Zo zasadnutia sa stal klasický nervák Európskej rady. Na začiatku stretnutia sa pozície Európskej únie a Turecka, ale aj jednotlivých členských štátov, stále povážlivo rozchádzali. Summitu predchádzali minimálne mesiac trvajúce rokovania, počas ktorých bol návrh záverov predsedníctva mnohokrát revidovaný.

Plný text analýzy v anglickom jazyku bol uverejnený na stránke Centre for European Policy Studies v decembri 2004.

REKLAMA

REKLAMA