Rozdelené Turecko: politika, viera a demokracia

Politická kríza v Turecku je odrazom stretu definícií podstaty krajiny. Tvrdí to Gunes Murat Tezcur v článku pre Open Democracy.

Autor verí, že Turecko je v zajatí nezvratnej krízy. V stávke je nielen budúce politické smerovanie krajiny a voľba ďalšieho prezidenta, ale aj fundamentálna identita tureckej štátnosti a spoločnosti. Autor tvrdí, že vývoj krízy bude formovať charakter krajiny v nasledujúcich rokoch. Zároveň budú dopady citeľné aj za tureckými hranicami.

Kríza, ktorá odkryla najhlbšie rozpory v tureckej spoločnosti, začala, keď sa vládna strana AKP rozhodla mať zvoleného prezidenta ešte pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami (november 2007) a to za každú cenu. AKP, vedomá si širokého odporu verejnosti k prípadnému prezidentskému úradu súčasného premiéra Erdogana, čakala s rozhodnutím do posledného momentu.

Plán Erdoganovej strany padol po tom, čo tisíce sekulárnych Turkov vyšli 14. apríla 2007 demonštrovať do ulíc svoj nesúhlas. V dôsledku týchto masívnych protestov AKP ako ďalšieho kandidáta navrhla súčasného ministra zahraničných vecí, Abdullaha Güla.

Platnosť prezidentskej voľby v parlamente z 27. apríla 2007 bola opozíciou napadnutá na ústavnom súde. Súčasne armáda oznámila, že je pripravená intervenovať v záujme obrany princípov sekularizmu. Ústavný súd 1. mája 2007 vyhlásil, že Gülova voľba bola neplatná. Ako odpoveď podporil parlament návrh AKP vypísať predčasné voľby na 22. júla 2007.

Aj keď si AKP získala istý kredit v mnohých aspektoch, stále je nejasný jej vzťah k demokracii. Autor pri tom poukazuje na jej vylúčenie kurdských nacionalistov z parlamentu, ale aj dôsledné odmietanie priamej voľby prezidenta.

Tezcur uzatvára svoj text slovami, že turecká demokracia nie je ani zďaleka konsolidovaná a nejestvuje tu ani konsenzus v otázke základných ústavných pravidiel. Najvyšší politickí lídri si vôbec nedôverujú. V tejto situácii trpí elektorát obavami, že bude odsunutý na vedľajšiu koľaj, zatiaľ čo tri najvýznamnejšie posty (prezident, premiér, predseda parlamentu) budú v rukách AKP.


Text pôvodnej analýzy si môžete prečítať v anglickom jazyku na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA