Rozpočet: Dohodu máme, misia je pred nami

Mimovládne organizácie budú nekompromisne sledovať využívanie prostriedkov z európskeho rozpočtu, píše Markus Trilling z CEE Bankwatch Network.

Markus Trilling je koordinátor sekcie európskych fondov pre mimovládnu organizáciu CEE Bankwatch Network.

Bitka o rozpočet EÚ na roky 2014-2020 sa na úrovni hláv štátov a vlád skončila 8. februára, kedy sa počas nočných rokovaní prejavil pragmatizmus a prijal fakt, že dohoda je nevyhnutná. Po rokovaniach, ktoré po prvýkrát v histórii priniesli zníženie rozpočtu EÚ oproti súčasnej perspektíve (2007-2013), všetci hlásili víťazstvo.

Pre víťazov aj tých menej úspešných – hoci zatiaľ nie je celkom jasné, ktorí to sú – je ale zrejmé, že Európsky parlament má po prvýkrát k dispozícii veto a je pripravený bojovať. Na to, aké úpravy rozpočtu sa z týchto rokovaní objavia, si musíme ešte počkať.

Pre environmentálne mimovládne organizácie, ktoré vývoj rokovaní o rozpočte sledujú, hlavnou obavou zostáva, či sa kvalita míňania nestane jednou z obetí, ktoré každú vojnu o rozpočet sprevádzajú. Bude im záležať na tom, či sa približne 960 miliárd eur minie k prospechu ľudí, ktorí v Európe žijú a ich životného prostredia?  

Jedno z pozorovaní bruselského novinára na Twitteri po ďalšej z po-summitových „víťazných“ tlačových  konferencií možno znie cynicky, ale perfektne vystihuje realitu rokovaní o rozpočtovom rámci: „Ani jedna otázka na Cameronovom brífingu sa netýkala obsahu dohody o rozpočte – len jedna o celkovej sume. No boli 4 otázky o konskom mäse!“

Nie je samozrejme žiadnym tajomstvom, že išlo hlavne o hru veľkých čísiel. Odkedy Európska komisia predložila návrh vo výške 1,033 miliardy, sa členské štáty –  najmä tie ťažké váhy –  trénovali v tom, ako by mohli túto sumu okresať na úroveň, o ktorej si mysleli, že je akceptovateľná pre ich domáce publikum.

Komisia však navrhla aj ďalšiu inováciu – 20 % celkového rozpočtu malo byť určených na iniciatívy a projekty súvisiace s bojom proti klimatickej zmene.

Popri okresávaní iných inovatívnych návrhov sa hlavy štátov k 20 % záväzku znižovania emisií uhlíka opätovne prihlásili. To, či sa tohto budú držať vo svojich národných programoch čerpania, ostáva ale do budúcnosti jednou z hlavných výziev.  

Inštitút pre európsku environmentálnu politiku túto výzvu sformuloval jasne: „Menší rozpočet by mohol znamenať nepríjemné zmeny v navrhovanej koncentrácii fondov regionálneho rozvoja pre nízko-uhlíkové ciele.“

„Jedným z perverzných dôsledkov drasticky zoškrtaného nástroja -Spájame Európu- by mohol byť väčší tlak na budúcu politiku kohézie, aby prioritizovala budovanie ciest a zariadení na fosílne palivá namiesto budovania udržateľného modelu dopravy a čistejšieho systému energetických dodávok“.

Toto sú niektoré detaily finančného rámca, ktorými sa musíme zaoberať predovšetkým, aj keď je na mieste predpokladať, že členovia Európskeho parlamentu sa napokon stiahnu a za dohodu v nasledujúcich mesiacoch zahlasujú.

Širšia perspektíva zase kladie otázku, či má rozpočet – nie finančným objemom, ale chytrosťou určenia fondov – stále schopnosť povzbudiť európsku ekonomiku cez podporu sektorov s veľkým potenciálom ako je čistá energia a súvisiaca tvorba nových pracovných miest.

Mimovládne organizácie už v tomto období upozorňujú na tieto aspekty cez webstránku ‘Well Spent EU’. Zdokumentovali sme projekty, ktoré poslúžili európskym spoločenstvám dobre – vytvorili nová miesta, znížili účty za palivá a prispeli k efektívnejšiemu a udržateľnejšiemu využívaniu obmedzených zdrojov.

Je očividné, že tieto projekty niečo dosiahli najmä preto, že pri ich príprave a implementácii zaangažovali tých istých ľudí, ktorí dnes benefitujú z ich výsledkov. Výzvou je, aby nový finančný rámec masívne takéto úspešné príbehy znásobili a spravil z nich „mainstream“.

Celý text Markusa Trillinga nájdete na tejto linke

REKLAMA

REKLAMA