S akým prezidentom a s akou výzvou vstúpia Bulhari do Únie?

Analýza popisuje riziko úspechu krajne pravicovej politiky v Bulharsku.

Spoločnosť pre strednú a východnú Európu
Spoločnosť pre strednú a východnú Európu

V prvom kole prezidentských volieb Bulharsko objavilo svojho Jeana Marie Lepena, ktorý svojho času pobúril nielen francúzsku, ale aj celú európsku demokratickú verejnosť. V zápase o post prezidenta Bulharska sa protikandidátom súčasného prezidenta Georgiho Parvanova stal ultranacionalista a xenofób Volen Siderov, človek, ktorý nenávidí všetko, čo nie je bulharské. Hlasovalo zaň vyše 500 000 bulharských občanov, ktorý tak dali najavo, ako si predstavujú budúcnosť svojej krajiny. Na Balkáne už všetci vedia, že Volen Siderov je ultranacionalista typu francúzskeho Le Pena, rakúskeho Heidera alebo Rusa Žirinovského, ale zatiaľ to nikto v Bulharsko nebral, alebo nechcel brať vážne. Všetkým je však známa jeho politická stratégia, ktorá je založená na agresívnom nacionalizme, prepletený s xenofóbiou a sociálnou demagógiou. Na politickej scéne sa objavil iba dva mesiace pred parlamentnými voľbami, aby získal ihneď až 21 mandátov. Vtedy bola jeho kampaň zameraná proti EÚ a NATO.

Otvorene sa postavil proti menšinám v Bulharsku a proti ich právam, tvrdiac že vstupom jeho krajiny do Európskej únie bulharská nacionálna identita stratí vlastnú tvár. Mnohí boli zhrození z jeho nevídaných útokov na Turkov a Rómov, žijúcich v Bulharsku. Siderov žiadal, aby bola zakázaná turecká politická strana Hnutie za práva a slobody a vo svojich hysterických vystúpeniach žiadal „Rómov na výrobu mydla“. Taktiež v hlučnej antimacedónskej kampani, ktorá sa pravidelne vedie v Bulharsku, sa jeho názory vždy stotožňujú s tvrdeniami sofijského lídra Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie (VMRO) Krasimira Karakačanova, podľa ktorého neexistujú ani Macedónci ani macedónsky národ.

Traduje sa, že macedónska súčasná vládna strana VMRO DPMNE z historického hľadiska nadväzuje na národné ideály revolucionárov, akými boli Goce Delčev, Nikola Gruev, Dame Gruev alebo Pitu Guli, ktorí v roku 1903 rozštiepili krídlo organizácie VMRO (pôvodne TMORO – Tajna Makedonska Odrinska Revuolucionerna Organizacija). Toto krídlo zorganizovalo Ilindenské povstanie v macedónskom mestečku Kruševo a snažilo sa pritom presadiť myšlienku samostatného macedónskeho štátu, na rozdiel od vrchovistického, balistického krídla VMRO pod vedením Vanča Mihajlova, ktoré propagovalo koncepciu Macedónska ako súčasti Bulharska. Bulhari doposiaľ vnímajú macedónsku historickú otázku ako súčasť histórie vlastného národa a nemôžu sa zmieriť s faktom, že ich sused je už dávno nezávislým relevantným štátnym subjektom, ktorý má vlastnú kultúru, históriu a jazyk. Hodnoty, ku ktorým sa hlási, sa neraz líšia od hodnôt, zdieľaných Bulharmi. Avšak aj samotný názov strany VMRO Krasimira Karakačanova svedči o tom, že sopka bulharského nacionalizmu sa ľahko aktivuje. V priebehu konania prvého zasadnutia Zjednotenej macedónskej organizácie v Bulharsku „OMO Ilinden Pirin“ sa Siderov solidarizoval so všetkými, ktorí vykrikovali heslá ako napr. „Macedónci – preč z Bulharska“ a sľuboval, že sa s nimi bude tvrdo a osobne zaoberať v prípade, keď by to nevyriešili bulharské inštitúcie.


Plné znenie analýzy nájdete na stejto linke

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA