Slovensko po Kodanskom summite EÚ

V decembri 2002 sa v Kodani skončili rokovania EÚ o vstupe desiatich kandidátskych krajín. V apríli 2003 sa očakáva podpis prístupovej zmluvy, ktorá bude predmetom ratifikácie v 15 členských štátoch Európskej únie a hlasovať o nej budú aj nové pristupujúce krajiny, vrátane Slovenska. V prípade naplnenia predpokladaného časového harmonogramu sa Európska únia rozšíri 1. mája 2004.

 

Vzťahy a komunikácia medzi Slovenskom a členskými krajinami a inštitúciami EÚ sa menia.

Už o 14 mesiacov môžu zástupcovia SR prispieť k procesu európskej integrácie spolurozhodovaním o záležitostiach nášho kontinentu a zúčastniť sa na budovaní spoločných inštitúcií Európskej únie. Zreálnením členstva sa postupne menia priority. Po summite v Kodani sa prístupový proces nekončí, skôr sa zintenzívňuje. Aktuálne sú aspoň tri kľúčové úlohy. Tou prvou a azda najkomplikovanejšou je príprava na fungovanie v EÚ. Ďalšími sú naplnenie podmienok úspešného vstupu do EÚ a participácia na reformách EÚ.

Príprava na fungovanie v Európskej únii má dve hlavné roviny: inštitucionálnu a koncepčnú. Výsledkom procesu európskej integrácie sú dnes právomoci spravované na nadnárodnej úrovni a inštitucionálny rámec, ktorý má garantovať efektívny a spravodlivý výkon spoločných záležitostí EÚ. Slovensko stojí pred náročnou výzvou aktívne prispieť k formovaniu legislatívy, politických aktivít a postojov Únie.

INŠTITUCIONÁLNA PRÍPRAVA

Slovenská republika sa už teraz musí pripraviť na voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v júni 2004. Slovensko obsadí jeden post v Európskej komisii. Už dnes je potrebné hľadať kompetentného kandidáta, neformálnymi cestami presadzovať jeho meno v Bruseli a vytvárať mu dobrú pozíciu pre získanie potenciálne viditeľného a vplyvného portfólia v rámci Európskej komisie. V kontexte prístupového procesu začínajú slovenskí byrokrati napĺňať národnú kvótu a pracovať v exekutívnych, legislatívnych a justičných orgánoch Únie. Inštitúcie EÚ sa otvárajú zástupcom nových členských štátov. Zvyšuje sa počet oficiálnych jazykov Únie. Východný rozmer tvoriacej sa eurokracie nepochybne zvýši rôznorodosť názorov a komplexnosť rokovaní v EÚ. To kladie dodatočné nároky na prácu našich rezortov, výkonnosť diplomacie, ale aj akcieschopnosť Misie SR pri Európskych spoločenstvách, ktorá bude plniť dôležité koordinačné a komunikačné funkcie vo vzťahu k ostatným členským krajinám a inštitúciám EÚ.

Domáce inštitúcie sa musia pripraviť na praktické fungovanie v EÚ. Dopad vstupu do Únie si vyžiada zmeny v rámci jednotlivých ministerstiev, ktoré sa postupne vyrovnávajú so skutočnosťou, že politika Únie sa stáva vnútornou – a nie primárne zahraničnou – politikou Slovenska. Ministerstvo zahraničných vecí zostane koordinátorom a komu-nikačným kanálom aktivít SR vo vzťahu k orgánom Únie. Prístupové rokovania a obsah jednotlivých negociačných kapitol však jasne ukázali, že agenda EÚ je agendou každého jedného rezortu. Či sa jedná o pôdohospodárstvo, životné prostredie, dopravu alebo iné ministerstvo, legislatíva a nástroje európskej integrácie sa stanú integrálnou súčasťou ich každodenného chodu. Rokovania o vstupe do Únie boli o podmienkach nášho členstva. Vstupom do Európskej únie budú všetky rezorty napĺňať nielen tieto podmienky, ale zároveň budú prispievať k tvrobe budúcich spoločných pravidiel a legistatívy EÚ.

Členstvo v EÚ tlačí smerom k novej definícii vzťahov medzi vládou a parlamentom. Vyjednávania o podmienkach vstupu boli dominantnou záležitosťou exekutívy. Vláda pravidelne informovala a konzultovala s poslan-cami priebeh a výsledky negociačného procesu, Národná rada Slovenskej republiky však plnila predovšetkým kľúčovú úlohu prijímateľa nových právnych noriem SR v súlade s požiadavkami acquis – spoločných pravidiel Únie. Vstupom do Európskej únie sa úloha vlády SR dostane do novej polohy. Prostredníctvom nášho zastúpenia v Rade sa Slovensko stane účastníkom exekutívneho a legislatívneho procesu na úrovni EÚ. Ministri budú rozhodovať o nových spoločných pravidlách, normách a smerniciach Únie. Parlament bude mať prirodzenú snahu osvojiť si legitimizačnú rolu smerom k postojom našich zástupcov na zasadnutiach Rady v Bruseli. Toľko diskutovaný problém demokratického deficitu v Európskej únii je najmä o deficite demokratickej kontroly a jasného mandátu na úrovni jednotlivých členských štátov.

NOVÁ ROLA PARTNERA A PRISPIEVATEĽA

Výsledok summitu v Kodani neprináša len možnosť zviditeľnenia sa v inštitúciách Únie, ale automaticky sa núka aj otázka aktívneho príspevku SR k formovaniu spoločných politických postupov EÚ. Summit v Kodani ukázal, že ideály európskej integrácie sa často presadzujú neveľmi ideálnymi prostriedkami. Dohaduje sa za zatvorenými dverami. Hodnotenia výsledkov prístupových rokovaní sa odvíjajú primárne od počítania finančných a materiálnych výhod z členstva v Únii. Za veľkými slovami o historickom význame rozšírenia sa skrývajú strohé čísla, jasne definované podmienky a kontrolné mechanizmy. Kodaň bola výsledkom dlhodobej práce, politického dialógu, postupného zbližovania sa kandidátskych a členských krajín, ale aj ich vzájomného vyjednávania o fungovaní rozšírenej EÚ.

Za posledných 10 rokov si Slovensko v praxi vyskúšalo, že politika EÚ sa rodí pomaly a postupne. Kodanský summit je vyústením niekoľkých paralelných procesov, ktoré smerujú k širšej Únii. Historické a geopo-litické rozmery rozšírenia samé osebe nezaručujú jeho konečný pozitívny prínos. O niekoľko desaťročí sa Kodaň môže spomínať aj v súvislosti s rozpadom, nie so zjednotením, resp. v spojení s konfliktom, a nie so stabilitou a prosperitou Európy.

O to podstatnejšia je skutočnosť, že z kandidátov na vstup sa reálne stávajú pristupujúci partneri. Končí sa obdobie charakterizované silnou asymetriou vzájomných vzťahov. Odpadá neistota spojená s pod-mienkami a časovým plánom rozšírenia. Mení sa politická rétorika, ešte pred niekoľkými rokmi poznačená idealizmom konca studenej vojny. Mnohé súčasné vyhlásenia z krajín EÚ reflektujú skôr strach z nezná-meho, obavy zo straty vplyvu a z nákladov na rozšírenie. Príkladom sú diskusie v Holand-sku pred rozpadom povolebnej koalície na jeseň 2002 či neochota niektorých nemeckých politikov diskutovať o vyššej podpore budúcim členským krajinám. Debata o spo-ločných cieľoch širšej Únie bude nepochybne náročná a niekedy konfliktná.

Krajiny vstupujúce do Európskej únie sú nováčikmi v politickom, hospodárskom a právnom priestore Európskej únie. Za pochodu sa prispôsobujú meniacej sa realite EÚ. Už v najbližších mesiacoch však budú v pozícii, ktorá im umožní túto realitu spoluvytvárať. Od momentu podpísania Asociačných dohôd s Európskymi spoločenstvami kandidátske krajiny prijímajú spoločné pravidlá a štandardy, ktoré sú zaužívanými normami v štátoch EÚ. Prístupovými rokovaniami sa dohodli prechodné obdobia, dočasné výnimky zo spoločnej legislatívy Únie a finančné podmienky, ktoré uľahčia dokončiť cestu k plnohodnotnému členstvu v EÚ. Na zreálnenie rovnoprávneho postavanie krajín strednej a východnej Európy so štátmi na západ od našich hraníc však budú kandidátske krajiny – a najmä Slovensko – potrebovať nový prístup k spoločným európskym výzvam.

Za ideálnych podmienok to znamená, že zo Slovenska ako preberača existujúceho modelu integrácie sa postupne stane aktívny hráč, ktorý svojím vkladom – úmerným vlastným možnostiam, svojej veľkosti, ale najmä ľudskému a myšlienkovému potenciálu – pomôže pretvárať Úniu a prispôsobiť ju novým podmienkam po rozšírení. Rozšírenie Európskej únie automaticky nevyústi do integrácie západnej a východnej polovice Európy. Navyše, Slovensko, podobne ako iné pristupujúce krajiny, v posledných rokoch napĺňa niekoľko paralelných zahraničnopolitických cieľov. Nedávno sa uskutočnil summit NATO v Prahe, dnes sa krajina teší z úspechov dosiahnutých na summite EÚ v Kodani. Zahraničná politika SR sa zameriava na konkrétne dátumy a na dosiahnutie krátkodobých cieľov. Ostáva málo času, priestoru a kapacít na reflexiu priorít, lepšie definovanie záujmov a vyhliadok Slovenska do budúcnosti. Summit v Kodani otvára priestor pre širšie zamyslenie sa nad miestom Slovenska v integrujúcej sa Európe a nad miestom Európy vo svete.

Skúsenosť posledných desiatich rokov naznačuje aspoň dve konkrétne politické oblasti, v ktorých by Slovensko mohlo prispieť k ďalšej dynamike európskej integrácie. Tou prvou je samotný proces rozšírenia, ktorý vždy bol a zostáva efektívnym a úspešným zahraničnopolitickým nástrojom EÚ. Vstupom Slovenska a ďalších pristupujúcich krajín do Únie v roku 2004 sa proces rozšírenia zďaleka nekončí a SR má svoju unikátnu domácu skúsenosť s poli-tikou otvorených dverí EÚ. Európska únia bude na základe plnenia stanovených kritérií posudzovať ašpirácie ďalších kandidátov. Na dvere Únie už dnes klopú Rumunsko a Bulharsko, summit v Kodani sa intenzívne venoval otázke Turecka. V bu-dúcnosti možno očakávať kandidatúru z oblasti západného Balkánu, konkrétne Chorvátska. A otázka perspektívy členstva ostáva otvorená aj vo vzťahu k Ukrajine. Dnešné pristupujúce krajiny majú bezprostredné poznatky, ktoré môžu upraviť či zlepšiť doterajší prístup EÚ k otázke rozšírenia. Aj v tomto kontexte môže byť zástupca Slovenska napríklad vhodným kandidátom na post budúceho komisára pre rozšírenie.

Ďalšou prioritnou agendou Slovenska po vstupe do Únie sú vzťahy s Ukrajinou, novým susedom EÚ. Po rozšírení Únie zahrnie obzor východnej politiky EÚ okrem Ruska postupne aj ďalšie krajiny, ako Bielorusko, Ukrajina a Moldavsko. Slovensko dostane šancu v spolupráci so susedmi a v širšom kontexte európskej integrácie prispieť k formovaniu východnej politiky EÚ a najmä vzťahov SR so svojím najväčším susedným štátom. Rozšírenie môže vniesť nové bariéry medzi členov a nečlenov EÚ, na druhej strane však môže ponúknuť možnosti pre politické, bezpečnostné a hospodárske iniciatívy smerom k novým susedom EÚ. Príklad Fínska, ktoré len niekoľko rokov po vstupe do EÚ stálo pri zrode tzv. Severskej dimenzie poskytujúcej rámec pre spoluprácu s Ruskom v priestore Baltského mora dokazuje, že ani menší členský štát nie je bez šance na presadenie konkrétneho dokumentu a konkrétnych projektov v rámci integrovanej Európy.

ÚSPEŠNÝ VSTUP

Z krátkodobej perspektívy úspešného rozvoja vzťahov Slovenska s Európskou úniou sú dôležité praktické kroky, najmä uplatnenie výsledkov prístupových rokovaní v bežnom živote a v každodennej komunikácii medzi krajinami, inštitúciami a občanmi rozširujúcej sa EÚ. Základným východiskom pre vnímanie problematiky EÚ vo sfére domácej politiky a pre vklad SR k budúcemu vývoju Únie je plnenie podmienok prístupového procesu. Aby sa krajina stala hráčom na poli integrácie, musí byť dôveryhodná smerom navonok a výkonná smerom dovnútra. Záväzky, ktoré sa vyjednali v prístupových rokovaniach s členskými krajinami EÚ, sa musia zreálniť doma a rozvinúť smerom k Únii.

Vstup do Európskej únie znamená ešte silnejší drobnohľad členských krajín a inštitúcií EÚ. Európska komisia bude monitorovať pokrok pristupujúcich krajín. Súčasné členské štáty si budú môcť uplatniť vlastné nároky, výhrady či námietky v rámci tzv. ochranných klauzúl, ktoré budú vo vzťahu k pristupujúcim krajinám platiť niekoľko rokov po rozšírení v oblas-tiach Jednotného európskeho trhu, Spoločnej poľnohospodárskej politiky a Schen-genských dohôd. Slovensko sa potenciálne môže dostať do sporov s orgánmi Únie i s na-šimi partnermi v EÚ. Na druhej strane však vlastným úsilím môže prispieť k postupnému približovaniu sa v politicky citlivých a materiálne náročných otázkach. Integrácia jednotného trhu si po rozšírení Únie vyžiada určitý čas. Rovnaké to bude aj v prípade posunu schengenskej hranice sme-rom na východ. Rovnosť podmienok pre farmárov v rámci celej Únie sa nedosiahne zo dňa na deň. Úspech rozšírenia bude podmienený plnením záväzkov všetkými zainteresovanými stranami.

Elementárnym predpokladom pre dlhodobý úspech európskej integrácie na Slovensku je podpora verejnosti. Napriek tomu, že vstup SR do EÚ zostáva populárny, komunikácia s občanmi a potreba širokej informovanosti o podmienkach a do-padoch nášho začlenenia do Európskej únie nie je viazaná len krátkodobo na blížiaci sa plebiscit. Konkrétnou domácou úlohou, ktorá čaká SR v najbližších mesiacoch, je referendum o vstupe krajiny do Európskej únie. Je otázne, do akej miery sa populácia Slovenska v prípade očakávaného pozitívneho výsledku referenda stotožní s členstvom v EÚ. Nemenej dôležitá je preto komunikácia s verejnosťou aj po referende. Kandidátske krajiny totiž vstupujú do Európskej únie so všeobecnou devízou relatívne pozitívneho obrazu a klad-ných očakávaní o členstve v EÚ. Európska integrácia je porovnateľne populárnejšia medzi obyvateľstvom strednej a východnej Európy než medzi obyvateľstvom členských krajín EÚ.

POHĽAD DO BUDÚCNOSTI

Ukončenie prístupových rokovaní je tiež možnosťou intenzívnejšej účasti na diskusii o reforme a o budúcnosti Európskej únie. Predsedníctvo Konventu o budúcnosti Európy koncom októbra 2002 predstavilo návrh kostry budúcej ústavnej zmluvy EÚ. Skončila sa práca jednotlivých pracovných skupín a Konvent sa dostáva do záverečnej fázy, v rámci ktorej sa začína vypĺňať obsah návrhu ústavnej zmluvy. V januári 2003 prebehla na pôde Konventu intenzívna diskusia o obsahu spoločného francúzsko-nemeckého návrhu na reformu inštitúcií EÚ. Slovensko má v súčasnosti možnosť prispieť k zjednoteniu a zjedno-dušeniu právneho rámca Únie a k sprí-stupneniu EÚ vo vzťahu k bežnému občanovi. Prijatie novej ústavnej zmluvy, ktorá nahradí existujúce zmluvné základy, je predpokladom pre minimálny úspech toľko diskutovanej inštitucionálnej reformy Únie.

Problematika reformy EÚ si zaslúži detailnú analýzu. Z perspektívy Slovenska je však rovnako dôležitý obsah aj forma prebiehajúcej reformy. Vo všeobecnosti zástupcovia SR deklarujú záujem na inštitucionálnej architektúre, ktorá posilní princípy subsidiarity, solidarity a demokratických pravidiel. Vo februári 2003 predstaví vláda SR svoju predbežnú pozíciu k reforme hlavných inštitúcií – Rady, Komisie a Európskeho parlamentu. Koncom toho istého mesiaca sa pozíciou vlády plánuje zaoberať Národná rada SR. V marci 2003 sa uskutoční šieste stretnutie Národného konventu o budúcnosti Slovenska. Téma reformy začína naberať na význame aj doma.

Konvent zohráva dôležitú, ale nie rozhodujúcu rolu pri napĺňaní cieľov inštitucionálnej reformy. Závery summitu EÚ v Kodani priniesli prísľub, že kandidátske krajiny sa plne zúčastnia na najbližšej Medzivládnej konferencii. Ak sa však táto uskutoční a skončí ešte v čase pred vstupom Slovenska do Únie, príspevok našej vlády a vlád ostatných pristupujúcich krajín, ktoré by zostali bez hlasovacích práv, sa obmedzí na úlohu pozorovateľov. Aj takáto je pravdepodobná blízka budúcnosť rozširujúcej sa Únie. Po summite v Kodani vstupuje Slovensko spolu s ďalšími kandidátskymi krajinami do nového obdobia, ktoré zďaleka negarantuje súčasný pozitívny obraz o ukončení prístupových rokovaní.


Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Pôvodný text nájdete na stránke SFPA.

Ďalšie analýzy si môžete prečítať na stránke Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

 

REKLAMA

REKLAMA