Spor o jadrovú elektráreň Kozloduj v Bulharsku

Analýza sa zaoberá politickou debatou o odstavení 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku, všíma si, aké argumenty ponúkajú jednotlivé strany.

FES, Partner
FES, Partner

V Bulharsku sa rozprúdili búrlivé politické debaty o odstavení 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Kozloduj, ktoré sa pravdepodobne premietnu aj do predvolebných bojov v roku 2005.

Vláda premiéra Kostova (1997 – 2001) prisľúbila EÚ odstavenie 1. a 2. bloku v roku 2002 a 3. a 4. pred vstupom do EÚ. Vláda na čele s premiérom Sackskoburgotskim tento záväzok dodržala a v roku 2002 odstavila 1. a 2. blok elektrárne. Pri uzatváraní kapitoly Energetika v rámci predvstupových vyjednávaní s EÚ vláda potvrdila odstavenie 3. a 4. bloku v roku 2006. Bulharsko za to na oplátku dostalo dokopy 286 miliónov eur za odstavenie 1. a 2. bloku a modernizáciu 3. a 4. bloku a k tomu pôžičku 212,5 milióna eur na spevnenie blokov 5 a 6.

Opozičná socialistická BSP požaduje využívanie blokov 3 a 4 až do uplynutia ich technickej spôsobilosti, pretože spĺňajú všetky bezpečnostné normy a predpisy. Komisárka EÚ pre energetiku Loyola de Palaciová a komisár pre rozšírenie Günther Verheugen však Bulharsko varujú pred opätovným otváraním kapitoly o energetike, ktoré by mohlo ohroziť vstup Bulharska do EÚ v roku 2007.

Bloky 1 až 4 sú tlakové vodné reaktory postavené podľa sovietskeho modelu zo sedemdesiatych rokov, ale nie sú rovnaké ako reaktory v Černobyle. Typ WWW 1000/320 je inovovaný model z osemdesiatych rokov. Bezpečnostné prvky ako „Containment“, železobetónový kryt reaktora, porovnateľné so západnými typmi reaktorov sú nedostatočné alebo úplne chýbajú. Jadrové elektrárne v nemeckom Greifswalde sú rovnakého typu. Po zjednotení Nemecka boli odstavené, pretože podľa Spolkovej vlády ani technická modernizácia by nedokázala zvýšiť ich bezpečnosť na úroveň nemeckých noriem.

Správa prevádzkovateľa o bezpečnosti určená príslušnému bulharskému štátnemu orgánu je základom licencie na ďalšiu prevádzku blokov 3 a 4 na ďalších osem, resp. desať rokov. Túto správu v novembri 2003 potvrdili aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) a Atomic Question Group Európskej komisie (tzv. Peer Review). Bloky jadrovej elektrárne dosahujú súčasný štandard medzinárodných bezpečnostných noriem a sú na rovnakej úrovni ako elektrárne „of the same vintage“ (rovnakého ročníka) vo svete.

Pojem „vintage“ (ročník), ktorý sa používa vo vinohradníctve, naznačuje charakter celej problematiky. V rámci možností reaktora bola dosiahnutá maximálna bezpečnosť. Ale je jeho konštrukcia ako taká vôbec bezpečná? Bezpečnosť jadrových reaktorov nie je súčasťou Aquis Communautaire. Komisia síce v novembri 2002 predložila hlavné body princípu bezpečnosti reaktorov, ale spoločné normy EÚ neexistujú. Agenda 2000 totiž vyžaduje len zvýšenie bezpečnosti reaktorov na úroveň, ktorá zodpovedá ich jednotlivým typom. No Komisia aj napriek pozitívnej správe Atomic Question Group po návšteve Bulharska svoje stanovisko nezmenila. Nemecko a väčšina krajín EÚ je presvedčená, že jadrové elektrárne typu greiffwaldskej JE alebo Kozloduj 1 – 4 už celkovo nedokážu spĺňať moderné štandardy jadrovej bezpečnosti.

Bývalý americký vyslanec pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu a súčasný riaditeľ World Nuclear Association John B. Ritch požaduje v International Herold Tribune z 20. mája 2004 spravodlivosť pre bulharskú jadrovú energiu. Vznikajúci nedostatok energie v Bulharsku by sa dal vykompenzovať len spaľovaním uhlia, čo by neúmerne zaťažilo životné prostredie. Politika EÚ je pod vplyvom dogmy protijadrového ekologického hnutia. Poukazuje na to, že Bulharsko sa stalo významným dodávateľom ekologickej energie v juhovýchodnej Európe a elektrickú energiu vyváža napríklad do Grécka alebo Turecka.

Všeobecné povedomie bulharského obyvateľstva o rizikách jadrovej energie nie je veľmi vysoké. Černobyľskú katastrofu sa komunistickému režimu podarilo zamlčať. Diskusie o možných následkoch jadrových havárií a o problematike odstraňovania jadrového odpadu neprebiehajú vôbec. Jadrovú energiu nespochybňuje žiadna z politických strán. Aj súčasná vláda by chcela ďalej prevádzkovať bloky 3 a 4 a ustupuje len kvôli Európskej komisii, aby neohrozila vstup Bulharska do EÚ. V tomto roku sa vláda uzniesla na obnovení výstavby jadrovej elektrárne Belene, ktorá bola prerušená v roku 1991. Pôvodne mali byť jej reaktory rovnaké ako Kozloduj 5 a 6 s výkonom 1 000 MW. Uskutoční sa tento plán a potrebuje vôbec Bulharsko tak veľa energie pri klesajúcej spotrebe? Náklady sa odhadujú na 2,5 miliardy eur. Euratom a Európska investičná banka už prisľúbili úvery.

Možno aj čas je na strane predstáv Bulharska. Od jesene 2004 bude v Bruseli rozhodovať nová Komisia a v niektorých krajinách sa prejavuje obrat v zmýšľaní. Fínsko a Francúzsko sa rozhodli začať so stavbou nových jadrových elektrární.


Autor je riaditeľom kancelárie FES v Sofii

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA