Srbsko: Súkromné záležitosti

Autor analýzy tvrdí, že kým srbská vláda nevyrieši problém konglomerátov zo socialistickej éry, o hospodárskom raste a zahraničných investíciách môže len snívať.

transitions online, tol
transitions online, tol

 

Srbsko začalo privatizáciu podstatne neskôr ako ostatné východoeurópske krajiny, pretože socializmus tu – v mene reality – trval oveľa dlhšie. Sprivatizovaných bolo iba 12 percent štátneho kapitálu, čo ponecháva 88 percent v rukách štátu alebo v kolektívnom vlastníctve.

Už na začiatku transformačného procesu sa objavili dva prístupy k privatizácii štátnych spoločností. Prvý, označkovaný ako „šoková terapia“ alebo „big bang“ si nadovšetko cenil rýchlosť. Všetci dospelí občania dostali poukážky, a trhový kapitalizmus sa mal vyvinúť prostredníctvom sekundárneho obchodovania na akciových trhoch a rastu nových spoločností. Rýchlosť mala zabrániť oživeniu, konsolidácii a návratu starých komunistických elít k moci. Medzi najprominentnejších zástancov tohto prístupu, v menšej miere praktikovaného aj v Poľsku a Slovinsku, patril bývalý český premiér a súčasný prezident Václav Klaus.

Druhý, pomalší prístup, praktikovaný v Nemecku, Estónsku a Maďarsku, znamenal predaj štátnych podnikov zahraničným investorom.

Tretia možnosť, „interná privatizácia“, v rámci ktorej sa majoritnými akcionármi v štátnych podnikoch stávajú zamestnanci a manažment, prevláda v Slovinsku, Rusku, na Ukrajine a tiež v Srbsku.


Celý text analýzy v anglickom jazyku bol uverejnený na portáli Transitions Online 29. mája 2006.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA