Srebrenica túži po spravodlivosti

Srbský masaker približne 8 000 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov v júli 1995 udržiava v agónii tých, čo prežili. Zároveň je profesionálnou výzvou pre právnikov a vedcov, a zdrojom politickej polarizácie medzi Bosniakmi a Srbmi.

open democracy
open democracy

 

Objav masového hrobu s pozostatkami 1 150 bosnianskych obetí srebrenickej masakry neďaleko obce Zvornik v južnej Bosne v auguste 2006 je najnovším dôkazom rozsahu ukrutností, spáchaných v meste a jeho okolí v dňoch po 11. júli 1995.

Celý priebeh systematického vyvraždenia 8 000 bosnianskych moslimských mužov srbskými jednotkami pod velením Ratka Mladiča a Radovana Karadžiča dnes už tvorí súčasť dokázanej histórie (najmä vďaka sérii procesov za zločin genocídy v Haagu). Objav hrobu v Zvorniku upozorňuje na jednotlivé detaily, no presný počet zavraždených a miesto ich pochovania (a opätovného pochovania) ešte nie sú celkom preskúmané. Vyšetrovanie pokračuje, a tí, čo masakru prežili a rodiny obetí musia v úsilí opäť si vybudovať život sami hľadať spravodlivosť a vhodný spôsob pripomenutia si udalosti. Ako sa s tým vyrovnávajú, a ako tieto snahy súvisia s pripomínaním a „spracovaním” masakry v Srebrenici na politickej úrovni?


Celý text analýzy v anglickom jazyku bol uverejnený na portáli Open Democracy 24. augusta 2006.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA