Transformujúce sa štáty v roku 2003: Reformy a reštrukturalizácia brzdia globálne ekonomické spomalenie

Vo svojich nových správach o stredoeurópskych, východoeurópskych a juhoeurópskych transformujúcich sa ekonomikách analyzuje Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie (The Vienna Institute for International Economic Studies) súčasnú hospodársku situáciu v regióne ako aj rozvojové programy na roky 2003 a 2004.

Krátka analýza krajín sa týka Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Maďarska, Macedónska, Poľska, Slovenskej republiky, Slovinska, Srbska a Čiernej Hory, Rumunska, Ruska a Ukrajiny. Príloha obsahuje ukazovatele konkurencieschopnosti ako aj odhady HDP na osobu pre tieto krajiny až do roku 2015.

 Navzdory nepriaznivému vonkajšiemu ekonomickému prostrediu vykazujú transformujúce sa krajiny celkom dobrý hospodársky rast. Región ako celok expanduje rýchlejšie ako EÚ, dobieha ju aj v raste produktivity, špeciálne vo výrobe. Hoci je už polovica roka 2003, zatiaľ je málo signálov, ktoré by naznačovali ohrozovanie transformujúcich sa krajín globálnym ekonomickým poklesom, v krátkodobom a strednodobom horizonte rastu nie sú viditeľné žiadne výrazné zmeny. Plánovaný vstup do EÚ v máji 2004 spôsobil, že v mnohých krajinách v strednej a východnej Európe došlo k nárastu podielu zahraničných investícií. Tieto krajiny zvýšili svoju konkurencieschopnosť predovšetkým kvôli zabezpečeniu väčšieho podielu exportu na trh EÚ. Rusko má aj naďalej vysoké príjmy predovšetkým z exportu energie, jeho rast HDP stúpa, investori sa zatiaľ spamätávajú. Niektoré krajiny na Balkáne (Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko) rýchlo dobiehajú to, čo zameškali v otázke reforiem a stabilizácie, situácia vo väčšine balkánskych krajín však ostáva neistá.

Ekonomiky transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy budú zaznamenávať v rokoch 2003 a 2004 nárast v priemere okolo 3%, teda budú rásť o niečo rýchlejšie ako v rokoch 2001/2002, opäť predbehnú krajiny v eurozóne. Pomalý, ale trvalý rast HDP, má byť podľa odhadov v Poľsku. Rusko a Ukrajina zažijú rýchly rast, ktorý bude v roku 2004 prerušený prestávkou. Inflácia aj naďalej klesá ročne k jednociferným číslam (s výnimkou Rumunska, Srbska a Čiernej Hory a Ruska), stále je však vyššia ako v eurozóne (pravdepodobne s výnimkou Česka a Poľska). Nezamestnanosť vykazuje podobné model vývoja. Vzhľadom na rozdiely v produktivite práce a vo výkonnosti ekonomiky ale súčasné mierne hodnoty nie sú dôsledkom tvorby nových pracovných miest. Hoci vo všeobecnosti sú v pristupujúcich krajinách pomerne vysoké rozpočtové deficity, nie sú centre pozornosti, keďže ich financovanie je zabezpečované prostredníctvom prílivu kapitálu. Iný je ale prípad západného Balkánu; Rusko a Ukrajina si aj naďalej udržiavajú rozpočtový prebytok, okrem toho Rusko začína priťahovať vo väčšej miere aj zahraničné investície.

S vysokou pravdepodobnosťou nastávajúci vstup ôsmich krajín strednej a východnej Európy nebude viesť k žiadnym dramatickým zmenám tak v „starých“ ako aj v „nových“ členských štátoch. Integrácia európskej produkcie a obchodných štruktúr, ktorá je už v súčasnosti v pokročilom štádiu, bude naďalej pokračovať v pozvoľnom tempe. Výraznejší vplyv môže byť viditeľný najmä v: službách a poľnohospodárstve , domácich malých a stredných podnikoch; prihraničných regiónoch starých a nových členských štátov a odľahlých oblastiach rozšírenej EÚ. Príprava na členstvo v EMU, je potrebná makroekonomická politika, osobitne vo fiškálnej a monetárnej oblasti, ktorá bude mať významné dopady aj na ovplyvňovanie hospodárskeho rastu, nezamestnanosti a finančných tokov v nových členských štátoch EÚ.

Plnú verziu článku môžete nájsť na internetovej stránke The Vienna Institute for International Economic Studies

REKLAMA

REKLAMA