Ukrajina a EÚ sa zbližujú

Revolúcia v európskom chápaní Ukrajiny pokračuje a Európsky parlament žiada európskych lídrov, aby poskytli Ukrajine šancu na plné členstvo v únii. Kedy sa Juščenko slutočne stane prezidentom?

transitions online, tol
transitions online, tol

Stalo sa to síce prostredníctvom mierovej revolúcie, ale Ukrajina vpadla na obrazovku európskeho – a svetového – radaru.

Viac než milión Ukrajincov niekoľko týždňov demonštrovalo za slobodné a spravodlivé voľby a prozápadného kandidáta. Európsky parlament zareagoval na víťazstvo Viktora Juščenka hlasovaním, v ktorom 13. januára veľkou väčšinou podporil rezolúciu, ktorá žiada „ponúknuť Ukrajine jasnú európsku perspektívu“ s očakávaním „možnosti, že Ukrajina sa stane členským štátom EÚ.“

Hlasovanie si získalo veľkú pozornosť ukrajinských médií, ktoré po dlhé roky trpeli nedostatkom dobrých správ z Bruselu. Šance Ukrajiny na získanie členstva v EÚ boli podľa známeho výroku bývalého predsedu Komisie Prodiho porovnávané so šancami Nového Zélandu. No postoj Bruselu k Ukrajine sa od revolúcie a Juščenkovho víťazstva 26. decembra dramaticky zmenil. Ukrajina sa zrazu posunula z hmlistej zóny, v ktorej bolo členstvo v EÚ vzdialené, takmer v nedohľadne, do pozície bezprostredných diskusií o pristúpení k EÚ, ktoré môže prísť o niekoľko rokov.

Výkonné rameno EÚ, Európska komisia, však rýchlo schladila entuziazmus europoslancov vyhlásením, že pristúpenie je zdĺhavý a neľahký proces, a že jediný plán, o ktorom sa dnes rokuje, nie je Akčný plán pristúpenia – predzvesť prístupovej zmluvy – ale „Akčný plán európskeho susedstva“. Ten len predpokladá užšiu spoluprácu medzi EÚ a Ukrajinou v škále otázok, a približovanie ukrajinskej legislatívy tej európskej. No podľa bruselského týždenníka European Voice sa Európska komisia pripravuje na vyhlásenie Ukrajiny za „fungujúcu trhovú ekonomiku“, rozhodnutie, ktoré by mohlo byť načasované tak, aby prišlo zároveň s plánovanou návštevou Viktora Juščenka v Bruseli 21. februára.

Váhanie Komisie je pochopiteľné. Len samotná harmonizácia ukrajinskej legislatívy s európskou a s acquis communautaire, s administratívnymi a súdnymi rozhodnutiami, by si vyžadovalo zmenu desiatok tisícov strán legislatívy. To bol aj prípad najmladších členov EÚ zo strednej Európy a Pobaltia, ale problémy s prijatím nových zákonov do praxe a nie len na papieri by boli zrejme oveľa väčšie v prípade prvého veľkého rozšírenia EÚ do oblasti bývalého Sovietskeho zväzu.

Naviac, rozšírenie na územie najväčšieho a tradične najvýznamnejšieho západného suseda Ruska by si vyžadovalo veľmi obratnú diplomaciu.

Momentálne je dôležitejšie, že Ukrajina zatiaľ nepodala oficiálnu žiadosť o členstvo v EÚ, hoci na čele s Juščenkom to zrejme nedá na seba dlho čakať. Aby mohla byť takáto žiadosť braná vážne, musia sa stať dve veci: Juščenko sa skutočne musí stať ukrajinským prezidentom a jeho vláda musí implementovať reformy, ktoré presvedčia Brusel, že Ukrajina sa vzďaľuje od ekonomiky a spoločnosti „divokého východu“.

Pozastavená inaugurácia

Juščenkova inaugurácia je už len otázkou času – ale trvá to pomerne dlho. Za normálnych okolností mohla jeho inaugurácia prebehnúť teoreticky kedykoľvek od 10. januára, kedy ukrajinská Ústredná volebná komisia oznámila konečné výsledky tretieho kola volieb z 26. decembra, v ktorom Juščenko získal náskok dva a štvrť milióna hlasov. Len čo budú výsledky oficiálne zverejnené parlamentom alebo vládou, Juščenkova inaugurácia môže nasledovať v priebehu 30 dní. Tieto výsledky sa však doteraz neobjavili v oficiálnych materiáloch vlády ani parlamentu.

Dôvodom je, že Najvyšší súd 11. januára nariadil pozastavenie publikácie až do prešetrenia žiadosti Juščenkovho hlavného oponenta Viktora Janukoviča. Janukovičov zástupca v CEC Nestor Šufrič a manažér jeho predvolebnej kampane Taras Čornovil podali 14. januára sťažnosť, obsahujúcu 621 zväzkov údajných dôkazov porušenia volieb počas predvolebnej kampane a v deň volieb. Najvyšší súd by sa mal Janukovičovou žiadosťou na opakovanie tretieho kola začať znova zaoberať 17. januára.

Nie je jasné, čo bude súd skúmať, keďže z rozsahu skúmania vyradil mnohé z obvinení, obsiahnutých v sťažnosti. Najvyšší sú doteraz zamietol 4 predchádzajúce Janukovičove sťažnosti. V každom prípade, berúc do úvahy veľký náskok v počte hlasov, ktorý Juščenkovi priniesol víťazstvo, je veľmi nepravdepodobné, že Najvyšší súd vyhlási voľby z 26. decembra za neplatné.

No preskúmanie sa musí uskutočniť. Keďže Najvyšší súd musí rozhodnúť v priebehu piatich dní od podania sťažnosti, musí rozhodnúť do 19. januára. Ak bude 20. alebo 21. januára nasledovať publikácia výsledkov volieb, najskorším dátumom inaugurácie bude 22. január – čo je náhodou dátum, kedy Ukrajina takmer rok po páde Ruskej ríše v roku 1918 vyhlásila svoju nezávislosť. 


Celý text analýzy v anglickom jazyku bol uverejnený na stránke Transitions Online 17. januára 2005.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA