Ukrajina by nemala byť súčasťou „veľkej hry“

Autori v analýze naznačujú, že Európska únia i Rusko by sa mali poučiť z krízy na Ukrajine a naučiť sa zladiť svoje strategické záujmy a politické hodnoty tak, aby pomohli občanom Ukrajiny uvedomiť si svoje vlastné smerovanie.

centre for european reform, cer
centre for european reform, cer

Svetové médiá sa pri informovaní o ukrajinskej kríze zamerali na demonštrantov – prívržencov Viktora Juščenka. Zatiaľ čo táto demonštrácia „sily ľudu“ bola pochopiteľne na všetkých titulkoch, na ministerstvách zahraničných vecí v Moskve, Washingtone a v hlavných mestách krajín EÚ sa vyvíjal ďalší, komplikovanejší príbeh. Takže čo vlastne znamená „oranžová revolúcia“ pre pokus Moskvy kontrolovať svoje „blízke zahraničie“, pre vzťah EÚ s Ruskom a pre budúcu orientáciu Ukrajiny?

Očividný neúspech „moskovského koňa“ Viktora Janukoviča v prezidentských voľbách posilnil už dovtedy silnú tendenciu Kremľa vrátiť sa k prístupom z čias studenej vojny. Mnoho Rusov vidí Ukrajinu ako ohnisko záujmov východu aj západu. Predpokladajú, že EÚ, podobne ako Kremeľ, sa snažila v Kyjeve presadiť „svojho“ kandidáta. Kremeľská propaganda takého domnienky ešte podporuje, rovnako aj niektorí západní redaktori z oboch pólov politického spektra. Niektorí pravicoví republikáni, najmä tí, ktorí sa podieľajú na činnosti washingtonských think-tankov, prijali postoj, že čokoľvek, čo oslabí Rusko – ako napríklad dosadenie prozápadnej vlády do Kyjeva – je v podstate dobré. Títo republikáni však netvoria väčšinu Američanov, ani ruských politikov. Podpora niektorých amerických nevládnych organizácií ukrajinskej opozícii presvedčila množstvo európskych ľavicových európskych reportérov – ako napríklad Jonathana Steela z Guardianu – že „Amerika“ hrá geopolitické hry a Rusko má preto právo zabrzdiť Juščenka.

Rusko a Európska únia: nové napätie

Rovnaký názor vládne aj v Rusku, a to nielen medzi štátnymi činiteľmi. Zatiaľ čo ruská paranoja ohľadne amerických záujmov je dlhodobá, paranoja smerom k EÚ je novým javom. Vzťah EÚ a Ruska sa v priebehu dvoch rokov kvalitatívne zmenil zo srdečného na nepriateľský, až k bodu, v ktorom vyššie postavení Rusi považujú Európsku úniu za nepriateľskú mocnosť, ktorá zasahuje do ruskej sféry vplyvu. Sťažnosti EÚ, týkajúce sa ľudských práv v Rusku, a najmä v Čečensku, zmenili ruské nálady , zatiaľ čo tri posledné sprostredkovacie misie do Kyjeva, vedené vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú politiku Javierom Solanom, len vyvolali väčšiu nevraživosť.

Mnoho Ruskov však nesprávne pochopilo úmysly Európskej únie. Väčšina vlád jej členských krajín nechce vytrhnúť Ukrajinu z ruskej sféry vplyvu. Vedia, že niektorí vedúci predstavitelia v Juščenkovom tábore majú pochybnú minulosť. No ako mnoho Ukrajincov, považujú krízu za boj medzi skorumpovaným, polo-autoritárskym režimom a hnutím, ktoré chce presadiť demokratické reformy a ekonomickú otvorenosť.

Kremeľ otvorene podporoval Viktora Janukoviča, pretože si myslel, že bude presadzovať záujmy Ruska. Pokiaľ ide o ruskú vládu, to, či tento predstaviteľ bude zvolený, vymenovaný, alebo spadol z neba, je irelevantné. V porovnaní s tým EÚ nezaujíma, kto je na čele Ukrajiny, ak sa do tejto funkcie dostal(a) legitímnym spôsobom prostredníctvom slobodných a rovných volieb a presadzuje západné štandardy demokracie a ľudských práv.

EÚ nemohla akceptovať výsledky druhého kola nedávnych prezidentských volieb, pretože pozorovatelia z OECD oznámili rozsiahle podvody, najmä§ zo strany Janukovičových prívržencov. Rusko stavilo na osobnosť, ale EÚ obhajuje proces. V každom prípade, ktokoľvek a stane prezidentom, on či ona sa bude musieť usilovať udržiavať dobré vzťahy so západom i s Ruskom. EÚ je najvýznamnejším obchodným partnerom Ukrajiny, Rusko je jej kľúčovým energetickým zásobovateľom, a obe sú životne dôležité pre bezpečnosť krajiny.

Hoci žiadny západný predstaviteľ otvorene nepodporoval Juščenka, Janukovičov tábor si ho predstavuje ako bábku, ovládanú západom. V skutočnosti majú mnohí z Juščenkových liberálnych a reformistických podporovateľov pocit, že EÚ ich zradila. Naviac, jeho vzťah s Washingtonom je nejasný. Juščenko prisľúbil návrat 1600 ukrajinských jednotiek z Iraku. Poslal ich tam Janukovič.

Váhavý imperialista

Vlády členských krajín EÚ počas ukrajinskej krízy držali spolu, preto mohol Javier Solana hovoriť v mene celej únie. Počas doby ukrajinskej nezávislosti však EÚ prejavila len veľmi málo záujmu o Ukrajinu. Vždy, keď Ukrajina požiadala o uznanie za potenciálneho kandidáta na členstvo, EÚ odpovedala negatívne. Väčšina Európanov, okrem Poliakov a Litovcov, považuje perspektívu ukrajinského členstva za výrazne nepríťažlivú.

EÚ spôsobuje značné ťažkosti vyrovnať sa s pristúpením desiatich nových krajín z mája 2004, a v súčasnosti čelí úlohe dlhoročných rokovaní s Tureckom. Väčšina európskych vlád by oveľa radšej nechala Ukrajinu na obežnici Ruska, než trápiť sa s veľkou, zaostávajúcou a rozštiepenou krajinou. Únia je váhavým a chaotickým imperialistom: jej pokračujúca expanzia nezávisí od túžby jej vodcov rozšíriť vlastné teritórium, ale od jej príťažlivosti pre susedné krajiny.

Ruský prezident Vladimír Putin urobil vážny diplomatický prešľap, keď počas a po októbrovo-novembrových prezidentských voľbách na Ukrajine podporoval Janukoviča. Ak sa prezidentom stane Juščenko, bude to nielen zahanbujúce pre Putina, ale zároveň aj ďalšia prekážka v jeho stratégii upevňovania vplyvu Ruska na jeho blízke zahraničie. Juščenko vo funkcii prezidenta bude v obľúbenej mentalite ruských bezpečnostných zložiek hry s nulovým súčtom vnímaný ako víťazstvo západu. Európania musia byť opatrní a nesmú byť škodoradostní, či urobiť niečo, čo by mohlo byť vnímané ako pokus ponížiť Putina. Ak bude Juščenko zvolený v slobodných a rovných voľbách, nemali by to považovať za nič viac, než víťazstvo ukrajinskej demokracie.

EÚ by mala a pravdepodobne znova zváži svoje dlhodobé stanovisko, že Ukrajina slovami bývalého predsedu Európskej komisie Romana Prodiho „má asi toľko dôvodov byť v EÚ, ako Nový Zéland“. No teraz nie je vhodný čas na robenie rozruchu okolo členstva Ukrajiny v EÚ.

Budúcnosť Ukrajiny: čas rozhodnutí

Z dlhodobého hľadiska, ak a keď bezpečná a stabilná ukrajinská vláda implementuje všetky ekonomické a politické reformy, ktoré dodajú dôveryhodnosť jej žiadosti o členstvo v EÚ, táto otázka sa vráti na rokovacie stoly. No v súčasnosti Ukrajina potrebuje reformu oveľa viac, než perspektívu členstva v Európskej únii. Z krátkodobej perspektívy môže EÚ pomôcť Ukrajine s mnohými špecifickými politikami. Napríklad by mala zvýšiť celkovú i finančnú dostupnosť víz do krajín EÚ pre Ukrajincov, odstrániť niektoré protekcionistické opatrenia, ktoré poškodzujú ukrajinských farmárov a oceliarske podniky, a môže urobiť oveľa viac na podporu mobility študentov medzi Ukrajinou a krajinami EÚ.

Ukrajinský národ zapôsobil na západ, dokazujúc, že demokratické inštinkty a občianska spoločnosť v niektorých častiach bývalého Sovietskeho zväzu sú stále živé a zdravé. Mnoho Rusov – ak je možné to posúdiť – je relatívne spokojných s Putinovými autoritárskymi tendenciami, hoci sa sťažujú na korupciu a rastúcu nerovnosť. Minimálne polovica Ukrajincov sa zdá rozhodnutých dosiahnuť liberálnejšiu a otvorenejšiu spoločnosť. Ľudia v západnej Európe si začínajú uvedomovať, že Ukrajinci s nimi možno zdieľajú viac spoločných hodnôt, než si uvedomovali, a že to im v dlhodobej perspektíve otvorí možnosť členstva v EÚ.

Dúfajme, že Kremeľ sa poučí zo svojich nešikovných pokusov ovplyvniť voľby na Ukrajine. Ak Rusko verí, že Ukrajina by sa nemala stať členom EÚ a NATO, nemalo by zasahovať spôsobom, ktorý u väčšiny Ukrajincov vzbudzuje domnienku, že najlepším spôsobom na dosiahnutie moderného, demokratického štátu je hľadať ochranu pred ruskou dominanciou u západných inštitúcií. Značný počet rusky hovoriacich ľudí z východnej Ukrajiny volil Juščenka, pretože ich rozčúlil pokus Ruska ovplyvniť voľby. Ak by Rusko bolo podporovalo moderné a demokratické sily na Ukrajine, veľa Ukrajincov by nevidelo dôvod na približovanie svojej krajiny k EÚ a NATO.

Ľudia v členských krajinách EÚ by si mali pamätať, že mnoho Rusov považuje Putinov pokus o ovplyvnenie ukrajinských volieb za úplne oprávnený a normálny. Ukrajina je nakoniec rodiskom ruskej civilizácie, zatiaľ čo rodinné a ekonomické väzby medzi oboma krajinami sú užšie, než napríklad medzi Britániou a Írskom. Navyše, ruská diplomacia sa musí naučiť, že podpora pro-ruského kandidáta nie je vždy v ruskom národnom záujme, najmä ak ide o autoritárskeho kandidáta, keďže pro-ruskí lídri sa vyskytujú v krajinách ako Abcházsko, Bielorusko, Južné Osetsko a Podnestersko.

Kremeľ zrejme považuje ustanovenie demokratickej vlády v blízkom susedstve Ruska za hrozbu. Môže to byť pravda v tom zmysle, že takéto vlády môžu do istej miery inšpirovať demokratické sily v Rusku. Z dlhodobého hľadiska však Rusko môže len získať, z toho, že sa jeho susedná krajina stane demokratickejšou, prosperujúcejšou a otvorenejšou voči západu.  

Analýza bola uverejnená 7.decembra 2004 v anglickom jazyku na stránke Centra pre európsku reformu.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA