Ukrajina: Otvorené dvere „civilizácii“

Autor v analýze tvrdí, že pre víťaza prezidentských volieb na Ukrajine Viktora Juščenka len teraz nastávajú ťažké časy.

transitions online, tol
transitions online, tol

Ukrajinci v minulosti často považovali západné demokracie za „civilizované“ so skrytým podtónom, že post-sovietska Ukrajina taká nie je. „Oranžová revolúcia“, ktorá v opakovaných voľbách 26. decembra vyústila do víťazstva opozičného kandidáta Viktora Juščenka, otvorila Ukrajincom dvere do novej, „civilizovanej“ budúcnosti.

Výsledky volieb však naznačujú, že mnoho Ukrajincov nesúhlasí s názorom, že Západ je civilizovaný, ani s tým, že ukrajinský prezident Leonid Kučma civilizovaný nebol (alebo s oboma). Predbežné výsledky posledného kola ukázali Ukrajinu rozdelenú takmer do takej miery, ako to naznačovali podvodom zmarené predchádzajúce kolá volieb. Juščenko získal 51,99 percent hlasov v porovnaní s 44,19 percentami úradujúceho premiéra a Kučmovho vlastnoručne vybraného nástupcu Viktora Janukoviča.

Rozdelenie krajiny však stále nie je také dramatické, ako sa zdalo po druhom volebnom kole. Po tom, čo nadobudol účinnosť nový volebný zákon, Juščenkova podpora stúpla takmer vo všetkých východných a južných oblastiach Ukrajiny, ktoré boli dovtedy „beznádejne modré“ (volebná farba jeho protikandidáta Viktora Janukoviča). Výnimkou bol región Sumy, Juščenkova domáca oblasť, v ktorom zvíťazil v oboch kolách volieb. Zisky v týchto oblastiach neboli dramatické (od 0,4 percenta v Záporoží po viac ako dve percentá v Dnepropetrovsku), ale stačili na zvrátenie Janukovičovho „víťazstva“ v druhom kole. Boli obzvlášť významné, ak berieme do úvahy nedostatok času na uzákonenie zmien vo volebnom zákone a fakt, že ostatné aspekty regionálnych mocenských štruktúr zostali nezmenené.

Juščenko prehral iba v dvoch regiónoch: v Donecku, kde získal len 4,21 percenta hlasov, a v susednej oblasti Luhansk zo ziskom 6,21 percent hlasov. V politickom, ekonomickom i mediálnom živote oboch oblastí dominuje Janukovič spolu s podnikateľom Renatom Achmetovom, ktorý v najväčšej miere finančne prispel na Janukovičovu prezidentskú kampaň.

Juščenko je teda prezidentom Ukrajiny, ktorá je menej rozdelená, než si mnohí mysleli. Je tiež presvedčivým víťazom. Porovnajme jeho výsledky napríklad s volebnými ziskami Leonida Kučmu v roku 1999. Najnižší Kučmov zisk v roku 1999 bol 17,11 percent, najvyšší 19,7 percent. 50 percent hlasov získal len v šiestich z 27 ukrajinských regiónov, hoci mal proti sebe omnoho slabšieho súpera. Pre porovnanie, Juščenko získal viac ako 50 percent v 18 oblastiach a viac ako 60 percent v 17 oblastiach (predbežné výsledky boli vyššie než skutočné, ktoré naznačujú, že Juščenko vedie o 15 až 20 percent.)

No i tak neprekvapuje, že tieto voľby rozdelili krajinu na dva póly, vzhľadom na Juščenkovu proreformnú a prozápadnú agendu, a Janukovičov otvorene proruský program s cieľom zachovať status quo. Voľby v počte odovzdaných hlasov takmer presne zvýraznili, do akej miery si Ukrajina ešte stále nie je istá, ktorým smerom sa má vydať.

Juščenko práve vstupuje do temného obdobia neistoty, nesúc bremeno veľkých očakávaní väčšiny verejnosti, že musí neutralizovať podozrenie a strach mnohých na východe, a – keďže tu išlo r evolúciu a výzvu pre zavedený poriadok – že musí zmeniť starý systém.

Tvrdohlavý a osamelý porazený

Voľby boli možno rozkladné, no Juščenkovo víťazstvo a porážka starého systému by na prvý pohľad mohli vyzerať presvedčivo. Hoci nie drvivý, rozsah Juščenkovho víťazstva je značný. Keď medzinárodní pozorovatelia označili voľby z 26. decembra za legitímne (alebo, slovami 1 370-členného tímu pozorovateľov z OBSE, „podstatne priblížili Ukrajinu k splneniu medzinárodných štandardov“), získal legitimitu. Až na jednu výnimku žiadny významný ukrajinský politik nespochybnil výsledky volieb na verejnosti. Hovorca parlamentu Volodimir Lytvyn, Kučmov bývalý blízky poradca, zablahoželal Juščenkovi k víťazstvu. Stúpenci Janukoviča sa dnes snažia vyrovnať sa s novou mocenskou realitou. Mnohé piliere Kučmovho vedenia spáchali „samovraždu“ (27. decembra bol vo svojom vidieckom dome nájdený mŕtvy minister dopravy Georgij Kirpa. Kirpa, ktorý bol istý čas považovaný za uchádzača o prezidentský úrad, bol v podozrení z odčerpania stoviek miliónov dolárov zo štátnej pokladnice. O tri týždne predtým si Jurij Liach, predseda Ukrajinskej kreditnej banky, zjavne sám podrezal hrdlo otváračom na listy, a zanechal list na rozlúčku. Liach bol blízkym obchodným partnerom Kučmovej „pravej ruky“ – Viktora Medvedčuka).

Tou výnimkou je, samozrejme, samotný Viktor Janukovič. Janukovič odmietol uznať rozhodnutie, ktoré zvrátilo jeho „víťazstvo“ v druhom kole o 2,85 percentuálnych bodov, a prehlásil, že najväčším dňom volebných podvodov nebolo druhé kolo 21. novembra, ale v tretie kolo 26. decembra. Janukovič nielen že odmietol uznať výsledky volieb, no tiež sa pokúsil udržať sa vo funkcii premiéra a zvolať zasadnutie kabinetu. Nepodarilo sa mu to. Stúpenci opozície zablokovali vládnu budovu, a dokonca niekdajší podporovatelia ako Lytvyn proti nemu verejne vystúpili. Odstúpil o dva dni neskôr, 31. decembra, (hoci Kučma prijal jeho rezignáciu až 5. januára).


Plný text článku v anglickom jazyku bol uverejnený na stránke Transitions Online 6. januára 2004.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA