Ukrajina v očakávaní novej revolúcie

Analýza hodnotí výsledky parlamentných volieb na Ukrajine v ktorých, napriek prvému miestu Strany regiónov, získali väčšinu strany spojené s „oranžovou revolúciou“.

ssve, spoločnosť pre strednú a východnú európu
ssve, spoločnosť pre strednú a východnú európu

 

Aj napriek prvému miestu, ktoré vo voľbách získala Strana regiónov, výsledok ukrajinských volieb neznamená zásadné prekreslenie politickej mapy štátu, či nebodaj nástup „modrej kontrarevolúcie.“ V skutočnosti sily, ktoré sa tak či inak hlásia k proruskej orientácii, resp. k dedičstvu po ZSSR, neskopírovali ani len výsledok prezidentských volieb 2004, keď vtedajší premiér Viktor Janukovyč získal takmer 45 percent hlasov, nehovoriac už o výsledku bývalého prokučmovského bloku Za jednotnú Ukrajinu, ktorý dokázal s dnes už úplne marginalizovanou Sociálnodemokratickou stranou Ukrajiny (zjednotenou) – SDPU (o) vytvoriť parlamentnú väčšinu. Strana regiónov by nezískala parlamentnú väčšinu, ani keby sa spojila s komunistami a Ľudovou opozíciou Natalie Vitrenkovej, ktorej vstup do parlamentu do poslednej chvíle zostával na vážkach.

Celkovo teda strany, spojené s „oranžovou“ revolúciou a vyslovujúce sa za rozchod so sovietskou minulosťou, získali vyššie percento hlasov, ako v parlamentných voľbách 2002. Strana regiónov bude mať v novom parlamente 186 poslancov, Blok Júlie Tymošenkovej (BJUT) – 129, blok Naša Ukrajina (NU) – 81, Socialistická strana Ukrajiny (SPU) – 33 a napokon Komunistická strana Ukrajiny (KPU) – 21. Strany, hlásiace sa k ukrajinskému „Majdanu“, tak získali viac hlasov, ako v roku 2004 získal Juščenko a to dokonca aj v situácii, keď „oranžové“ sily boli rozštiepené a mimo parlamentu zostali projekty ako Pora – Strana reformy a poriadok či Blok Kostenka – Pľušča.

Väčšina ukrajinských voličov podporila strany, ktoré aspoň v deklaratívnej rovine presadzujú ideály Majdanu – slobody, demokracie a európskej voľby. Naopak, zdá sa, že Strana regiónov vyčerpala svoj mobilizačný potenciál. Viaceré predvolebné prieskumy verejnej mienky potvrdili, že sa priblížila k maximu svojho voličského rezervoáru. Kým Naša Ukrajina i BJUT dosahovali pomerne vysoké hodnoty prijateľnosti pre voličov ako strany, ktoré by v prípade, že by podobná možnosť existovala, volili na druhom mieste, kým tieto hodnoty v prípade Strany regiónov boli veľmi nízke.

Prekvapením volieb bol výsledok BJUT. Predvolebné prieskumy preferovali skôr Našu Ukrajinu, potenciálni voliči sa však obávali kalkulácií jej lídrov o vstupe do koalície s Regionálmi. Preto sa rozhodli uprednostniť BJUT, hoci jeho preferencie prudko klesli, keď sa Julia Tymošenková spoločne s Janukovyčom rozhodli vysloviť nedôveru vláde Jurija Jechanurova. Príčinou neúspechu NU bol zároveň fakt, že zoskupenie sa rozhodlo vsadiť na svoje prepojenie s osobou prezidenta Viktora Juščenka, hoci jeho popularita v porovnaní s rokom 2004 podstatne klesla a navyše, Juščenko na pôvodný zámer stať sa volebným lídrom Našej Ukrajiny neskôr rezignoval. Pritom Naša Ukrajina značne utrpela na odchode populárnych protagonistov Majdanu (napr. Mykola Tomenko, ktorý prešiel na stranu BJUT) či ľudí, ktorí sa angažovali v národnodemokratickom hnutí od začiatku 90. rokov minulého storočia do Bloku Kostenka-Pľušča, BJUT, ale aj do spojenectva s blokom Pora, s ktorým sa spojila liberálna strana Reformy a poriadok (PRP) ministra financií Viktora Pynzenyka.


Plné znenie analýzy nájdete na stránkach Euromonitor, vydávaných Spoločnosťou pre strednú a východnú Európu

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA