V4 po rozšírení EÚ: expanduje, alebo exspiruje?

Analýza sa zamýšľa nad budúcnosťou visegrádskeho zoskupenia. Autor navrhuje rozšírenie V4 o ďalšie krajiny regiónu s perspektívou doplnenia na 16 členov. Stala by sa tak nástrojom spolupráce medzi EÚ a štátmi, ktoré v dohľadnej dobe zostanú mimo nej.

 

Rozšírenie Európskej Únie o 10 nových členov oprávnene otvára otázku, aký vývoj čaká Višegrádsku štvorku (V4) po tom, čo jej členovia vstúpia do EÚ. Pôvodný účel ešte v rámci V3, formulovaný prezidentom Václavom Havlom, bol rozšíriť spoluprácu medzi krajinami, ktoré komunistické obdobie vzájomne odcudzilo a ktoré pred rokom 1989 nemali skúsenosť s vedením zmysluplnej politickej, ekonomickej, kultúrnej či bezpečnostnej spolupráce. Táto vízia sa nikdy nenaplnila a V4 rezonovala viac v EÚ ako v samotných členských krajinách. Dôvod bol jednoduchý: mnohí politici z V4 mali podozrenie, že EÚ – ešte nerozhodnutá o miere a časovom horizonte rozšírenia – považuje V4 nielen za testovaciu parketu budúceho členstva, ale možno aj za alternatívu EÚ. Podozrenie jedných a úmysel druhých sa stretol asi na pol ceste, dnes však je to už irelevantné.

Faktom zostáva, že po niekoľkých krízach v deväťdesiatych rokoch sa hlavný cieľ V4 zredukoval na koordináciu krokov, ktoré mali dostať jej členov do NATO a EÚ. Z tohto hľadiska si V4 splnila svoj účel a jej pokračovanie by malo pokračovať vo vzájomnej, hoci vlažnej spolupráci alebo v pretvorení sa na akúsi lobistickú skupinu v rámci EÚ. Avšak je veľmi otázne, či V4 je to najlepšie zoskupenie na presadzovanie záujmov jej členov a či naopak nebude obmedzovať ich rôznorodé snahy a ciele. Dá sa teda konštatovať, že ak by sa pôsobenie V4 obmedzilo na spoluprácu v rámci EÚ a to v súčasnom počte, jej účel sa naplnil.

Ak by aj bola snaha na strane politikov V4 znovu naštartovať a skonsolidovať V4, vyžadovalo by si to enormné úsilie. Doteraz sme svedkami len veľmi formálnej snahy pokračovať v spolupráci a počas vyše desiatich rokov existencie V4 nedokázala vytvoriť ani jeden spoločný sekretariát na koordináciu vlastných aktivít. Preto je otázne, či V4 ma po reálnom zhodnotení šancu na prežitie. Inými slovami, ak by k 1. máju 2004 V4 zanikla, nebola by to až taká veľká tragédia.

Avšak z dlhodobého hľadiska by zánik V4 vytvoril vákuum, ktoré by sa v budúcnosti len ťažko dalo vyplniť. Som presvedčený, že ak by V4 pozmenila svoj doterajšie pôsobenie a počet krajín, ktoré by sa stali jej členmi, V4 má v budúcnosti nečakane veľký potenciál v rámci EÚ a Európy. Višegrádska skupina (VS) môže zohrať kľúčovú úlohu vo vnútri Schengenskej zóny – môže sa stať onou romantickou, súcitnou a duchovnou časťou Európy, ktorú by každý v nej chcel mať, no nik nemá ani čas ani chuť takýto vznešený koncept realizovať. VS by bolo práve to zoskupenie, ktoré nebude zatvárať oči pred prosbami tých, ktorí zostanú mimo EÚ, tak ako terajšie krajiny V4 nechceli byť ignorované a zabudnuté západoeurópskymi krajinami v nedávnej minulosti. Višegrádska iniciatíva môže byť pre krajiny mimo EÚ prakticky, ale aj psychologicky veľmi dôležitá. Či títo východní a južní susedia, ktorí mali rovnakú skúsenosť ako my a prežili komunistickú éru, budú vnímať EÚ ako uzamknuté spoločenstvo, ktorá sa stará len o svojich členov – často na úkor tých, čo sú vonku -, alebo budú vnímať EÚ ako priateľského, starostlivého a pohostinného obra, bude záležať najmä na tom, ako sa noví členovia k nim zachovajú. Či sa krajiny V4 budú venovať len problémom samotnej EÚ alebo budú vnímať svoju úlohu ako prínos do EÚ, možno rozhodne o budúcom charaktere EÚ. Rozšírenie V4 je jednou z možností, ako Európu spájať a nie vymedzovať a to je výzva aj pre nás.

Navyše, je celkom možné, že západné krajiny EÚ sú a budú natoľko ponorené do svojich vnútorných problémov, že im potrvá ešte niekoľko rokov kým si uvedomia potrebu takéhoto regionálneho zoskupenia, ktoré poslúži ako spojka s krajinami susediacimi s EÚ. Je preto logické, že rozšírená Višegrádska skupina sa musí zrodiť ako regionálna iniciatíva. Aj objektívne existuje dôvod, aby takáto skupina existovala. Po rozšírení EÚ sa stupeň spolupráce a kontaktov medzi krajinami, ktoré dovtedy boli v blízkom styku sa v dôsledku Schengenskej hranice prudko zníži.

V momentálnej situácii V4 je v určitom prechodnom stave – ešte nie je členom EÚ, a ponúknuť členstvo vo V4 má zmysel až po rozšírení EÚ. Potom bude jasné, ktoré povinnosti a právomoci si vyžaduje členstvo a v čom a do akej miery sa V4 zmení už samotným vstupom do EÚ. Po vstupe by sa V4 mala dohodnúť, čo bude predmetom členskej spolupráce a čomu, naopak, by sa mali jej krajania vyhnúť. Aspekty, na ktoré by sa V4 mala koncentrovať po svojom rozšírení sú kultúra, školstvo, akademická spolupráca, rôzne historické komisie, turistika, ako aj ad hoc projekty konkrétnej politickej spolupráce. To všetko by sa malo koordinovať Višegrádskeho sekretariátu, ktorý by sa nepochybne mal vytvoriť.

Vízia a realita

Netreba však byť naivný, vedúcim politikom V4, sa do tejto novej roly nielen nechce, ale ani ju nevnímajú ako potenciálne veľmi dôležitý element v rámci EÚ. Preto je dôležité pripomínať im potenciál V4 a nechať ich trebárs aj odmietnuť túto iniciatívu. Avšak ak sa ich na to nik nespýta, sami asi s touto iniciatívou neprídu. Prechovanie terajšieho počtu a neurčitej aktivity, ba dokonca rozšírenie len v rámci EÚ premení V4 na veľmi formálne stretávanie prezidentov a premiérov na rôznych hradoch a zámkoch našich štyroch krajín. Neškodné stretnutia, nad ktorým však bude zakaždým visieť otáznik, prečo sa vlastne konajú. Čo teda zmysel má a nakoľko je to realistické a realizovateľné?

V prvom rade V4 by sa mala rozšíriť o bývalé komunistické krajiny, ktoré vstupujú do EÚ (Slovinsko, tri pobaltské štáty) teda rozšírenie na V8. V druhej fáze o susedné postkomunistické krajiny, ktoré ostanú mimo EÚ po roku 2004 (Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, krajiny bývalej Juhoslávie, ako aj Moldavsko či Bielorusko, ak sa raz stanú demokratickými krajinami) – zhruba na V16. V takomto zoskupení, nazvime ju, Višegrádska skupina (VS) by sa mohla stať sprostredkovateľkou kultúrnej, ekonomickej a regionálnej spolupráce pre štáty, ktoré sa ocitnú na Schengenskej hranici. Krajiny vo východnej a južnej Európe sa môžu právom cítiť izolované od ich susedov v EÚ, s ktorými doteraz mali blízke kontakty a otvorenú hranicu a od ktorých ich bude deliť Schengenská hranica. Novou úlohou rozšírenej Višegrádskej skupiny by mala byť pomoc, na ktorú terajšia EÚ nemá kapacitu a nie je ju ani schopná poskytnúť. EÚ musí poskytnúť pomocnú ruku svojim susedom, ak sa nechce premeniť na pevnosť menom Európa- do ktorej síce budeme patriť aj my.

Je paradoxom, že vôbec nie je problém vidieť úžitok takejto rozšírenej a zmenenej Višegrádskej skupiny. Problémom zostáva, že súčasné vedenie V4, ako sme toho boli svedkami v Budapešti, nemá ani plán ani záujem konať týmto smerom. Takéto rozšírenie by si vyžadovalo nielen obrovskú kapacitu a organizačnú schopnosť politikov, ale aj víziu a dávku empatie, ktoré súčasní politici ale aj intelektuálne špičky v týchto krajinách postrádajú.

„Pevnosť Európa“ je hrozbou pre tých, čo zostanú vonku, no pre tých, čo sú vnútri, vrátane nás, jej múry vyzerajú potrebné a naoko nevinné. Bohužiaľ nezdá sa, že by terajšie vedenie EÚ vnímalo a chápalo ohrozenie, ktoré spôsobí pre jej vonkajších susedov na východe a juhu. Nie je jasné, či si Brusel uvedomuje, že pretransformovaná V4 by mohla poskytnúť služby, na ktoré terajšia EÚ nemá ani kapacitu a možno ani záujem. Dokonca sa môže stať, že EÚ tak ako doteraz často umelo udržiavala V4 pri živote, môže túto skupinu v jej súčasnej podobe vnímať ako narúšajúcu fungovanie EÚ. Táto legitímna námietka by sa mohla vyvrátiť, ak by V4 zmenila svoj účel, jasne definovala, do čoho sa púšťať nechce a kde a ako môže pôsobiť v prospech fungovania EÚ. Krajiny V4, ale aj iné vstupujúce krajiny, si musia nájsť dôstojné postavenie v rámci novej EÚ a rozšírenie V4 je jedno z takýchto riešení. Už by sme neboli len veční prijímatelia výhod, ale aj tí, čo poskytujú a sprostredkujú to čo sme sami dostali a čoho sme sami tvorcovia. Skôr či neskôr EÚ musí oceniť túto iniciatívu a na druhej strane náš obzor sa rozšíri o perspektívu zvyšných členov VS. Krátkodobo môžeme len získať čo sa týka kultúry a ekonomiky, dlhodobo získa celá Európa – politickú stabilitu na svojom okraji.

Ekonomika a kultúra

Až do vstupu do EÚ, koordinácia hospodárskej spolupráce v rámci V4 a CEFTA bola potrebná a prospešná. Avšak po rozšírení v 2004 tieto aktivity budú inkorporované do štruktúry a politiky EÚ. V tejto novej fáze krajiny V4 sa ľahko môžu stať ekonomickými konkurentmi, lákajúci rovnakých investorov, často exportujúci rovnaký tovar. Kodaňské prístupové jednania nasvedčujú, že krajiny V4 napriek predchádzajúcim sľubom konali nejednotne a sebecky, hľadiac prirodzene skôr na svoj vlastný prospech, ako na nejaký imaginárny priestor V4, ktorý nemusí v dohľadnej dobe existovať. Teda argument, že V4 by mala fungovať ako ekonomické lobby v rámci EÚ je pochybný a zdá sa mi, že ekonomika by nemala byť ten hlavný pilier, ktorý by mal pokope udržať V4 alebo jej pozmenenú formu v budúcnosti. Skôr by som tvrdil, ekonomická spolupráca v rámci EÚ by mala byť vyčlenená z okruhu pôsobenia VS, pretože je a bude zdrojom napätia, ktoré môže veľmi rýchlo pochovať aj tak už krehkú štruktúru V4.

Naopak, rozšírená Višegrádska skupina by mohla poskytnúť Višegrádskym krajinám v rámci EÚ priestor pre spoločnú ekonomickú stratégiu a spoluprácu navonok s ich partnermi, ktorý budú mimo EÚ. Znižovanie obchodných bariér a ciel, ktoré automaticky vzniknú po rozšírení, by mohli byť jednou z úloh rozšírenej VS. To by si však vyžadovalo obrovskú snahu a jednotnosť, pretože nebude jednoduché v Bruseli vybojovať výnimky pre krajiny, ktoré sú mimo EÚ. Takéto snahy majú význam z niekoľkých dôvodov. Po prvé, vyvíjalo by to tlak na EÚ, aby postupne otváralo svoje hranice pre susedné krajiny. Po druhé, Višegrádske krajiny v rámci EÚ by robili pre svojich spolučlenov to, čo západné krajiny robili pre krajiny V4 predtým, ako boli prizvané do EÚ. Po tretie, Višegrádske krajiny mimo EÚ by boli permanentne tlačené do reforiem a demokratizácie, pretože vidina členstva by nebola rétorická, ale konkrétna a to vďaka ich spolučlenom z EÚ. Nová generácia v týchto spoločnostiach, ak by jej časť strávila povedzme rok štúdia v niektorej z Višegrádskych krajín alebo niekde v EÚ, by bola lepšie pripravená chrániť demokratické princípy ako ich rodičia alebo rovesníci odchovaní ekonomickou a politickou mizériou ich krajín a rečami o tom, ako svojich exkluzívny klub, teda EÚ, opustil.

Rozšírená Višegrádska skupina nie je len projekt, ale aj výzva, ktorá môže byť zdrojom energie alebo inšpirácie pre Európu, ktoré po roku 1989 mnohí márne očakávali veriac, že vytryskne z postkomunistických krajín. V4 môže hrať omnoho dôležitejšiu úlohu, ako je na prvý pohľad zrejmé. Záverom, v trochu poopravenej podobe pre V4 platí Palackého výrok – „ak už V4 existuje, musíme ju znovu vymyslieť.“


Autor je politológ. Pôsobí ako výkonný riaditeľ Výberového vzdelávacieho spolku v Bratislave.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA