Vôbec tu nejde o mäso

Chýbajúci súhlas všetkých 25 krajín EÚ spôsobil, že na helsinskom summite EÚ – Rusko sa nezačalo rokovanie o novej dohode o partnerstve a spolupráci. Poľsko trvalo na svojom vete – a správne!

Čím viac bude Európa o poľskom prístupe uvažovať, tým skôr pochopí, akým výzvam čelí vo vzťahoch s Ruskom, napísal poľský časopis Tygodnik Powszechny.

Začalo to falšovaním

Všetko sa začalo falošnými certifikátmi, ktoré poslúžili Rusku ako zámienka na uvalenie embarga na poľské mäso. Tarnowská prokuratúra zistila pri vyšetrovaní, že falošné dokumenty sa týkali tovaru vyrobeného v USA, ktorý sa dostal do Ruska cez Litvu. Chýbajúca poľská diakritika svedčí o tom, že sa falšovalo niekde mimo Poľska, jazykové hrubky najskôr spáchal niekto ruskojazyčný. Ak kvôli tomu Rusko potrestalo Poľsko, mohli by potrestať aj Francúzsko za to, že bulharskí alebo ukrajinskí vinári označujú svoje šumivé moky za „šampanské“.
V každom prípade úplný zákaz importu poľského bravčového je neadekvátne opatrenie, a sankcie trvajú už rok. Nehovoriac o tom, že celý čas ruská prokuratúra dôsledne odmietala s Poliakmi spolupracovať pri vyšetrovaní a ruské sanitárne orgány úplne demonštratívne sabotovali kontroly na poľských bitúnkoch a v mliekarňach. Rusi zakázali aj dovoz mliečnych a rastlinných výrobkov, a to sa o predloženie dôkazov starali ešte menej ako pri mäse.

Premyslená provokácia?

Denníky Źycie Warszawy a Dzienik napísali, že Moskva sankcie vyprovokovala, a to za účasti tajných služieb. Vzhľadom na diletantstvo falšovateľov tomu ťažko uveriť. Vyprovokovanie sankcií sa javí úplne dôveryhodné na pozadí dlhého zoznamu zákazov (moldavské a gruzínske víno, gruzínska minerálka, lotyšské šproty, moldavské a ukrajinské bravčové mäso). Ak nejde o mäso, o čo ide?
Wojciech Olejniczak, ktorý bol ministrom poľnohospodárstva v časoch, keď sa príbeh začínal, obvinil Rusov z ochranárstva. Ľudia z vedenia ruského ministerstva poľnohospodárstva, ktorí investovali veľké sumy do chovov, sa chceli zbaviť konkurentov. Ďalšia verzia hovorí, že po uzatvorení dohody s Brazíliou o dodávkach zbraní za mäso museli Rusi urobiť na svojom trhu „trochu miesta“.
Niet pochýb, že sankcie časom, ak nie od začiatku, začali plniť aj politickú úlohu. Už minulý rok sa Rusi naučili perfektne využívať nejasnosti v práve EÚ v súvislosti s rozlíšením medzi únijným a národným trhom. Úspešne odstavili Európsku komisiu od rokovania s Poľskom, Litvou a ďalšími štátmi, vývoz ktorých blokujú. Vznikla situácia, kedy môže Rusko rozoštvávať jednotlivé štáty EÚ proti sebe a v dôležitých veciach účinne brániť vytvoreniu jednotného frontu únie. Lotyši hneď odvolali podporu poľskému vetu, keď Rusi zmiernili sankcie na ich lahôdkové rybičky.

Cukor a bič

Aj to, ako Kremeľ zapája európske či americké energetické koncerny (nemecký BASF a baltský plynovod) či ich vylučuje (Shell a Sachalin 2) z lukratívnych plynárskych a ropných projektov, slúži na rovnaký cieľ – má zabrániť situácii, keď Rusko bude mať proti sebe celú úniu. Tá chvíľa však nevyhnutne prichádza. Európska komisia čoskoro predloží plán liberalizácie energetiky. Brusel chce oddeliť ťažobné, prepravné a distribučné firmy, čo priamo zasiahne stratégiu ruských koncernov Gazprom a Rosneft. Napriek všeobecnému presvedčeniu ruskej tlače, že sa EÚ zriekla energetickej charty, v Európe vládne zhoda, že nová dohoda s Ruskom má obsahovať najdôležitejšie prvky charty, ako aj liberalizáciu dodávok stredoázijského plynu cez ruské územie. Kremeľ si to uvedomuje, a preto sa snaží presvedčiť západnú verejnosť, že požiadavky v energetike sú nereálne, alebo že ich predkladajú štáty s protiruskými predsudkami.
Boj o sprístupnenie ruských ložísk a plynovodov západným investorom sa nedeje z európskeho hľadiska len kvôli hrozbe, že Kremeľ využije energetiku na politické vydieranie; tomuto odmieta stále mnoho poľských partnerov v EÚ uveriť. V Európe sa čoraz hlasnejšie hovorí o tom, čo pripúšťajú už aj ruskí ministri: o pár rokov sa Rusko energeticky zrúti.

Kríza je zatiaľ za obzorom

S hospodárskym rastom rastie aj domáca spotreba, kým ťažba zostáva na rovnakej úrovni, nehovoriac o katastrofálnom stave infraštruktúry. Jedine s pomocou západného kapitálu sa dá pomýšľať na otvorenie nových ložísk, modernizáciu plynovodov a rozvoj energetiky. Preto je energetická charta taká dôležitá. Spory o blokačnú taktiku poľskej vlády síce vedú k výčitkám, že poškodzujeme spoločný front. Ale povzbudzujú diskusiu o strategických otázkach, škoda len, že tak neskoro. Lepšie je však neskoršie rokovanie s Ruskom o novej dohode, ako ho začať bez vedomia veľkosti výzvy.
Netreba sa báť, že by Moskve na novej dohode s EÚ nezáležalo. Doterajšia zmluva je pre ňu nepohodlná, obsahuje množstvo politických, právnych a hospodárskych záväzkov, ktoré odporujú Putinovej vízii štátu. Kremeľ má taký istý záujem ako únia zmeniť právny základ vzájomných vzťahov. Rusko má však o zmenách úplne iné predstavy ako EÚ.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA