Začína Juščenkovo prezidentovanie

Analýza sa venuje zloženiu novej ukrajinskej vlády a nástupu Viktora Juščenka do funkcie prezidenta.

ces, centre for eastern studies
ces, centre for eastern studies

 

Deň po svojej inaugurácii prezident Viktor Juščenko vymenoval Juliu Tymošenkovú za výkonnú premiérku, a o deň neskôr nominoval Petra Porošenka, hlavného kandidáta na premiéra, na post tajomníka Národnej rady pre bezpečnosť a obranu. Zloženie novej vlády by malo byť známe tento týždeň. Julia Tymošenková bude energickou, rozhodnou a nezávislou premiérkou. Ako odporkyňa už prijatej ústavnej reformy sa možno bude usilovať o jej revíziu, najmä preto, že vstupom reformy do platnosti (začiatkom budúceho roka) by prišla o svoju funkciu premiérky. Porošenko je na rozdiel od nej Juščenkovým najbližším spojencom, a jeho silná pozícia by mala byť protiváhou postavenia Tymošenkovej a kontrolovať jej prílišné ambície.

Inaugurácia

23. januára Viktor Juščenko zložil prezidentskú prísahu a stal sa novým prezidentom Ukrajiny. Na ceremoniáli v sieni Hornej snemovne sa zúčastnili obaja bývalí prezidenti Leonid Kravčuk a Leonid Kučma, no bývalý premiér a Juščenkov súper Viktor Janukovič sa na nej nezúčastnil. Podľa spoľahlivých zdrojov bol v teň deň v Moskve na audiencii u prezidenta Putina. Žiadny priamy transfer prezidentskej moci sa nekonal – Juščenko prijal prezidentské insígnie z rúk predsedu ukrajinského Ústavného súdu. Nový prezident okamžite po svojom ustanovení do funkcie prijal rezignáciu vlády od výkonného premiéra Mykolu Azarova, a predniesol krátku a pomerne formálnu reč. Následne Juščenko prijal prísahu od veliteľov ozbrojených síl v Mariinskom paláci.

O hodinu neskôr sa Juščenko a jeho rodina (manželka, päť detí a dve vnúčatá) objavili na Námestí nezávislosti, kde prezident predniesol svoj inauguračný prejav. Najdôležitejším momentom prejavu bolo vyhlásenie, že cieľom Ukrajiny je členstvo v Európskej únii. Juščenko hovoril aj o slávnej histórii Ukrajiny, hoci preskočil 20. storočie, a vyhlásil, že chce byť prezidentom všetkých regiónov a všetkých občanov bez ohľadu na jazyk, vyznanie či názory. Svoj prejav ukončil slovami: „Sláva Vám, Sláva každému z Vás, sláva Bohu a sláva Ukrajine!“ Juščenkovo vystúpenie sledovalo viac ako pol milióna ľudí na Námestí nezávislosti a viac ako12 miliónov v televízii a v rozhlase.

O deň neskôr, krátko pred odchodom do Moskvy, sa Juščenko stretol s predstaviteľmi najväčších kresťanských denominácií Ukrajiny v najstaršom chráme krajiny, Sofijskom chráme (je to budova múzea, ktorú vlastní štát). Na stretnutí sa zúčastnil predstaviteľ Ukrajinskej ortodoxnej cirkvi moskovského patriarchátu, jedinej veľkej denominácie, ktorá podporovala Janukoviča.

Tesne pred odchodom Juščenko na letisku prijal najvyšších štátnych predstaviteľov. V Moskve sa stretol s prezidentom Vladimírom Putinom i Alexejom II., najvyšším cirkevným hodnostárom Moskvy i celého Ruska.

Vymenovanie Julie Tymošenkovej

Napriek očakávaniam nebola Julia Tymošenková predstavená Hornej snemovni ako kandidátka na post premiérky, no okamžite nominovaná za výkonnú šéfku vlády (parlament začal svoje jarné zasadnutie až 1. februára). To znamená, že Juščenko nedôveruje starému kabinetu a najmä Aznarovovi.

Vymenovanie J. Tymošenkovej do funkcie premiérky bolo stanovené koaličnou dohodou, ale ľudia okolo Juščenka o tomto kroku dosť pochybovali. Na post premiéra ašpiroval aj Petro Porošenko, a do úvahy prichádzalo niekoľko ďalších kandidátov. Pod dlhom váhaní si Juščenko vybral Tymošenkovú, a Porošenka poveril ďalšou kľúčovou štátnou funkciou. Nomináciu Julie Tymošenkovej podporila i väčšina poslancov parlamentu.

Ako bývalá vicepremiérka je Julia Tymošenková na funkciu premiérky pripravená lepšie, než ktokoľvek iný z Juščenkovho okolia. V tejto role v roku 2000 bola taká efektívna a rozhodná, že ju nazývali „železnou Juliou“. Bola tiež jednou z čelných osobností „oranžovej revolúcie“, čo jej prinieslo obrovskú popularitu. Na druhej strane pochádza z oligarchickej skupiny v Dnepropetrovsku, z vlastnej skúsenosti pozná oligarchický obchod a vie, ako jednať s jeho predstaviteľmi. Juščenko od nej môže očakávať energické a efektívne vládnutie, a čo je možno ešte dôležitejšie, i tie najmenšie úspechy novej vlády dokáže verejnosti šikovne predostrieť ako triumfy, a zároveň vie zamaskovať i veľké nedostatky. Posledná schopnosť bude veľmi dôležitá v kontexte kampane pred parlamentnými voľbami v marci 2006, ktorá už sa rozbieha.

Vláda na čele s Tymošenkovou bude oveľa nezávislejšia od prezidenta, než by mohol byť kabinet, vedený napríklad Petrom Porošenkom. Ukáže sa, či Tymošenková bude pracovať v prospech celej koalície a podporovať Juščenka, alebo iba svoju vlastnú stranu.

Pretvorenie prezidentského aparátu

Prezident Juščenko rozpustil prezidentskú administratívu. Za šéfa vymenoval Oleksandra Zinčenka a poveril ho úlohou zorganizovať prezidentský sekretariát. Petro Porošenko bol vymenovaný za tajomníka Národnej rady pre bezpečnosť a obranu (RNBO). Obe nominácie naznačujú, že prebiehajú významné zmeny vo fungovaní ústredných štátnych orgánov Ukrajiny.

Prezidentská administratíva bola mimoústavným orgánom, ktorý sa za Viktora Medvedčuka stal akousi super-vládou a vyvolával všeobecnú kritiku, ak nie priam nenávisť. Skladal sa zo širokej škály poradných a analytických orgánov, z ktorých väčšina zostane pravdepodobne zachovaná. Podoba budúceho Sekretariátu prezidenta je zatiaľ nejasná, a dôležité je najmä to, do akej miery umožní jeho šéf prístup rôznym politikom a analytickým inštitúciám k prezidentovi (Medvedčuk prístup k prezidentovi úplne monopolizoval). No ak sa Zinčenko pokúsi prístup zablokovať, silné postavenie tajomníka RNBO pomôže vytvoriť pre prezidenta vyváženejšie „informačné prostredie“.

Národná rada pre bezpečnosť a obranu sa skladá z najvyšších štátnych úradníkov, vedených z úradnej moci prezidentom. Podľa ústavy prislúcha Rade „koordinovať a kontrolovať“ právomoci v oblasti národnej bezpečnosti a obrany. Rozsiahlemu aparátu Rady predsedá jej tajomník. Juščenko sa jasne vyjadril, že Rada, ktorá bola doteraz orgánom druhotného významu, bude hrať významnejšiu rolu. Po vstupe ústavných zmien do platnosti bude Rada, presnejšie jej aparát, hlavným nástrojom prezidenta na ovplyvňovanie štátnych záležitostí. Vymenovanie Porošenka, politika, no zároveň aj úspešného podnikateľa, za tajomníka Rady, naznačuje, že Rada bude viac kontrolovať ekonomické procesy.

Problém parlamentnej reprezentácie

Strana Naša Ukrajina a jej spojenci nedisponujú v Hornej snemovni väčšinou, čo podstatne obmedzuje ich schopnosť presadiť reformné zákony. Juščenko bude potrebovať podporu opozičných klubov, najpravdepodobnejšie centristického bloku, ktorý sa formuje pod záštitou predsedu parlamentu Volodimira Lytvyna., ku ktorému sa pripája stále viac poslancov z pôvodnej provládnej väčšiny. Takáto podpora však nebude zadarmo.

Na jednej strane je možné očakávať, že nové opozičné frakcie (okrem komunistov) sa zmenšia, a niektorí ich členovia sa dokonca možno pridajú k Našej Ukrajine. Na druhej strane v blízkej budúcnosti zrejme dôjde aj k výraznému oslabeniu poslaneckého klubu našej Ukrajiny. Ústava Ukrajiny nedovoľuje kombinovať parlamentný mandát s akoukoľvek inou funkciou v exekutíve, vrátane ministerskej. Juščenko sa svojho mandátu už vzdal, a Tymošenková, Porošenko, Zinčenko a ďalší poslanci, vymenovaní na vládne posty, tak budú musieť urobiť v nasledujúcich dňoch. Do tejto skupiny patria vrcholní predstavitelia Ukrajiny.

Mandáty poslancov, zvolených vo voľbách pomerným systémom, preberú nasledujúci kandidáti na listinách Našej Ukrajiny alebo Bloku Julie Tymošenkovej. Títo sú však väčšinou politikmi nižšieho stupňa, dobrovoľne umiestnenými na „nemandátnych pozíciách“ listín. V prípadoch uprázdnených mandátov poslancov, zvolených väčšinovým systémom (ako napríklad Porošenko), sa budú konať doplňujúce voľby, v ktorých možno zvíťazia kandidáti Našej Ukrajiny, no nie je to isté.

Ešte závažnejším problémom je, že Naša Ukrajina stratí vplyv vo vedení početných parlamentných výborov, vrátane Rozpočtového výboru, ktorému doteraz predsedal Porošenko. Vedúce posty v týchto výboroch boli obsadené v súlade s princípom, že predseda je z koalície a podpredseda z opozície, alebo naopak, a Horná snemovňa nedávno rozhodla, že pred koncom funkčného obdobia sa v predsedníctve výborov nebudú zavádzať žiadne zmeny. To znamená, že napríklad Porošenka nahradí Valerij Konovaľuk, člen „Doneckej“ Strany regiónov.

Odchod Zinčenka z Hornej snemovne vytvára problém doplnenia jej predsedníctva. Tu sa očakáva horúci spor, pretože Zinčenko bol vymenovaný za podpredsedu parlamentu ako zástupca SDPU(u) a jeho pôvodná strana sa bude usilovať na jeho miesto dosadiť svojho kandidáta, zatiaľ čo Naša Ukrajina sa bude pokúšať doplniť predsedníctvo o vlastného zástupcu.  


Analýzu uverejnilo varšavské Center for Eastern Studies.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA