Západný Balkán: Regata v búrke

Európska únia by mala voči uchádzačom o členstvo zo Západného Balkánu pristupovať podľa toho, kto prvý úspešne dopláva do cieľa. Podľa bývalého čiernohorského diplomata Bojana Sarkica môže konkurenčný boj o vstup rozprúdiť v daných krajinách reformy.

Bojan Sarkic je bývalým diplomatom Čiernej Hory. Pôsobil v Rusku a Veľkej Británii a krajinu reprezentoval aj v štuktúrach NATO a Európskej únii.

„Či už ide o Chorvátsko, Čiernu Horu, Macedónsko, Srbsko, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu alebo Kosovo, všetky zmienené krajiny sa snažia pripojiť k európskej rodine (presne v tomto poradí). Chorvátsko určite urobilo úžasný skok. Podpíše prístupovú zmluvu, veľmi pravdepodobne druhý decembrový týždeň, a stane sa plnohodnotným členom od 1. júla 2013. To by malo byť veľké povzbudenie pre všetkých ostatných.

Macedónsko, alebo oficiálne Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, má najdlhšiu „skúsenosť“ ako kandidátska krajina. Niekoľko rokov sa zasekla ako v procese EÚ, tak aj v NATO, najmä kvôli sporu o jeho názov. Dve strany, grécka a macedónska vláda, nevedia nájsť spoločné riešenie a správajú sa v tejto záležitosti často úplne iracionálne.

Skopje trpí dôsledkami určite viac. A časy sú momentálne ťažké ako pre Macedónsko tak aj pre Grécko. Bolo by pozitívne, keby EÚ už konečne určila dátum začatia prístupových rokovaní s Macedónskom, čím by sa spor o názov musel vyriešiť ešte predtým než Macedónsko podpíše svoju prístupovú zmluvu, a to sa nedá očakávať skôr ako o päť až desať rokov.

Čierna Hora, kandidátska krajina, preletela cez predvstupový proces. Malá a zvládnuteľná so stabilnou politickou situáciou, Čierna Hora očakáva dátum pre svoje predvstupové rozhovory. Či ho v decembri dostane, nezávisí iba na jej reformách, boji s korupciou, rodinkárstvom, neefektívnym a politicky ovplyvňovaným súdnym systémom, a na posilnení jej slabých administratívnych kapacít, ale aj na politických ideách v rámci bruselskej administratívy ohľadom všeobecnej regionálnej politiky.

Čierna Hora sa snaží o rýchlejšiu integráciu do NATO (pravdepodobne v roku 2013). Pokiaľ ide o vstup do EÚ, mohla by sa zabaliť do spoločného EÚ balíčka spolu s Macedónskom a Srbskom.

Tohtoročné výročné správy Európskej komisie o krajinách juhovýchodnej Európy budú „pripravené“ trochu skôr ako tomu bolo po minulé roky. Odhalia ich v októbri a nie novembri, a dúfajme, že poskytnú náhľad do plánov EÚ v tomto regióne.

V tomto kontexte bude určite hlavnou otázkou Srbsko. Srbsko je najväčšou krajinou Západného Balkánu s pravdepodobne najlepšou administratívnou kapacitou po Chorvátsku, avšak s obrovským počtom nevyriešených otázok. Ak berieme do úvahy pokrok Srbska, najdôležitejšími otázkami sú určite Kosovo a spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.

Srbsko by podobne ako Macedónsko a Čierna Hora mohlo v dôsledku vydania Ratka Mladiča a Gorana Hadziča Haagskemu tribunálu získať status kandidátskej krajiny ako znak dobrej vôle zo strany EÚ. Srbsko pravdepodobne aj očakáva oznámenie dátumu začatia svojich prístupových rozhovorov s EÚ.

Avšak veľkou záťažou pre Srbsko je Kosovo. Pri „splácaní účtov“ za politiky, ktoré sa zaviedli v minulosti, sa administratíve prezidenta Borisa Tadiča nepodarilo nájsť strategickú cestu von z tejto zložitej situácie. Práve naopak, niektoré neohrabané diplomatické kroky v poslednom čase dokonca ohrozili jeho európsky proces.

Našťastie, v rámci srbskej politickej scény sú aj hlasy, ktoré tvrdia, že Srbsko by malo „nechať Kosovo odísť“. Srbsko bude potrebovať nejaký čas, aby prekonalo tento problém, ale takéto riešenie sa zdá byť nevyhnutným a istým. Ak by sa to stalo, Srbsko by na tom získalo najviac.

Vplyv Srbska na vnútorné záležitosti v Bosne a Hercegovine prostredníctvom srbského etnika v Republike Srpska taktiež zrejme politicky zaváži. EÚ by mala vynaložiť osobitné úsilie na posilnenie štátnych štruktúr Bosny a Hercegoviny, predovšetkým v oblastiach pod chorvátskym a srbským vplyvom (časť Hercegoviny a Republiky Srpska).

Stručne povedané, vyzerá to tak, že v decembri podpíše Chorvátsko prístupovú zmluvu a je realistické sa domnievať, že Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko začnú svoje rokovania niekedy v roku 2012. To však neznamená, že táto skupina zostane „spolu až do konca procesu“. Je lepšie pre tieto krajiny a aj pre EÚ, aby sa držala „princípu regaty“ než spoločného pristúpenia. „Princíp regaty“ môže byť stimulom a „cukrom“ pre všetkých kandidátov.

Posledné tri krajiny juhovýchodnej Európy – Albánsko, Bosna a Hercegovina (BaH) a Kosovo – sú veľmi pozadu oproti ostatným.

BaH nanešťastie ešte stále trpí následkami dlhoročnej vojny a krviprelievania. Je vo veľkej miere „v intenzívnej starostlivosti“ s krehkými vzťahmi medzi svojimi etnikami. Rany minulosti často podráždia „miestni politickí hráči“, ktorí boli rôznym spôsobom zapojení do vytvorenia bosnianskej nočnej mory a deliacich čiar v rámci krajiny. Prítomnosť EÚ v BaH je každopádne nevyhnutná, vrátane Úradu vysokého predstaviteľa so všetkými jeho právomocami.

Albánsko sa stalo plnohodnotným členom NATO, zaostáva však v prístupovom procese s EÚ, hlavne z dôvodu vnútorných politických problémov, nezhôd a nefunkčnosti demokratických inštitúcii (parlamentu).

Kosovo ešte stále bojuje za svoje plné uznanie. Niektoré krajiny EÚ neuznali Kosovo, taktiež významní svetoví hráči ako Čína či Rusko, atď. Nie je členom OSN, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a iných medzinárodných a mimovládnych organizácii (napr. FIFA). Kosovo zostáva ďalším bremenom, ktoré musí EÚ niesť.

EÚ však musí pokračovať v rozširovaní až kým nebude začlenená celá juhovýchodná Európa. Podľa môjho názoru, niektoré rany nebudú úplne vyliečené dokonca ani v deň pristúpenia. Napriek tomu, že horizont Bruselu zakrývajú ďalšie záležitosti, ako napríklad kríza v eurozóne, juhovýchodná Európa by mala zostať na vrchole európskej agendy.“

REKLAMA

REKLAMA