Čínsky a európsky kreatívny priemysel čelia podobným výzvam

Čína závidí Európe jej kultúrne dedičstvo, kvalitu jej umelcov či snahu o zachovanie kultúrnej rôznorodosti, tvrdí Philippe Kern a dodáva, že Európa by si to mala uvedomiť.

Philippe Kern je generálny riaditeľ a zakladateľ KEA European affairs –  konzultačnej firmy, ktorá sa špecializuje na kultúru, kreativitu, médiá a šport.

„V priebehu posledných piatich rokov som mal možnosť a potešenie pracovať a radiť v Číne. V máji ma cesta zaviedla do Pekingu, HongKongu, Šen-čenu a Macau. Upokojuje ma a dokonca motivuje, že situácia pre kultúrny a kreatívny priemysel v Číne nie je, podobne ako v Európe, jednoduchá. Či už pre miestne alebo zahraničné organizácie.

Pridaná hodnota kreativity a predstavivosti je stále len nenaplnený sľub v ekonomike, ktorá stavia na čo najlacnejšej výrobe. Čínski dizajnéri sú vystavení hrozbe, že ich myšlienky niekto ukradne skôr, ako sa dokážu uchytiť vo výrobe. Poctivé firmy majú problém vyhrať verejné tendre, ktoré sú charakteristické neprehľadnosťou a netransparentnosťou.

Digitálne služby v Číne sú na vyššej úrovni než v Európe, ale miestni podnikatelia to nie sú schopní efektívne speňažiť. Právne nástroje v kultúrnom a kreatívnom priemysle sú slabé. Chýba aj lepšia legislatíva o duševnom vlastníctve, za čo lobujú aj firmy z priemyslu. Toto sú faktory, ktoré vytvárajú veľké bariéry.

Kreatívny priemysel je najvyššou politickou prioritou Číny. Ešte veľa však odstáva, aby tvorcovia, umelci a kreatívne spoločnosti získali taký spoločenský status, aký si zaslúžia. Toto sa neveľmi líši od situácie v Európe, aj keď tu existuje predsa len príjemnejšie inštitucionálne prostredie, vrátane finančnej podpory, ochrany duševného vlastníctva a špeciálnych daňových režimov.

Čína, tak ako každá krajina, ktorá investuje do kreativity, urobí chyby. Môže sa stať, že bude ešte  ľutovať výber stratégie, ktorá je príliš zameraná na obchod a spolieha sa na veľké spoločnosti, namiesto podpory malých a stredných podnikov. Kľúčový faktor je tu však je – politická vôľa vyťažiť čo najviac z významných kultúrnych a kreatívnych zdrojov.

Veľké čínske spoločnosti vybudovali pôsobivú kultúrnu infraštruktúru. Dalian Wanda sa onedlho stane najväčším vlastníkom kín na svete, vďaka jeho ponuke pre americké AMC Entertainment v hodnote 2,6 miliardy dolárov. Pri vývoji čínskych značiek medzinárodného významu sa kladie dôraz na staroveké kultúrne tradície.

Číňania vynašli keramiku a boli prví, kto spracovával a obchodoval s hodvábom. Tento kultúrny kapitál sa vracia. Čína podniká kroky, aby transformovala pôvodné tradície, demonštrujúc čínsku túžbu po excelencii a kvalite. Značka ‘Shang Xia’, uvedená firmou Hermés a čínskym dizajnérom Jiang Qiong’er je len z príkladov. Šen-čenský konglomerát Ruby má podobnú stratégiu, zakladá si na 900 ročnej tradícii jingdezhenskej keramiky.

Čína si najíma externých režisérov a hercov, keďže nemá dostatok vlastných, ktorí by zaplnili novopostavené divadlá a kultúrne komplexy. Je otvorená audiovizuálnej koprodukcii a prepája kultúru s technológiou. Zároveň podniká kroky, aby z tejto spolupráce vyrástol silný miestny priemysel. Veľký dôraz v umení sa kladie na pozdvihnutie duše a predstavivosti, za hranicou bežného konzumu a značiek západu.

Počas ciest som sa stretol s európskymi organizáciami, vrátane malých spoločností, ktoré dostávali podporu od národnej vlády (Fínsko, Holandsko), aby sa dokázali presadiť na čínskom trhu. Tieto spoločnosti čelia takým istým problémom ako tie čínske, s jedným výrazným rozdielom – musia sa aklimatizovať na obchodnú prax a tradície východnej civilizácie.  Obchod v Číne má odlišnú filozofiu, v ktorej sa cení trpezlivosť a dôvera. Základom je nájsť spoľahlivého obchodného partnera a zvyšok je už jednoduchý. Pokles hodnoty eura (o 20% za posledné 4 roky) tiež pomáha.

Vstupujeme do novej fázy, v ktorej je silný čínsky výrobný priemysel ohrozený nižšími mzdami v okolitých krajinách a bude preto musieť získať konkurencieschopnosť z inovácií založenej na kultúre a kreativite.

Prostredie ekonomickej nestability a európskych fiškálnych opatrení vyvolalo záujem Číny investovať v Európe. Čína si myslí, že Európa už nemá kapacitu investovať. Vnímanie Európy v roku 2012 je ovplyvnené ekonomickou a sociálnou situáciou v Grécku. Ako môže zbankrotovaná ekonomika investovať v Číne?

Európske spoločnosti by upriamiť svoju pozornosť na vývoj klasterov a kreatívnych parkov. Toto je možnosť, ako sa dostať do Ázie a za priaznivých podmienok.

Veľké medzinárodné veľtrhy lákajú stovky tisíce čínskych návštevníkov, ktorí sa chcú učiť o kreatívnych zamestnaniach a kultúrnych tradíciách Číny a zahraničia. Toto je príležitosť aj pre európske regióny získať pozornosť turistických destinácií a zároveň spropagovať vlastné kultúrne a kreatívne danosti.

Čína chce exportovať svoju kultúru z diplomatických aj obchodných dôvodov, kým EÚ v mnohých prípadoch využíva kultúru ako „koktejlovú diplomaciu“.

Európske kultúrne a obchodné veľtrhy (Cannes, Frankfurt, Miláno, Paríž, Londýn) majú príležitosť rozvinúť promo aktivity a zaistiť si tak pozíciu svetových lídrov v schopnosti prilákať čínske kultúrne a kreatívne spoločnosti. Pozíciu Bazileja, Paríža, Londýna a Benátok však ohrozuje Hong Kong.

Čína vytvára prostredníctvom kultúrnych projektov silné väzby na africké a portugalsky hovoriace krajiny. Toto môžu byť ďalšie možnosti pre európske partnerstvá.

Čína Európe závidí jej kultúrne dedičstvo a možnosti v prejavoch kreativity, snahu o kultúrnu rôznorodosť, inštitúcie (múzeá, divadlá), kvalitu jej dizajnérov, architektov, umelcov a produkčných spoločností.

Európa by si mala uvedomiť, aké má kultúrne a obchodné výhody. Stret západných a východných kultúrnych tradícií prospeje celému svetu.“

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA