Šetrenie na budúcnosti? Výdavky na výskum v čase fiškálnej konsolidácie

Bruselský ekonomický think-tank Bruegel predstavil v júni novú štúdiu „Šetrenie na budúcnosti?“, ktorá si všíma roztvárajúce sa nožnice výdavkov na vedu a výskum medzi členskými štátmi EÚ. Publikácia posudzuje vhodnosť škrtov vo financovaní vedy ako nástroja finančnej konsolidácie a vysvetľuje aj rolu, ktorú Európska komisia v celom procese zohráva.

Najdôležitejšie závery:

  • Inovačne zaostávajúce a fiškálne slabé štáty v Európskej únii znižujú počas krízy svoje výdavky na vedu a inovácie (R&I). Tie, ktoré naopak v inováciách vedú a sú finančne silnejšie, verejné výdavky zvyšujú. Vo sfére vedy a inovácií sa teda v Európe vytvárajú čoraz väčšie rozdiely.

  • Európska únia, aj napriek rastúcim prostriedkom na výskum na inovácie, dokáže prehlbujúcu sa priepasť naprávať iba čiastočne. Európska komisia nevyužíva svoje právomoci v plnom rozsahu tak, aby štáty v slabej fiškálnej pozícii v tomto smere podporila. Výdavky na R&I navyše nie sú zohľadnené ani pri potrebe dodržiavať rozpočtové pravidlá.

  • Do akej miery boli R&I rozpočty v EÚ počas krízy „inteligentne použité“ a to či aj Komisia dávala počas krízy „inteligentné“ odporúčania v rámci Európskeho semestra si vyžaduje hodnotenie ich dlhodobého vplyvu na rast. Týchto hodnotení je však nedostatok.

  • Európska komisia by preto v členských štátoch mala mať dôležitejšiu úlohu pri zvažovaní verejných výdavkov na R&I a na fiškálnu konsolidáciu.

Správa je v plnom rozsahu a v anglickom znení dostupná na tomto odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA