Situácia kreatívnych inkubátorov v krajinách V4

Publikácia s názvom "V4 Creative Incubators – Guide to Places and Spaces of Creative Incubation in Central Europe” je jedným z výsledkov projektu, ktorý realizovala firma Neulogy, a.s. v spolupráci s Budapest Observatory (HU), Institutom umění – Divadelním ústavem (CZ) a Art Inkubator – Fabryka Sztuki (PL).

Cieľom tejto spolupráce, ktorá bola vznikla vďaka podpore Medzinárodného vyšehrádskeho fondu, bolo poukázať na fenomén kreatívnych inkubátorov (www.creativeincubators.eu). Ide o miesta, kde sa vychováva k podnikateľským zručnostiam v oblasti kultúry, zhromažďujú a vytvárajú sa nové nápady. 

Prinášame ukážku z publikácie "V4 Creative Incubators – Guide to Places and Spaces of Creative Incubation in Central Europe” v slovenskom jazyku:

KAPITOLA: Situácia kreatívnych inkubátorov v krajinách V4

Kreatívne inkubátory majú v rôznych krajinách rôzne formy a spôsoby fungovania.

Jasne prevažuje princíp „zdola-nahor“ – najčastejšie sa na ich vytvorenie podujali jednotlivci bez priamych zásahov verejných inštitúcií alebo verejného financovania.

Pár príkladov iniciatív „zhora-nadol“ sa nachádza iba v štádiu plánovania alebo vývoja. Väčšinou ide o medzinárodné alebo európske projekty či iniciatívy (Európske hlavné mestá kultúry a pod.), ktoré však nemajú jasnú stratégiu do budúcnosti a ktoré sa snažia dostať do povedomia a získať si podporu. Najzaujímavejšie a najudržateľnejšie príklady sú tie s konkrétnym verejno-súkromným partnerstvom, kde sa stretne ľudský kapitál s verejným financovaním a politikami a tiež podpora zo strany korporátneho sektora.

Je zjavné, že väčšina popísaných príkladov sa nesústredí špecificky na inkubačné služby a často ani na podnikanie v kreatívnom sektore. Avšak trend zoskupovania kreatívnych a inovatívnych generácii jednotlivcov, malých spoločností, umeleckých inštitúcií a občianskych aktivít sa prejavuje v celom regióne.

Vo väčšine krajín je kreatívny priemysel stále novou agendou. Koncept kultúry a kreativity ako faktora ekonomického rozvoja nesedí s tradičným rozdelením medzi kultúrou ako niečím, čo odčerpáva verejné zdroje a ekonomikou, ktorá naopak finančné zdroje vytvára. Všetky krajiny V4 museli za posledných 20 rokov prejsť zložitým procesom transformácie a kultúrne politiky neboli prioritou. Iba v poslednej dekáde, hlavne od rozšírenia EÚ v roku 2004, začali prenikať témy kreatívneho priemyslu a kreatívnej ekonomiky do politík zaoberajúcich sa kultúrou a podnikaním.

Myšlienka inkubátorov, ktoré môžu rozbehnúť rozvoj podnikania je na sledovanom území nová. Momentálne by sme nenašli veľa úspešných príkladov, hlavne preto, že ešte neprešlo dosť času, aby sme mohli analyzovať ich fungovanie. Podnikateľská kultúra potrebuje v postsovietskych krajinách nejaký čas, aby vyrástla z plienok a pochopila, že musí preskúmať aj nový trhy a obchodné modely.

Inkubátory v kreatívnom sektore museli počkať kým kritická masa kreatívnych profesionálov získa základné obchodné zručnosti, aby pochopila potrebu existencie takýchto priestorov. Ako vidíme na popísaných príkladoch, za posledné roky sme svedkami sľubného rozmachu inkubátorov v tomto sektore.

Najväčšou výzvou kreatívneho sektoru ako takého, rovnako ako inkubačných služieb, ktoré sú súčasťou progresívnej a inovatívnej kreatívnej obchodnej kultúry, je naďalej takmer úplná absencia konkrétnych politík na všetkých úrovniach, rovnako ako aj základná úroveň pochopenia potenciálu kreatívnej ekonomiky v regionálnom a miestnom rozvoji.

Vo všetkých krajinách môžeme vidieť rozruch a diskusie na rôznej úrovni, ktoré vedú k lepšej formulácii stratégií a k uznaniu kreatívneho priemyslu a inkubátorov ako dôležitých prostriedkov rozvoja. Ekonomická kríza prinútila politikov, aby hľadali nové spôsoby rozvoja trhu a dynamika kreatívneho sektora ponúka množstvo sľubných riešení. Pohyb na najnižšej úrovni je ale dobrým znamením, že existuje dopyt po nových prístupoch na úrovni politík.

Typológia kreatívnych inkubátorov

Na predchádzajúcich príkladoch sme si mohli všimnúť niekoľko vzorcov, ktoré radia inkubátory do špecifických typov. Podľa hlavných princípov sme identifikovali tri hlavné typy kreatívnych inkubátorov (CI)

  • Protective-nurturing CIs

Pri štúdiu rôznych typov inkubátorov sa ako základný koncept mnohých javia procesy ochrany a "vyživovania" kreatívnych procesov. Od neho sa potom odvíjajú základné pravidlá a konanie danej inštitúcie. Objekt v inkubátore sa posúva od štádia start-upu k projektom, pričom táto voľba definuje určité základné črty. Preto tieto inkubátory:

– pomáhajú organizáciám a skupinám vytvoriť a uviesť produkt na trh podľa ich vlastných plánov

– poskytujú fyzickú, intelektuálnu infraštruktúru a služby na podporu produktu, financovanie a zabezpečenie každodenných potrieb, aby sa šetril čas a zdroje na tvorbu.

– fungujú ako neziskové organizácie alebo ako nezisková zložka v organizácii. Pobyt bude preto bez poplatku alebo nájomcovia zdieľajú len prevádzkové náklady (elektrina a pod).

Podľa základných spôsobov riadenia rozlišujeme dve podskupiny:

A – trust-based, network-driven

V záujme podpory kreatívnych procesov fungujú takéto inkubátory na princípe zosieťovania založenom na ľudskej dôvere. Preto je tento systém skôr uzavretý. To naznačuje, že nedochádza k rotácii, ani neexistujú časové obmedzenia pobytu. Na vstup do inkubátora musí človek najprv získať dôveru a následne musí čakať na uvoľnenie miesta alebo na rozšírenie kapacity inkubátora. Inkubátor nie je zahrnutý do procesu tvorby.

B – output-oriented

Celkom opačný prístup prinášajú inkubátory orientované na výstup. Majú otvorený systém, vstup nového subjektu sa odvíja od prichádzajúcich výsledkov. Môže sa pridať hocikto s vlastným nápadom, ktorý je pripravený pre uvedenie na trh. Tento systém zahŕňa aj rotácie. K výmene dôjde po tom, čo je výrobný proces ukončený. Inkubátor vstupuje do dizajnovania služieb a tovarov, ktoré majú byť uvedené na trh.

  •  Fostering CIs

Medzi kreatívnymi inkubátormi môžeme nájsť aj taký, ktorý je najviac podobný podnikateľským inkubátorom. Ten má podporiť začínajúceho podnikateľa poskytnutím infraštruktúry a služieb. Jeho cieľ uviesť podnikateľa na trh (mentoring zhora-nadol). Má súbor pravidiel pre vstup aj pre trvanie rotácie. Hoci je vstup obmedzený určitými parametrami, ide stále o otvorený systém a pridať sa môže ktorákoľvek skupina alebo organizácia, ktorá splní požiadavky. Fungujú v oboch modeloch – neziskové aj ziskové.

  • Co-habiting CIs

Co-workingové inštitúcie majú z definície od skutočných inkubátorov najďalej. Infraštruktúra, ktorá je k dispozícii má podporiť tvorivý proces. Profily nájomcov sa výrazne líšia a nie sú nijako obmedzené, vďaka čomu je tento systém najotvorenejší. Systém si sám reguluje štruktúru rotácie a je zameraný na dosiahnutie zisku. Posledným cieľom je pomôcť k tvorivej spolupráci a tak pomôcť jeden druhému.

Celú publikáciu v anglickom jazyku si môžete stiahnuť na tejto linke

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA