Slovensko a lisabonská stratégia

Článok hodnotí na pozadí niekoľkých správ medzinárodných inštitúcií východiskové postavenie Slovenska pri napĺňaní Lisabonskej stratégie.

Partner, EIC, podnikanie
Partner, EIC, podnikanie

 

Medzinárodné finančné ústavy a súkromní investori pozitívne hodnotia budúcnosť slovenského hospodárstva. Keď sa však hodnotia kľúčové lisabonské ukazovatele, vykazuje horšie výsledky ako väčšina krajín EÚ.

Z pohľadu sociálnej a hospodárskej situácie sa Slovenská republika vlani pripojila k EÚ ako jedna z najmenej rozvinutých krajín. Či už z hľadiska problémov s nízkym hrubým domácim produktom na občana, vysokej nezamestnanosti (druhá najvyššia v EÚ) alebo relatívne nízkej úrovne priamych zahraničných investícií v porovnaní so susednými pristupujúcimi krajinami. Ale rozsiahle reformy makroekonomického prostredia – novelizácia Zákonníka práce, reformy v sociálnom zabezpečení a penzijnom systéme či daňová reforma priniesli krajine prívlastok „stredoeurópsky tiger“ alebo „raj pre investorov“.

Väčšina zahraničných investícií, ktoré prilákala politika vlády SR, sa doteraz koncentruje do odvetví s nižšou pridanou hodnotou, napríklad do automobilového priemyslu. Čiastočne sa tak rieši problém tvorby nových pracovných príležitostí, ale neposúva krajinu bližšie k lisabonským cieľom, najmä stať sa konkurencieschopným hospodárstvom založeným na znalostiach. Kritici často poukazujú na sociálne súvislosti reforiem argumentujúc, že spôsobujú „oslabenie sociálnej kohézie“ – a tým idú proti jednému z lisabonských cieľov.

Lisabonská stratégia sa stala hlavnou diskusnou témou na Slovensku, hlavne koncom minulého roka. V novembri Ministerstvo financií SR publikovalo dokument pod názvom Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti na Slovensku do roku 2010, ktorý mal slúžiť ako podklad do diskusie o lisabonskej stratégii pre Slovensko. Prvým výsledkom tejto diskusie bola konferencia Minerva: stratégia rozvoja konkurencieschopnosti na Slovensku v januári 2005.

Potrebu jasnej stratégie pri vytváraní konkurencieschopnej ekonomiky založenej na znalostiach dokumentujú čísla, ktoré posúvajú Slovensko do dolnej polovice členských krajín EÚ. Indexom rastu konkurencieschopnosti (GCI) na rok 2004, ktorý stanovilo Svetové hospodárske fórum (WEF), sa Slovensko dostalo na 43. priečku (žiadna zmena oproti roku 2003) zo 104 analyzovaných krajín. V porovnaní s členskými a kandidátskymi krajinami (vrátane Turecka) je na 22. priečke. Za Slovenskom je už len Lotyšsko, Taliansko a Poľsko.

Index podnikateľskej konkurencieschopnosti 2004 (taktiež vypracovaný WEF) určuje Slovensku iba trochu lepšie hodnotenie – celkove 39. miesto alebo 18. miesto z členských a kandidátskych krajín EÚ. V porovnaní s ostatnými novými členskými štátmi Slovensko má lepšiu pozíciu – predbehli ho iba Estónsko, Slovinsko, Česká republika a Litva.

Centrum pre európske reformy (CER) zaraďuje Slovensko na 22. miesto v „lisabonskej lige umiestnenia“. Dokázateľne je na dobrej ceste, keďže eliminuje administratívne prekážky pre podnikanie, ale zaostáva v liberalizácii výskumu a vývoja a v telekomunikáciách. Podľa CER sa investície do výskumu a vývoja na Slovensku v porovnaní s rokom 1999 znížili. V roku 2003 ich výška dosiahla menej ako 1 % HDP krajiny. Správa za toto obdobie chváli regulačné reformy, vrátane flexibilnejšieho pracovného času, menej sťažností na zamestnávanie absolventov škôl, skrátenie času potrebného na založenie podniku, zdokonalenie zákonov o delikvencii. Slovensko zabodovalo aj v oblasti vzdelávania.

Problémy Slovenska a výzvy sú jasne definované. Európska rada, ktorá sa zaoberala otázkou nezamestnanosti a jej negatívneho vplyvu na konkurencieschopnosť krajiny (14. októbra 2004) vyslala Slovensku špeciálne varovanie a odporúčania:

  • nízka úroveň zamestnanosti, hlavne žien, mládeže, starších ľudí a nízka úroveň kvalifikovanej pracovnej sily,
  • vysoká úroveň nezamestnanosti (aj keď v súčasnosti znížená), s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných,
  • výrazné rozdiely medzi regiónmi v úrovni a skladbe zamestnanosti i nezamestnanosti

Čo sa týka iných sociálnych ukazovateľov, Eurostat uvádza, že podiel ohrozenia chudobou na Slovensku dosahuje 20 %, čo je relatívne vyššia miera v porovnaní s inými krajinami EÚ.


Článok bol uverejnený v časopise Podnikanie, ktorý vydáva Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA