Zmapovanie digitálnej agendy vo V4

Digitálna agenda EÚ je fragmentová z európskeho aj regionálneho pohľadu. Najnovšia analýza CEPI popisuje súčasný stav debaty v regióne a formuluje odporúčania pre spoluprácu a napredovanie v digitálnej oblasti.

Digitálna agenda sa stala dôležitou témou vo vyšehradskej spolupráci až v polovici roka 2014, kedy ju slovenské predsedníctvo V4 zaradilo v rámci oficiálneho programu medzi svoje priority, konštatujú v úvode autori analýzy.

Podľa nich tým Slovensko ukázalo, že pochopilo význam agendy digitálnej ekonomiky ako nositeľa systémovej zmeny a ako nového zdroja ekonomického rastu v EÚ. S postupným zvyšovaním významu digitálnej agendy sa Slovensko rozhodlo posilniť viditeľnosť tejto témy aj na úrovni V4.

Ide o ambiciózny cieľ, prizvukujú autori, najmä z  dôvodu, že sa jedná o relatívne novú politiku EÚ, ktorá naráža na národné regulačné prostredie. Hlavným cieľom slovenského predsedníctva bolo preto nájsť spoločné styčné plochy pri niektorých aspektoch digitálnej agendy EÚ a zvážiť v tomto inovatívnom ekonomickom odvetví možnosti spolupráce. Vyšehradský región totiž do roku 2014 formuloval a presadzoval svoje záujmy v tejto rýchlo sa vyvíjajúcej diskusii len veľmi málo. 

Odkedy sa Slovensko ujalo predsedníctva V4, získala téma digitálneho jednotného trhu EÚ (so silným presahom na digitálnu agendu) v plánoch novej Európskej komisie prominentné miesto. Aj preto je podľa autorov pre Vyšehradskú štvorku kľúčové sformulovať a komunikovať spoločné záujmy v rámci diskusie, ktorá k tejto téme prebieha v Bruseli.

Analýza pripomína, že V4 stojí pred neľahkou úlohou lebo ide o jednu z najfragmentovejších oblastí verejných politík, a to z európskeho, aj regionálneho pohľadu.

Jedným zo záverov mapovania situácie v jednotlivých krajinách V4 je zistenie, v každej z krajín má digitálnu agendu pod kuratelou 7 až 9 ministerstiev či iných orgánov, ktoré sa navyše nevyhnutne neprekrývajú. V Poľsku napríklad vytvorili Ministerstvo pre administratívu a digitalizáciu, kým na Slovensku je najaktívnejšou inštitúciou v tomto smere momentálne Ministerstvo financií. Implementácia národných stratégií sa tiež výrazne líši.

Analýza ponúka porovnanie jednotlivých krajín v základných ukazovateľoch týkajúcich sa digitálnej agendy (napríklad podiel online nákupov, online predaja, prístup k internetu …) a mapuje stav rozpracovanosti digitálnej agendy na národnej úrovni.

Na záver ponúka niekoľko odporúčaní:

  • zlepšiť koordináciu digitálnej agendy na vládnej úrovni,
  • vypracovať „V4 non-paper“ po tom, čo Európska komisia zverejnení balík legislatívnych návrhov k jednotnému digitálnemu trhu,
  • zdieľať najlepšiu prax pri implementácii národných stratégií,
  • zamerať a na start-upy ako základu pre budúce inovácie (V4 Startup Task Force), prijímať praktické riešenia pre zjednodušenie elektronického obchodu (registrácia pre DPH),
  • investovať do vzdelávania v oblasti IKT ruka v ruke so zvýšenými výdavkami do výskumu v tejto oblasti,
  • podporiť spoluprácu v regiónov tejto oblasti najvyššej politickej úrovne.  

Celé znenie analýzy nájdete na tomto odkaze.

O autoroch:

Dániel Bartha je riaditeľom budapeštianskeho think-tanku Centre for Euro-Atlantic Integration and Democracy.

Milan Nič je riaditeľom think-tanku Central European Policy Institute so sídlom v Bratislave. 

Pozadie

Analýza vznikla v partnerstve s Aspen Institute, Praha; demosEUROPA- Centre for European Strategy (Poľsko), Centre for Euro-Atlantic Integration and Democracy (Maďarsko) v rámci projektu “Creating a digital agenda for Visegrad” podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom (IVF).

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA