Eurofondy môžu byť pre slovenskú vedu impulzom, no aj hrozbou

Verejné financovanie výskumu a vývoja v súčasnosti zďaleka nie je nástroj, ktorý dokáže zabezpečiť slovenským vedcom úspech na medzinárodnom poli, ani prilákať investície z podnikateľského sektora.

Potvrdzuje to analýza, ktorú vypracovala Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA).

Slovenská republika oficiálne už niekoľko rokov buduje spoločnosť, založenú na využívaní nových poznatkov v praxi. Aká je ale reálna situácia v pokroku smerom k vedomostnej spoločnosti? Pohli sa veci správnym smerom k premene Slovenska, od krajiny, priťahujúcej zahraničných investorov najmä lacnou pracovnou silou, ku krajine s vysoko kvalifikovanými odborníkmi, technologicky vyspelými priemyselnými firmami s kvalitnými výsledkami v oblasti výskumu, vývoja a inovácií? Aj nedávno zverejnené štatistiky krajín Európskej únie potvrdzujú, že veľmi nie. Slovensko je stále na ich chvoste.

Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) sa rozhodla hlbšie skúmať nielen štatistiky, ale aj dosahy súčasného nastavenia verejného financovania výskumu a vývoja na Slovensku. Spolu s predstaviteľmi slovenskej vedy a verejnej správy a za účasti zahraničných expertov diskutovali predstavitelia SOVVA o záveroch štúdie na tematickom Okrúhlom stole o financovaní slovenskej vedy.

Výsledky analýzy poukazujú nielen na to, že objem finančných zdrojov investovaných do vedy a techniky na Slovensku, je nízky, čo je dlhodobo chronicky známy fakt. Analýza, najmä prostredníctvom dotazníkového prieskumu medzi vedeckými pracoviskami, identifikovala okrem toho aj vážne štrukturálne problémy. Tie v kombinácii s nízkym objemom finančných zdrojov tvoria začarovaný kruh, z ktorého sa veda zatiaľ nedokázala vymaniť. „Výsledky dotazníkového prieskumu spolu so závermi analýzy oficiálnych štatistických ukazovateľov veľmi jasne ukazujú, že slovenská veda nežije, ale živorí,“ konštatoval predseda SOVVA Stanislav Sipko.

Podľa fungujúcej praxe z krajín so silným výskumno inovačným prvkom ekonomiky by hlavným zdrojom pre výskumu mali byť zdroje zo súťažných nástrojov financovania výskumu a vývoja – teda najmä zo štátnych programov výskumu a grantových prostriedkov Agentúry na podporu vedy a výskumu (APVV). Keďže rozpočet APVV v ostatných rokoch stagnuje a v štátnych programoch výskumu sa nevyhlasujú žiadne nové výzvy, sú výskumné aktivity naďalej podfinancované. Vo výhľadových návrhoch verejných financií, vrátane Štátneho rozpočtu pre roky 2008 až 2010, zatiaľ plán transferov do verejného financovania vedy chýbajú úplne. V štruktúre súťažných zdrojov majú dominovať prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ. „Štrukturálne fondy môžu poslúžiť na systémové zmeny, nie na financovanie všeobecného výskumu,“ zdôraznil profesor University of Cambridge Rudolf Haňka. Preto hrozí, že bez súčinnosti súťažného financovania samotného výskumu sa peniaze zo štrukturálnych fondov investujú bez dostatočného efektu a po ich vyčerpaní sa slovenská veda vráti do rovnakej situácie ako bola dosiaľ. „Aj napriek preinvestovaniu značných súm peňazí vzniká značné riziko zakonzervovania zlého stavu. V takom prípade by boli eurofondy viac hrozbou než príležitosťou,“ upozornil ďalej S. Sipko.  

Pre ekonomiku by pritom malo ísť o skutočnú prioritu. Zvlášť v dobe silného rastu, aký slovenské hospodárstvo zažíva. To sú investície, ktoré sa oplatia, argumentuje rakúsky profesor Manfred Horvat, bývalý šéf najväčšej vedeckej grantovej agentúry v Rakúsku. Uvádza príklad Fínska, ktoré financovalo výskum aj v časoch citeľného poklesu hrubého domáceho produktu. Práve v tých dobrých je nevyhnutné pripraviť podmienky na postupné presúvanie zdrojov rastu do oblasti inovácií. Aj keď reálne vytvárajú hodnotu v ekonomike založenej na poznatkoch firmy, úloha domácej vedy je nezastupiteľná. Preto je potrebné ponúkať výskumné kapacity medzinárodným firmám. „Je nutné aby výskum v krajine zaujal firmy tak, aby v jeho blízkosti a v spolupráci s ním rozbiehali vlastné výskumné a vývojové aktivity,“ opísal nutné zmeny, inšpirované aj ostrovným príkladom veľvyslanec Veľkej Británie na Slovensku Michael Roberts. Musí ísť ale o fungujúci výskum s medzinárodnou reputáciou, teda taký, ktorý vychádza z najlepšie rozvinutých a primerane financovaných oblastí vedy, akcentuje S. Sipko.

Kompletná štúdia aj so zapracovanými závermi diskusie Okrúhleho stola o financovaní vedy bude k dispozícii od 31. marca v SOVVA.

Vytvorenie štúdie, ako aj realizáciu dotazníkového prieskumu, následné spracovanie jeho výsledkov a komunikáciu záverov analýzy bolo umožnené na základe finančnej pomoci veľvyslanectva Veľkej Británie na Slovensku.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA