Káva – palivo pre inovácie?

Aktivity v oblasti výskumu a vývoja (R&D) spotrebujú veľké množstvo rizikového kapitálu. Univerzity majú potenciál získavať nemalé množstvo prostriedkov na svoje aktivity zo súkromných zdrojov, od firiem, tvrdí autor. Dodáva však, že pre úspešné fungovanie „R&D cyklu“ je nevyhnutná nielen spolupráca univerzít a firiem, ale aj médií, mimovládnych organizácií a vlády, čím vzniká tzv. „inovačný potenciál“.

„Na začiatku bola káva,“ tvrdí analytický článok s odvolaním sa na minuloročný rozhovor s profesorom Rudolfom Haňkom z Wolfson College (Cambridge Univesrity), ktorý priniesol slovenský týždenník Trend. Tradičná kávová prestávka na Univerzite v Cambridge sa stala pre farmaceutickú firmu Glaxo priestorom pre neformálnu diskusiu so študentami o ich nových nápadoch. Ako zdroj inšpirácie bola pre Glaxo natoľko cenná, že firma bola za ňu ochotná zaplatiť pol milióna libier, ktoré sa ivestovali do výstavby budovy Farmakologického ústavu. To sa udialo na začiatku 80-tych rokov.

Posedenia pri káve a otvorená diskusia o inovatívnych nápadoch nestačia, pokračuje autor analýzy. Dopĺňa, že pre vytváranie „inovačného potenciálu“ je potrebná spolupráca všetkých relevantných aktérov: univerzít, firiem, vlády, mimovládnych organizácií a médií. Súčasne však tvrdí, že „spolupráca medzi akademickou a obchodnou komunitou je ústredným prvkom konkurencieschopnosti“.

„Inovačný potenciál predstavuje prostredie, ktoré je vhodné nielen pre objavovanie nových poznatkov, ale rovnako aj pre maximalizáciu všetkých finančných a nefinančných benefitov poznatkového rizikového kapitálu a jeho vysokej pridanej hodnoty tým, že sa vytvára konkurencieschopná spoločnosť,“ uvádza sa v analýze. V tomto smere je spolupráca firiem a univerzít iba nevyhnutným predpokladom pre zapájanie sa ostatných aktérov do procesu v snahe dosiahnuť synergický efekt.

Autor sa odvoláva na dva modely:

  • model vytvárania inovačného potenciálu, ktorého autorom je Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity,
  • model „Vytvárania Technopolisu“, teda moderného technologického mesta, ktorého autorom sú Smilor, Gibson a Kozmetsky z University of Texas.

Článok sa v závere opätovne vracia k predstaveným modelom, vrátane modelu „R&D cyklu“. Michal Hudec tvrdí, že ak univerzita a firma spolupracujú a súčasne nachádzajú podporu aj medzi ostatnými aktérmi, vzniká inovačný potenciál, ktorý vyúsťuje do konkrétneho výskumu, poznatkov a inovácií. Tie opätovne vstupujú na začiatok ďalšieho cyklu ako nová inšpirácia, takže „spolupráca medzi akademickým a firemným svetom sa môže ďalej rozvíjať a prehlbovať“.


Úplnú verziu analýzy si môžete v anglickom jazyku prečítať na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA