Moderné vzdelávanie pre znalostnú spoločnosť – súhrnná analýza

Pokiaľ ide o konvergenciu Slovenskej republiky k „starej“ Európskej únii (EÚ-15), SR má nedostatky predovšetkým v ukazovateľoch miery celkovej nezamestnanosti, miery dlhodobej nezamestnanosti a miery zamestnanosti starších osôb, počtu absolventov tretieho stupňa vzdelávania zameraného na vedu a technológie a účasti dospelej populácie na celoživotnom vzdelávaní. Údaje o nezamestnanosti pritom vykazujú vysokú mieru korelácie s úrovňou vzdelania.

Slovensko dosahuje výborné štatistické ukazovatele vzdelania obyvateľstva po úroveň sekundárneho vzdelávania. Až 85 % populácie vo veku 25 až 64 rokov má ukončené stredoškolské vzdelanie, čo je v porovnaní s priemerom EÚ (63,8 %) a priemerom [nových členských] krajín (77,4 %) pozitívne zistenie, ktoré zároveň ukazuje na solídne inštitucionálne zabezpečenie vzdelávania.“ V porovnaní s priemerom EÚ-15 je však v SR veľmi nízky podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva na celom obyvateľstve. Vysokoškolsky vzdelaného bolo v roku 2000 len 10,6 % obyvateľstva vo vekovej skupine 30- až 59-ročných (oproti 21,3 % priemeru EÚ-15). Ďalší ukazovateľ, merajúci zastúpenie vysokoškolského vzdelania u dospelých obyvateľov nad 25 rokov, dosiahol v roku 2001 hodnotu 12,36 %.

Úroveň dosiahnutého vzdelania pritom úzko koreluje so zamestnateľnosťou a konkurencieschopnosťou na trhu práce. Nezamestnanosť rástla od roku 1999 najvýraznejšie práve u skupín obyvateľstva s nízkym vzdelaním (t.j. základným a neúplným základným).


Viac sa o pripravenosti SR na znalostnú spoločnosť môžete dozvedieť z ex ante hodnotenia Operačného programu Vzdelávanie, ktoré nájdete tu.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA